Dráma

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: kajka
Typ práce: Referát
Dátum: 01.11.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 823 slov
Počet zobrazení: 32 449
Tlačení: 1 060
Uložení: 993

Dráma

V širšom význame - literárny druh, ktorý je rovnocenný s lyrikou a epikou.

V užšom význame - dramatický žáner ( tragédia, dráma).

VZNIK DRÁMY: v antickom Grécku

  • grécky herec Thespis vyčlenil jedného herca a zbor (chór),
  • Aischylos uviedol na javisko 2 herca - umožnil vznik dramatického dialógu,
  • Sofokles zaviedol na javisko 3 herca, obmedzil úlohy zboru zavŕšil vývin gréckej tragédie.

CHARAKTERISTICKÉ ZNAKY DRÁMY:

  • neprítomnosť rozprávača,
  • verš/próza,
  • sujetovosť, dejovosť, prítomný čas,
  • dramatický konflikt - ktorý vyvoláva dramatické napätie,
  • dynamické motívy – nie každý motív a konflikt z reálneho života je prenosný do divadla.
  • dialogickosť, hovorovosť,

VNÚTORNÁ KOMPOZÍCIA DRÁMY

  • expozícia (úvodná časť) - uvádza diváka do čias a prostredia, oboznamuje s postavami,
  • kolízia, konflikt – zápletka: udalosť s rozhodujúcim vplyvom na vývin a priebeh deja,
  • kríza - zauzlenie (kulminácia, vyvrcholenie),
  • peripetia - rozuzľovanie (dejový obrat) - nečakaný dejový obrat ako retardujúci prvok,
  • katastrofa (rozuzlenie) - riešenie konfliktu.

VONKAJŠIA KOMPOZÍCIA DRÁMY

  • Replika: prehovor jednej osoby alebo lit. postavy (zákl. jednotka dialógu).
  • Dialóg (polylóg): rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami. Musí mať aspoň 2 repliky.
  1. Symetrický dialóg, striedajú sa repliky A,B.
  2. Asymetrický dialóg – postavy prestanú komunikovať - vnútorný monológ.
  • Monológ: neprerušovaný prehovor jednej postavy, nie je súčasťou dialógu.
  • Vnútorný monológ: výpoveď osoby, kt. táto adresuje sama sebe (myslená).
  • Výstup - zmena počtu osôb na scéne – príchod alebo odchod ďalšej osoby.
  • Scéna (obraz) - uzavretá, dejovo rozvedená časť, širšia ako výstup, ale užšia než dejstvo - zmena dekorácií, osvetlenia i hercov na javisku.
  • Dejstvo - celok, ktorý má svoju čiastkovú expozíciu, zápletku i jej čiastkové rozuzlenie - časti hry oddelené zvyčajne spustením opony.
  • Scénické poznámky: v zátvorkách, osvetľujú miesto deja, konanie a pohyb postáv.

Dramatické žánre

TRAGÉDIA: je najstarší dramatický žáner.

  • boj jednotlivca, prípadne skupiny s nepriateľskými silami => smrť hlavného hrdinu,
  • Hrdinom tragédie je vždy výnimočný človek, ktorý nerobí kompromisy ale odvážne ide za svojim cieľom => jeho činy sú morálne hodnotné a v divákovi vyvolajú katarziu (očistenie).
  • tragédia mala obyčajne päť dejstievDodržiavala sa pritom jednota miesta, času a deja.

 

KOMÉDIA:  podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiech u diváka. Hrdinom komédie nemôže byť človek tragický a výnimočný – iba bezvýznamný človek. Vznikla v Grécku (Aristófanes) a v Rím­skej ríši (Plautus)

  • situačná komika: zakladá sa na grotesknosti, smiešnosti situácie, v ktorej sa vyskytnú postavy
  • charakterová komika: zakladá sa na komickosti charakterov postáv

 

VESELOHRA: je názov pre novodobú komédiu. Rozdiel medzi komédiou a veselohrou spočíva v tom, že vo veselohre postavy vedia o svojej smiešnosti, preto si „strieľajú“ aj zo seba. V komédii sa postavy tvária vždy vážne, sú typologicky vyhranené.

V stredoveku  sa náboženské hry hrali v chrámoch (scény zo života Krista a svätých) => svetské scény z evanjelií a humorné scénky sa v chráme nemohli hrať, preto sa začali inscenovať pred kostolom - veselohra.

