Svetová literatúra medzi dvoma vojnami

Spoločenské pomery:
V roku 1918 rozpad Rakúsko- Uhorska; vznik prvej Československej republiky. V roku 1927 začiatok hospodárskej krízy; vznik fašistických štátov. V roku 1933 sa Hitler dostáva k moci. V roku 1941 napadnutie ZSSR.V roku 1945 nálet na Hirošimu a Nagasaki; koniec druhej svetovej vojny.Prvá svetová vojna zasiahla do života mnohých národov. Najväčšia ťarcha bola na európskych štátoch, ale situácia sa odráža aj v americkej literatúre.
Stratená generácia:
Bola to generácia amerických autorov, ktorí sa združili okolo spisovateľky Gertrúdy Steinovej. Vznikla v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Tvorili ju americkí dobrovoľníci, ktorí bojovali v prvej svetovej vojne. Ostali vojnou natoľko poznačení, že sa nedokázali zaradiť, boli teda „stratení“. Medzi týchto autorov patrili Ernest Hemingway, Wiliam Faukner a John Dos Passos.
Filozofické smery:
  Americký pragmatizmus
-  Smer, kde sa za najvýznamnejšiu hodnotu človeka berie osobná užitočnosť
Idealistická filozofia
-  Bola to filozofia optimizmu, kde sa do popredia sa dostávajú kladné životné potreby.
Marxisticko-leninská filozofia
Literárne smery:
-  Pretrvávali ešte z literárnej moderny, plus sa k nim pridávali nové.
Futurizmus
-  Prudký civilizačný rozvoj.
-  Neskôr sa pretvoril na kubofuturizmus.
Kubizmus
-  Vyskytuje sa v maliarstve, snažil sa o stvárnenie deformácie a využíval rozličné geometrické tvary.
Expresionizmus
-  Autori vystupovali proti meštiackej morálke, hlásali slobodu prírodného života, slobodu človeka a svet založený na láske.
Dadaizmus
-  Z básní je vylúčený akýkoľvek zmysel, je to hra so slovami.
Surrealizmus
-  Do popredia sa dostáva sen a podvedomie.
-  Hlavným zdrojom tvorby z inšpirácie je nekontrolovateľná oblasť ľudského psychiky.
Konštruktivizmus
-  Za najdôležitejšiu stránku diela sa považuje jeho funkčnosť.
Poetizmus
-  Vznikol v Čechách, jej zakladateľom je Nezval.
-  Základnou témou je príroda rodného kraja a láska k nemu.

Ernest Hemingway
Život:
Hlavný predstaviteľ stratenej generácie. Ako dobrovoľník Červeného kríža sa zúčastnil prvej svetovej vojny na talianskom fronte, kde bol ťažko ranený. Po vojne pracoval ako zahraničný spravodajca v Paríži. Zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako vojenský korešpondent.
Všíma si osudy ľudí priamo vo vojne a jej vplyv a dôsledky na človeka. Vo svojej tvorbe zobrazuje vlastné pocity, sklamanie. Aj jeho hrdinovia sú bez perspektívy.
Zbohom zbraniam
-  Protivojnový román.
-  Opisuje vzťah amerického poručníka Frederika Henryho a americkej ošetrovateľky Catherine Barkley.
-  Základná idea:
-  Ľúbostný vzťah uprostred vojny nemá perspektívu.
-  Jadro príbehu tvoria príhody poručníka, ktorý slúži ako dobrovoľník na talianskom fronte(autobiografické črty).
-  Celý dej odkrýva nezmyselnosť a neľudskosť vojny.
-  Dejové  napätie tvorí príprava na útok a rozhovory vojakov.
-  Autor  odkrýva ich postoje k vojne a názory na ňu => vojna je nezmysel.
-  Obrazy v zákopoch, obrazy vojny a názorov vojakov.
-  Konkrétny vstup na front, chaos, zmätok, zabíjanie, túžba po mieri.
-  Vojaci majú prikázané prejsť cez most, kde ich všetkých zastrelia. Frederikovi sa podarí ujsť do Švajčiarska, Catherine je tehotná a pri pôrode zomiera => život po vojne nemá perspektívu.
-  Kompozícia:
-  jednoduchý štýl, hovorový jazyk, sem-tam vulgarizmy
Starec a more
-  Dielo sa vyznačuje jednoduchým rozprávaním bez odbočenia.
-  Starec sa rozhodne, že vyjde na lov, berie so sebou Manolina a verí, že chytí veľkú rybu. Hádže návnadu, na ktorú sa najprv chytí malá ryba, ale neskôr sa na tú malú chytí veľká ryba. Starec s ňou zvádza tvrdý boj, ruky ma zodraté od lana, ale nevzdáva sa a stále s ňou bojuje. V najťažších chvíľach sa utieka k modlitbám. Nakoniec ju zabije harpúnou, ale krv priláka žralokov. Starec pochopí, že ju neuchráni pred žralokmi a domov sa vracia iba s kostrou, bez potravy.
-  „ ... človeka možno zdrviť, ale nie poraziť!“

