Vývoj literárnych druhov, žánrov a prozódie

Literárne dielo sa člení na obsah a formu. Navzájom sa ovplyvňujú.
Obsah je fukciou formy. Forma- sú to výrazové prostriedky, postupy, slovesné obrazy
Literárne dielo má tri samostatné plány(vrstvy):
Tematický plán- zahŕňa v sebe všetko, čo spisovateľ v literárnom diele zobrazuje a vyjadruje
Kompozičný plán- predstavuje postupy, ktoré volá spisovateľ, aby tematické zložky usporiadal v celok
Jazykový plán- sú to výrazové prostriedky, ktoré utvárajú zvukovú a významovú podobu texu
Literárne druhy: epika, Lyrika, Dráma

Epika
Rozprávanie je hlavný slohový postup tohto žánru. Sled rozličných udalostí rozprávania tvorí epický dej
Druhy epiky: veršovaná
Neveršovaná(prozaická)
Podľa rozsahu sa epika člení na : veľké
Stredné
Malé
Veršovaná epika
Epos- je veľká epická veršovaná básnická tvorba , vznikla v antickej literatúre a jej téma je problém doby
Balada: stredne dlhá epická forma ľudového pôvodu. Dej je pochmúrny, tragický. Gradácia deja. Nadprirodzené bytosti.
a) romantická
b) sociálna
romanca: spracúva radostnú tematiku
Veršovaná/ neveršovaná epika
Legenda: stredne dlhá epická forma. Udalosti zo života svätých, kresťanské cnosti. Obľúbený žáner stredovekej a barokovej literatúre. Dôraz na asketický život, život po smrti
Bájka: mýtus, epický útvar. Odráža sa v nej primitívny názor človeka na svet. Nevedel si vysvetliť mnohé prírodné javy. Báje o vzniku hôr, kvetov, miest atď
Neveršovaná epika(krásna próza)
Román:- veľká epická forma. Široký okruh života. Veľký rozsah, dlhé časové rozpätie. Využíva všetky tri druhové postupy(L,E,D)- tvoria jednotu. Epický rozprávačský postup(kategória rozprávača). Je tam hlavná dejová aj vedľajšia dejová línia, hlavné postavy, vedľajšie postavy
Kompozícia románu: premyslené usporiadanie všetkých zložiek
Dilógie, trilógie, románový cyklus(epopeja)
Pikareskný román- hlavnou postavou je šibal, ktorý sa vyznačuje chytráctvom a podnikavosťou
Psychologický román- opis vnútorného(duševného) stavu postáv
Antiromán- popiera základné vlastnosti klasického románu(ucelený dej a epický hrdina)
Nový román- buduje svoju poetiku na zachytení istých záchvevov ľudskej psychiky a namiesto deja uprednostňuje akýsi „antidej“, resp. útržky deja. Zásadne sa odmieta vnútorný monológ
Detektívka- kladie dôraz na zábavnosť, senzačnosť, psychické šokovanie. Dejovosť je najdôležitejšou vlastnosťou detektívky. Najsilnejším motívom je motív vraždy, zločinu, záhady. Najdôležitejšou postavou je detektív
Horor- zdesenie, strach, hrôza, bizardné postavy, dej je vymyslený, žáner zábavnej liteatúry
Novela- stredne dlhá epická forma. Vznik v Taliansku, v období renesancie, Zobrazenie udalostí alebo epizódy, ktorá sa vyznačuje novotou, neobyčajnosťou. Určitý výsek udalostí, ktoré majú vnútorné napätie. Dej má rýchly spád. Časové rozpätie nie je veľké. Postavy sa charakterovo ani ľudsky nevyvíjajú
Poviedka: malá epická forma. Jednotlivé udalosti zo života človeka. Malé množstvo postáv(do deja vstupujú už sformované). Humoreska
Esej: forma vecnej literatúry. Má najbližšie k umeleckej literatúre. Literárne eseje- využívajú prostriedky umeleckého štýlu

Lyrika
Využíva opis a úvahu. Lyrika je statická(epika dynamická)
a) osobná
b) prírodná
c) spoločenská
Óda:- rozsiahlejšia oslavná báseň(národ, sloboda, mladosť). Vznešenosť témy- výber jazykových prostriedkov
Hymna- tematicky i jazykovo blízka óde. Je kratšia. Pôvod má v náboženskej literatúre. Štátna hymna- symbol štátu. Hymnické piesne
Žalm- pôvodom náboženská hymnická pieseň. Súčasť náboženských obradov
Elégia- žalospev. Žiaľ nad smutnou skutočnosťou, báseň smutného charakteru
Epigram: krátka báseň. Satirický vzťah k osobám, skutočnosti. V prvej časti problém nastolí, v druhej ho prekvapivo rieši
Epitaf: krátka báseň na náhrobku

Dráma
Dej prebieha pred očami diváka na divadelnej scéne. Dramatické dielo ma spoločné znaky s epikou a lyrikou(postavy vyjadrujú svoje pocity, nálady)
Tragédia: boj človeka s nepriateľskými silami. Človeka zahynie(osud, bohovia, nespravodlivosť, útlak)
Činohra: zobrazuje vážne spoločenské problémy. Rozpory, zrážky hlavných hrdinov(nemusí zomrieť). Jazyk nebýva veršovaný
Komédia: komický vzťah k svetu. Zosmiešňuje nedostatky jednotlivcov i spoločnosti. Prostriedok boja proti zlu. Má rozličné stupne: humorný, ironický, satirický. Komédia charakterová, situačná, fraška(nepravdepodobnosť situácie, zápletky, násilná komickosť)
Bábkové hry, opera, opereta, melodráma, rozhlasové hry, muzikál, pantomíma
Prozodické systémy
Je to systém pravidiel, ktorý platí pre rytmus určitého druhu
Časomerná prozódia
Dĺžka slabiky je meraná časom. Antika, Hollý, Kollár. Najstarší prozodický systém. určujúcim prvkom v časomernej prozódii je dĺžka(kvantita). Dva druhy dlhých slabík: prirodzene dlhá(s dĺžňom, dvojhláska) a dlhá polohou(obsahuje viac spoluhlások za sebou). Niekedy môže byť dlhá slabika aj krátka, ktorá sa prispôsobuje rytmu
Elegické distichon- pentametra(5 stopový verš)
- hexametra(6 stopový verš)
Sylabická prozódia
Nemá stopovú organizáciu. Dôraz je na rovnakom počte slabík vo veršoch. V strede verša sa nachádza intonačná prestávka. Využíva rytmicko-syntaktický paralelizmus. Dvoj a štvorveršové strofy. Využíva sa združený rým. Štúrovci
Sylabotonická prozódia(slabično- prízvučný)
Má stopovú organizáciu. Dôraz je na slovnom prízvuku. Krasko, Hviezdoslav
Tonická prozódia(prízvučná)
Dôraz je na opakovaní rovnakého počtu prízvučných slabík vo veršoch, pričom počet neprízvučných slabík je pohyblivý