ZAKLADATELIA SLOVENSKEJ VESELOHRY: Ján Chalupka (Kocúrkovo, 1836), Jonáš Záborský (Najdúch, 1865) a Ján Palárik (Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch, 1860Inkognito, 1858) => písali pre široké vrstvy obyvateľstvapreto si zvolili za žáner ľahkú, nenáročnú a úsmevnú veselohru (nie náročnú tragédiu, resp. komédiu).

DVA NAJDÔLEŽITEJŠIE KONFLIKTY SLOVENSKEJ VESELOHRY TÝCH ČIAS:

  • napätý vzťah medzi aristokraciou (zemanmi) a ostatnými spoločenskými vrstvami (vzdelanci, mešťania, roľníci a remeselníci)
  • snaha uvedomelých predstaviteľov všetkých vrstiev nášho národa zabrániť rodiacej sa maďarizácii Slovákov.

 

ČINOHRA: je dráma v užšom zmysle. Vyvíjala sa popri tragédii a komédii od 19. storočia. Zobrazuje vážne spoločenské problémy. Základom jej dramatického napätia bývajú rozpory medzi postavami.

Dramatické umenia

SYSTÉM DRAMATICKÝCH UMENÍ:

  1. Divadlo – audio-vizuálne umenie.
  2. Film – technické audio-vizuálne umenie.
  3. Televízia – tech. audio-vizuálne umenie.
  4. Rozhlas – tech. audiálnym umenie bez možnosti využitia zrakového princípu.

HEREC: je spojením medzi autorom (textom), režisérom a divákom => vytvára hereckú postavu => postave bez herca neexistuje (herec – človek, herec – bábka – bábkoherec)

Pre existenciu divadelného tvaru je nevyhnutnou podmienkou jeho existencie => všetky ostatné divadelné zložky sa prejavujú iba skrze herca, jeho konanie a významy, ktoré vytvára

 

REŽISÉR: hru prečíta, upraví, vyberie hercov, vytvorí koncepciu javiska, určuje atmosféru a zameranie  inscenácie. dáva pozor, aby hru nenadinterpretoval=> má pozíciu druhého autora

vedie herca, scénografa, hudobného skladateľa, choreografa...

 

DRAMATURGIA: prípravná umelecká činnosť

DRAMATURG: je poverený výberom a zostavovaním repertoáru - repertoár býva zostavovaný s veľkým časovým predstihom (aj niekoľko rokov dopredu) => určuje smerovanie divadla, kolektívu….

  • zabezpečuje literárnu prípravu diela a ideové - zameranie inscenácie preklad – literárna časť práce dramaturga
  • práca s verbálno-hereckými prostriedkami  a režijno-koncepčnými postupmiu + spolupráca s režisérom a ostatnými členmi tvorivého štábu

 

INSCENÁCIA: prenesenie dramatického textu na javisko,  do televízie alebo do rozhlasu => je syntézou hereckej, dramaturgickej, režijnej a výtvarno-hudobnej zložky.

Naštudovanie divadelného diela do podoby divadelnej hry (inscenácie) sa nazýva INSCENOVANIE.

Predpremiéra: neoficiálne uvedenie divadelnej hry pre novinárov a pozvaných hostí.

Premiéra: prvé uvedenie divadelnej hry.

Repríza: druhé uvedenie divadelnej hry.

Derniéra: posledné uvedenie divadelnej hry.

INSCENAČNÉ FORMY: 

  • DIVADELNÁ (rozhlasová, televízna) HRA: literárna forma patriaca do literárneho druhu DRÁMA. Má podobu dramatického textu. – audiovizuálne umenie realizujúce sa na špeciálne upravenom priestore – javisku => divák je prítomný
  • FILM: dramatický žáner, ktorý v sebe spája obraz, slovo, hudbu a zvuk, môže byť celovečerný, krátky, hraný, animovaný, prírodopisný, dokumentárny... => divák nieje prítomný
  • ROZHLASOVÁ HRA: je literárno - dramatický žáner využívajúci iba zvukové prostriedky, je to audiálne umenie (sluchové), bez možnosti využitia zrakového princípu, hlavným prvkom je zvuk a zvukové efekty => divák nie je prítomný
  • TELEVÍZNA HRA: dramatický žáner, technické audiovizuálne umenie, dôraz sa kladie na sluchové (audiálne) vnímanie textu, v porovnaní s filmom, je viac založená na slove, vyznačuje sa malým časovým a priestorovým rozpätím, menší počet postáv, tematicky spracováva domáce, rodinné príbehy, spoločen. udalosti => divák nie je prítomný.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.028 s.
Zavrieť reklamu