Theodore Dreiser
Americká tragédia
Zachytáva vtedajšiu spoločnosť, napísaná podľa skutočnosti, má kriminálnu zápletku.
Clyde Griffiths vyrastal v chudobnej kazateľskej rodine a túžil po bohatstve. Vystriedal rôzne zamestnania až sa nakoniec zamestná u strýka v továrni. Dostáva sa vyššie, zamiluje sa do Roberty, ktorá je z nábožensky založenej rodiny, a ktorú Clyde zvedie(otehotnie). Neskôr sa Clyde zamiluje do Sondry, ktorá je bohatá a krásna. Vidí v nej vstupenku k vyššej moci. Roberta naňho nalieha, aby si ju zobral, no Clyde nesúhlasí. Rozhodne sa, že ju zabije. Zoberie ju na opustené jazero, kde ale stratí odvahu. No zhodou okolností, sa stane nehoda a Roberta sa utopí. On jej úmyselne neposkytne prvú pomoc, a tým je nepriamo vinný. Začína vyšetrovanie a hľadá sa vrah. Prišli na to, že Clyde bol s ňou a obvinia ho z vraždy. On sa nepriznáva, ale súd ho uzná vinným. Nakoniec ho odsúdia na smrť na elektrickom kresle.
-  Kompozícia:
-   Autor tu využíva obraz sociálnych a morálnych vzťahov vtedajšej spoločnosti.

James Joyce
Život:
Ír píšuci po Anglicky. Priekopník nového typu prózy, a to experimentálneho románu, ktorý pokračoval v šľapajach Prousta. Do textov často vsúval zvukové prvky.
Ulysses  ( Odyseus )
Experimentálny román, ktorý je na hranici medzi fantáziou a extrémnym realizmom. Používa rôzne originálne techniky (paródiu, vnútorný monológ, prúd vedomia). Dej chýba, je to opis jedného dňa v Dubline. Jednotlivé kapitoly zodpovedajú epizódam Homérovej Odysei.
Autor zobrazuje osudy iných ľudí na uliciach a v obchodoch. Hlavný hrdina putuje z miesta na miesto, čo pripomína Odyseovu cestu.
Autor nám umožňuje vniknúť do myslenia hlavných postáv, poznať ich pocity a z ich myslenia vytrháva určité asociácie, ktoré do detailov rozvádza.
Štylistické postupy: Slová sa zlievajú, splývajú, vytvára novotvary. Ako keby vytváral snový kalejdoskop. Pracuje s metódou filmovej montáže strihov. Rozprávanie sa strieda s opisom. Časté sú scénické poznámky a stavy halucinácie.
Znaky experimentálneho románu:
-  Odklon od tradičného objektívneho opisu a skutočnosti.
-  Narušenie rozdielu medzi epikou a lyrikou.
-  Vyjadruje podvedomé a individuálne zážitky.
-  Úplne uvoľňuje kompozíciu diela.
-  Jednotlivé motívy nenasledujú za sebou.
-  Rozprávač splýva s postavami.
-  Román často nemá dej.
-  Zložité vetné konštrukcie.
-  Autor často zaľudní dej postavami, ktoré v románe nevystupujú, len sa zjavia a zmiznú. Často sa objavujú v snoch a v spomienkach.

