Dráma

Dráma

V širšom význame - literárny druh, ktorý je rovnocenný s lyrikou a epikou.

V užšom význame - dramatický žáner ( tragédia, dráma).

VZNIK DRÁMY: v antickom Grécku

• grécky herec Thespis vyčlenil jedného herca a zbor (chór),
• Aischylos uviedol na javisko 2 herca - umožnil vznik dramatického dialógu,
• Sofokles zaviedol na javisko 3 herca, obmedzil úlohy zboru zavŕšil vývin gréckej tragédie.

CHARAKTERISTICKÉ ZNAKY DRÁMY:

• neprítomnosť rozprávača,
• verš/próza,
• sujetovosť, dejovosť, prítomný čas,
• dramatický konflikt - ktorý vyvoláva dramatické napätie,
• dynamické motívy – nie každý motív a konflikt z reálneho života je prenosný do divadla.
• dialogickosť, hovorovosť,

VNÚTORNÁ KOMPOZÍCIA DRÁMY

• expozícia (úvodná časť) - uvádza diváka do čias a prostredia, oboznamuje s postavami,
• kolízia, konflikt – zápletka: udalosť s rozhodujúcim vplyvom na vývin a priebeh deja,
• kríza - zauzlenie (kulminácia, vyvrcholenie),
• peripetia - rozuzľovanie (dejový obrat) - nečakaný dejový obrat ako retardujúci prvok,
• katastrofa (rozuzlenie) - riešenie konfliktu.

VONKAJŠIA KOMPOZÍCIA DRÁMY

• Replika: prehovor jednej osoby alebo lit. postavy (zákl. jednotka dialógu).
• Dialóg (polylóg): rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami. Musí mať aspoň 2 repliky.

1. Symetrický dialóg, striedajú sa repliky A,B.
2. Asymetrický dialóg – postavy prestanú komunikovať - vnútorný monológ.

• Monológ: neprerušovaný prehovor jednej postavy, nie je súčasťou dialógu.
• Vnútorný monológ: výpoveď osoby, kt. táto adresuje sama sebe (myslená).
• Výstup - zmena počtu osôb na scéne – príchod alebo odchod ďalšej osoby.

• Scéna (obraz) - uzavretá, dejovo rozvedená časť, širšia ako výstup, ale užšia než dejstvo - zmena dekorácií, osvetlenia i hercov na javisku.
• Dejstvo - celok, ktorý má svoju čiastkovú expozíciu, zápletku i jej čiastkové rozuzlenie - časti hry oddelené zvyčajne spustením opony.
• Scénické poznámky: v zátvorkách, osvetľujú miesto deja, konanie a pohyb postáv.

Dramatické žánre

TRAGÉDIA: je najstarší dramatický žáner.

• boj jednotlivca, prípadne skupiny s nepriateľskými silami => smrť hlavného hrdinu,
• Hrdinom tragédie je vždy výnimočný človek, ktorý nerobí kompromisy ale odvážne ide za svojim cieľom => jeho činy sú morálne hodnotné a v divákovi vyvolajú katarziu (očistenie).
• tragédia mala obyčajne päť dejstiev. Dodržiavala sa pritom jednota miesta, času a deja.

KOMÉDIA:  podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiech u diváka. Hrdinom komédie nemôže byť človek tragický a výnimočný – iba bezvýznamný človek. Vznikla v Grécku (Aristófanes) a v Rím­skej ríši (Plautus)

• situačná komika: zakladá sa na grotesknosti, smiešnosti situácie, v ktorej sa vyskytnú postavy
• charakterová komika: zakladá sa na komickosti charakterov postáv

VESELOHRA: je názov pre novodobú komédiu. Rozdiel medzi komédiou a veselohrou spočíva v tom, že vo veselohre postavy vedia o svojej smiešnosti, preto si „strieľajú“ aj zo seba. V komédii sa postavy tvária vždy vážne, sú typologicky vyhranené.

V stredoveku  sa náboženské hry hrali v chrámoch (scény zo života Krista a svätých) => svetské scény z evanjelií a humorné scénky sa v chráme nemohli hrať, preto sa začali inscenovať pred kostolom - veselohra.

