Epika
Epika
gréc. epikos =dejový, vyrozprávaný, je to rozprávanie o určitej udalosti.
OBJEKTÍVNOSŤ: orientácia na dianie v ľudskom životnom svete, základným princípom usporiadania epických žánrov je dej.
PRÓZA aj POÉZIA: môže sa prejaviť formou prózy (neviazaná reč) aj formou poézie (viazaná reč).
- Epické veršované žánre: epos, balada, ale veršovaná môže byť aj rozprávka, povesť,
- Epické neveršované žánre: bájka, báj, novela, poviedka, román, rozprávka, povesť,
SUJETOVOSŤ: => dejovosť,
- FABULA: priama realizácia deja v texte na základe časovej a príčinnej postupnosti,
- SUJET: je literárne stvárnenie fabuly, t.j. usporiadanie dejových zložiek (text môže začať smrťou postavy a až potom sa vrátime k jej životu).
NARATÍVNOSŤ: => ROZPRÁVAČ, POSTAVY
- rozprávač rozpráva príbeh, dej, v ktorom vystupujú postavy, v priestore a čase. Rozprávač je fiktívnym subjektom (nejde o autora).
- dej = interakcia subjektov (postava a prostredie, medzi postavami) a vecných okolností.
DYNAMICKÝ MOTÍV: najmenšia jednotka tematickej výstavby epického textu, vytvára dej.
TEMPORÁLNOSŤ: => ČAS a PRIESTOR (časopriestor - chronotop).
- motív je závislý na časovej chronológii, resp. jej spracovaniu v sujete => motívy sú usporiadané na základe sujetových princípov
- rozlišuje čas rozprávania a čas, ktorý je predmetom rozprávania. Obyčajne je čas rozprávania kratší ako čas príbehu. V epike prevláda minulý čas.
MONOLOGICKOSŤ: rozprávač rozpráva príbeh, prerozpráva aj rozhovor (dialóg) medzi postavami príbehu => musí byť jednoznačne oddelená reč rozprávača a postáv.
Epické žánre: epos, poviedka, novela, román, balada; báj.
Nesujetové žánre: prostriedkom nesujetovej (vecnej) prózy je opis, úvaha
- ľudové: riekanky, hádanky, príslovia, porekadlá, pranostiky, epigramy, anekdoty
- cestopis – princíp priestorového opisu; letopis – princíp chronologického radenia javov
- životopis – princíp biografickej charakteristiky
POVIEDKA | NOVELA | ROMÁN |
epický žáner krátkeho rozsahu | epický žáner stredného rozsahu | žáner veľkej epiky |
|
|
dobrodružný, vedeckofantastický, psychologický, sociálny, detektívny, životopisný, autobiografický, cestopisný, dobrodružný, historický |
SOCIÁLNY ROMÁN: autor zobrazí myslenie a konanie postáv tak, že zdôrazní ich závislosť od sociálnych skupín, do ktorých patria,
Martin Kukučín: Dom v stráni; Milo Urban: Živý bič;
SOCIÁLNY TYP: autori dospeli k ustálenému typu literárnej postavy, ktoré v sebe akoby skoncentrovali všetky vonkajšie i vnútorné vlastnosti predstaviteľov tej spoločenskej skupiny, na ktorú autor zameral svoju pozornosť.
PSYCHOLOGICKÝ ROMÁN: autor sa viac zameriava na vykreslenie a zobrazenie duševného života a vnútorných reakcií postáv ako na objasnenie vonkajších príčin ovplyvňujúcich ich správanie. => Erich Maria Remarque: Na západe nič nového; Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Zločin a trest; Jozef Cíger-Hronský: Jozef Mak
Jozef Cíger-Hronský: Jozef Mak: autor ho napísal rýchlo => Vybral sa na dovolenku do horehronskej dediny Heľpa, v škole si prečítal obecnú kroniku a vytvoril si románovú predstavu o ľuďoch a obci na prelome storočia. Niekoľkotýždňový pobyt mu stačil na vytvorenie diela => Hronský použil v románe Jozef Mak viaceré zápisy z dedinskej kroniky (skutočné predlohy pre niektoré postavy -Hiriačik, skutočné mená - Mak, Meľoš, Kubanda) a miestne chotárne názvy (Hudákov, Teplica).
Použitie priezviska Mak - symbolické vyjadrenie malosti a ničotnosti hlavnej postavy, hrdina nielenže neprotestuje navonok, ale vzdoruje mlčky. Proti osudu sa bráni inštinktom.
DETEKTÍVNY ROMÁN: oblasť zväčša zábavnej literatúry založená na príbehu s tajomstvom pri odhaľovaní okolností kriminálneho prípadu (zločinu).
Za pôvodcu dnešnej detektívky sa považuje romantický americký básnik Edgar A. Poe (Zlatý chrobák, 1843: symbióza imaginácie a precíznej deduktívnej logiky). => na Poeov odkaz nadviazal v Anglicku sir Arthur C. Doyle, pôvodca románov a noviel s hlavnou postavou Sherlocka Holmesa. => novú kvalitu priniesla tzv. „drsná škola" v Amerike (Dashiell Hammet, Raymond Chandler, Erle S. Gardner).
Známi detektívi: Sherlock Holmes (A. C. Doyle; Philip Marlowe (R. Chandler); Hercule Poirot (A. Christie); komisár Maigret (G. Simenon)
- typ anglickej detektívky: rekonštrukcia okolností kriminálneho prípadu postavou detektíva,
- typ americkej detektívky: charakteristická pre diela „drsnej školy“. Detektívi sa z noblesných salónov, preniesli do ulíc veľkomiest, kde vládne organizovaný zločin, zabijaci, skorumpovaní politici. => do príbehu vstúpila krutosť a detektívka sa stala analytickým sociálnym románom - cieľ: zrovnoprávniť ho s inými žánrami „veľkej“ literatúry.
- príbeh založený na poznaní páchateľa: divák nesleduje pátranie po neznámom páchateľovi ako v klasickej detektívke, ale jeho identitu pozná už na začiatku filmu => úlohou nie je nájsť vraha, ale dokázať mu zločin - Columbo
EPOS: je rozsiahla epická veršovaná skladba s bohato rozvetveným dejom. Hovorí o veľkých kolektívnych udalostiach (vojny, expedície...), pod vedením veľkých hrdinov. Patrí medzi najstaršie literárna žánre vôbec. Často sú hybnými silami bohovia a polobohovia.
Epos o Gilgamešovi, Ilias, Odysea, Hollý (Svatopluk)...
BALADA: epický žáner so smutným, až pochmúrnym dejom, ktorý má tragický záver. Obsahuje aj prvky lyrické, aj prvky epické, aj prvky dramatické.
BÁJ: Tiež mýtus; žáner zameriavajúci sa na mytológiu; najstaršia podoba ľudovej prózy. Podľa námetu sa rozdeľuje do štyroch skupín:
- kozmogonická (pôvod sveta)
- etiologická (pôvod člováka, zvierat a rastlín)
- historicko-kultúrna (objavy vecí, remesiel, umení a vied)
- hrdinská (o predkoch, obrancoch rodu)