Romain Rolland
Život:
Francúzsky prozaik a publicista, nositeľ Nobelovej ceny. Získal dobré humanitné vzdelanie, učil sa dejiny hudby, pôsobil ako divadelný kritik. Mala naňho vplyv francúzska literatúra a surrealizmus  Celý jeho život bol spätý s umením a vyjadroval sa proti vojne a fašizmu.
Ján Krištof
Je to román- rieka  =>sledujeme život Jána Krištofa od narodenia až po smrť. Jednotlivé epizódy tvoria tok života, ktorý sa v niektorých okamžikoch spája s riekou Rýn. Hlavnou myšlienkou je význam ľudskej aktivity a mravnej čistoty.
Peter a Lucia
Protivojnová novela, v ktorej odsudzuje vojny a zabíjanie. Motív: láska, ktorá nemá vo vojne šancu a hynie.
Dej je rámcovaný bombardovaním. Dej je spomaľovaný úvahami autora. Dôležitá je funkcia rozprávača. Autor vsúva svoje myšlienky do deja.
 Peter Je vo vývoji, kde sa jeho myslenie mení pod vplyvom lásky k Lucii a pod vplyvom brata Filipa.
Lucia je už sformovaná , pochádza z chudobnej rodiny.
Láska dvoch mladých ľudí je tu zobrazená ako skutočný cit. Ich vzťah sa prehlbuje, akoby rástol. Na Veľký Piatok sa vyberú do kostola, aby si tam povedali, že budú naveky svoji. Kostol sa však zrúti a oni zahynú.
Pred chrámom zbadajú rusovlasé dievčatko, ktoré predznamenáva nešťastie. To narúša realistickú kompozíciu diela.

Henri Barbusse
Život:
Francúzsky prozaik, žurnalista, študoval medicínu. Dobrovoľník na západnom fronte. Bol proti vojne a fašizmu.
Dielo:  Oheň  (  Denník čaty  )
Protivojnový román. Podkladom boli listy, ktoré písal z frontu jeho žene => autentickosť.
Hlavná téma: život vojakov vo vojne a odpor voči nej. Zachytáva priebeh vojny na francúzsko-nemeckom fronte. Rozhovory vojakovo vojne a odpor voči nej.
Kompozícia:
Román nemá jednotnú dejovú líniu ani hlavného hrdinu. Je písaný reportážnym štýlom. Protiklady. Skutočnosť zobrazuje realisticky až naturalisticky. Autor sa štylizuje do úlohy Bertranda (rozprávač) a sú tu jeho komentáre, úvahy.
-  „ Prostý nemecký vojak nie je nepriateľ, ale len rovnaká obeť ako francúzsky vojak! “

Tristan Tzara
Život:
Francúzsky básnik rumunského pôvodu. Predstaviteľ dadaizmu, neskôr sa prikláňa k surrealizmu.
Manifest Dada

Porovnanie zobrazovania vojny
Barbusse zobrazoval skutočnosť vojny realisticky až naturalisticky. V diele Oheň dodáva autentickosť listami z frontu, ktoré písal žene.
Jaroslav Hašek
Zobrazuje nezmyselnosť vojny. V diele Osudy dobrého vojaka Švejka, ktoré výsmechom vojny, dosahuje komiku tým, že Švejk do bodky plní všetky rozkazy, aj nezmyselné. Autor naznačuje odpor drobného človeka proti vojne
Karel Čapek
svoj názor na vojnu vyjadril Čapek vo svojom antimilitarizačnom románe Válka s mloky. Je to vlastne alegória na fašizmus. Čapek zdvíha varovný prst a varuje pred „mločím“ nebezpečenstvom
Joseph Heller
Svoje najznámejšie dielo Hlavu XXII takisto postavil do roviny výsmechu z vojny. Dominuje absurdita, humor, čierny humor, dynamický dialóg