ZAKLADATELIA SLOVENSKEJ VESELOHRY: Ján Chalupka (Kocúrkovo, 1836), Jonáš Záborský (Najdúch, 1865) a Ján Palárik (Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch, 1860; Inkognito, 1858) => písali pre široké vrstvy obyvateľstva, preto si zvolili za žáner ľahkú, nenáročnú a úsmevnú veselohru (nie náročnú tragédiu, resp. komédiu).

DVA NAJDÔLEŽITEJŠIE KONFLIKTY SLOVENSKEJ VESELOHRY TÝCH ČIAS:

• napätý vzťah medzi aristokraciou (zemanmi) a ostatnými spoločenskými vrstvami (vzdelanci, mešťania, roľníci a remeselníci)
• snaha uvedomelých predstaviteľov všetkých vrstiev nášho národa zabrániť rodiacej sa maďarizácii Slovákov.

ČINOHRA: je dráma v užšom zmysle. Vyvíjala sa popri tragédii a komédii od 19. storočia. Zobrazuje vážne spoločenské problémy. Základom jej dramatického napätia bývajú rozpory medzi postavami.

Dramatické umenia

SYSTÉM DRAMATICKÝCH UMENÍ:

1. Divadlo – audio-vizuálne umenie.
2. Film – technické audio-vizuálne umenie.
3. Televízia – tech. audio-vizuálne umenie.
4. Rozhlas – tech. audiálnym umenie bez možnosti využitia zrakového princípu.

HEREC: je spojením medzi autorom (textom), režisérom a divákom => vytvára hereckú postavu => postave bez herca neexistuje (herec – človek, herec – bábka – bábkoherec)

Pre existenciu divadelného tvaru je nevyhnutnou podmienkou jeho existencie => všetky ostatné divadelné zložky sa prejavujú iba skrze herca, jeho konanie a významy, ktoré vytvára

REŽISÉR: hru prečíta, upraví, vyberie hercov, vytvorí koncepciu javiska, určuje atmosféru a zameranie  inscenácie. dáva pozor, aby hru nenadinterpretoval=> má pozíciu druhého autora

vedie herca, scénografa, hudobného skladateľa, choreografa...

DRAMATURGIA: prípravná umelecká činnosť

DRAMATURG: je poverený výberom a zostavovaním repertoáru - repertoár býva zostavovaný s veľkým časovým predstihom (aj niekoľko rokov dopredu) => určuje smerovanie divadla, kolektívu….

• zabezpečuje literárnu prípravu diela a ideové - zameranie inscenácie preklad – literárna časť práce dramaturga
• práca s verbálno-hereckými prostriedkami  a režijno-koncepčnými postupmiu + spolupráca s režisérom a ostatnými členmi tvorivého štábu

INSCENÁCIA: prenesenie dramatického textu na javisko,  do televízie alebo do rozhlasu => je syntézou hereckej, dramaturgickej, režijnej a výtvarno-hudobnej zložky.

Naštudovanie divadelného diela do podoby divadelnej hry (inscenácie) sa nazýva INSCENOVANIE.

Predpremiéra: neoficiálne uvedenie divadelnej hry pre novinárov a pozvaných hostí.

Premiéra: prvé uvedenie divadelnej hry.

Repríza: druhé uvedenie divadelnej hry.

Derniéra: posledné uvedenie divadelnej hry.

INSCENAČNÉ FORMY: 

• DIVADELNÁ (rozhlasová, televízna) HRA: literárna forma patriaca do literárneho druhu DRÁMA. Má podobu dramatického textu. – audiovizuálne umenie realizujúce sa na špeciálne upravenom priestore – javisku => divák je prítomný
• FILM: dramatický žáner, ktorý v sebe spája obraz, slovo, hudbu a zvuk, môže byť celovečerný, krátky, hraný, animovaný, prírodopisný, dokumentárny... => divák nieje prítomný
• ROZHLASOVÁ HRA: je literárno - dramatický žáner využívajúci iba zvukové prostriedky, je to audiálne umenie (sluchové), bez možnosti využitia zrakového princípu, hlavným prvkom je zvuk a zvukové efekty => divák nie je prítomný
• TELEVÍZNA HRA: dramatický žáner, technické audiovizuálne umenie, dôraz sa kladie na sluchové (audiálne) vnímanie textu, v porovnaní s filmom, je viac založená na slove, vyznačuje sa malým časovým a priestorovým rozpätím, menší počet postáv, tematicky spracováva domáce, rodinné príbehy, spoločen. udalosti => divák nie je prítomný.