Význam Ľudovíta Štúra a Štúrovcov pre slovenské národné hnutie

Samo Chalupka: významný predstaviteľ slovenskej romantickej poézie. Najstarší zo Štúrovcov. Narodil sa v Hornej Lehote, študoval na lýceu v Bratislave, bol zakladateľom spoločnosti česko – slovanskej. V roku 1830 prerušil štúdiá a zapojil sa ako dobrovoľník do povstania Poliakov proti cárskemu Rusku, v ktorom bol ťažko zranený. Vyštudoval evanjelickú teológiu, zomrel v rodisku.

Literárna tvorba: Zo všetkých štúrovcov je najľudovejší, je tvorcom historickej epiky. Jeho tvorba je veľmi ovplyvnená ľudovou slovesnosťou, spracoval námety z ľudovej slovesnosti – historikcé povesti, piesne, jánošíkovskú tematiku, protiturecké boje. Ústredná téma jeho tvorby je vždy ideál boja za národnú slobodu. Všetky básne vyšli v jednej zbierke Spevy Sama Chalupku – tieto básne (zo zbierky)môžeme rozdeliť na dve skupiny:
-básne s Jánošíkovskou tematikou: Likavský väzeň, Kráľovohoľská, Junák
-básne s protitureckou tematikou: Turčin Poničan, Boj pri Jelšave, Branko
Básne s jánošíkovskou a protitureckou tematikou sú písané v duchu ľudových piesní. Napísané sú v spisovnej slovenčine, jednoduchou, zrozumiteľnou rečou blízkou ľudu.

Likavský väzeň – uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude. Neupadá do beznádeje, verí, že sa mu podarí dostať sa na slobodu, aby mohol opäť zhromaždiť okolo seba junákov. Autor hrdinu neindividualizuje, ale zaraďuje ho do kolektívu. Autor často využíva motív vatry ako symbol slobody pre ľud, podobne vyznieva aj báseň.
Junák – Jánošík a jeho hôrni chlapci hrdinsky bojujú proti mocipánom a hoci proti presile všetci padnú autor verí v obnovenie Jánošíkovho odboja. Vidieť to v závere, keď si slovanská mládež uvedomuje, že časy Jánošíkovho odboja „dá Boh, ešte budú.“

Kráľovohoľská – aj v tejto básni použil Chalupka Jánošíkovský motív spojený s ťažkým položením slovenského národa. Tu opisuje iba Jánošíkovu družinu, ktorá sa rozrastá v „jasné šíky“, bojovníkov za národnú slobodu. Záver básne vyznieva ako výzva k súčasníkom, aby povstali proti krivde. „Do zbroje! Kto si syn svojho rodu hodný – Abože mi zahyň, abo buď slobodný.“

Boj pri Jelšave – V ňom zvíťazilo nie turecké vojsko, ale „bystrá Slovač naša.“
Turčín Poničan – veršovaná povesť z tureckých čias, výrazne využil folklórne črty, aj zlomok uspávanky z Poník a motívy ukrajinskej ľudovej piesne, opisuje dojímavú ľudskú drámu jednoduchej slovenskej ženy, ktorú poturčenec, kedysi unesený z domova, odvlečie do otroctva. Matka ho spoznáva – je to jej syn. Keď poturčenec zistí, že je to jeho matka, žiada ju, aby zostala pri ňom a vnúčati. Matka odmieta žiť v prepychu a radšej sa chce vrátiť do vlasti. Patriotizmus zvíťazil nad bohatstvom, princíp pospolitosti k slovenskému ľudu nad materinskými citmi. „Ta do vlasti mojej lona, na tie krásne brehy Hrona.“
Branko – veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi, ktorý pochádzal z Novohradu a počas tureckých vpádov mu zajali ženu i deti. Preto začal Branko zbojníčiť a napádať Turkov, s ostatnými druhmi sa dohovárali vatrami na kopcoch, keď videl neprávosť, tak sa hnal do boja. Bojoval často proti presile, popudil proti sebe mestá, stolice pánov a preto ho vlákali do pasce a chytili v Brezne. Básnik si pred smrťou určil, aby na jeho náhrobný kameň vytesali dvojveršie z tejto básne: Pravde žil som, krivdu bil som – verne národ môj ľúbil som.

Mor ho! – hrdinská epická báseň, historický námet Chalupka využil na to , aby vyburcoval svojich rovesníkov k aktívnemu boju za práva národa: malá skupinka Slovákov reprezentuje slovenský národ, rímsky cár zas Maďarov. Dej básne je stučný. Odohráva sa v 4. storočí na rovinách pri Dunaji pod Devínom. Rímsky cisár sa tu utáborí so svojím vojskom s cieľom podmaniť si slovanov. Skupina  slovenských júnákov prichádza k cisárovi s posolstvom mieru. Keď cisár odmieta ich pozdrav a vyhlási, že si zotročí celý národ, skupina poslov sa vrhne na Rimanov s výkrikom Mor ho! Všetci členovia družiny padnú v boji proti presile. Záver eposu – Slovania sú morálnymi víťazmi básne, hoci všetci zomierajú v nerovnom boji a víťaz zostáva na bojisku ako morálne porazený. Príbeh podáva tak, akoby sa udalosti odohrávali pred jeho očami, akoby on sám bol jeho účastníkom. Kompozičným postupom je kontrast: túžba po mieri, slobode a rovnoprávnosti reprezentovaná Slovákmi a zotročovanie , výbojnosť reprezentované rímskym vojskom. Ideou skladby je právo každého na slobodu a odhodlanie postaviť sa presile aj za cenu vlastného života. Hrdina je kolektívny – slovenskí junáci.
Kontrast(protiklad): kolektívny hrdina(slovanská družina – odvážni, smelí, pohostinní, mierumilovní, túžba po miery  a túžba dobyť svet) x individuálny hrdina (cár- zbabelý, pýcha, nadutosť, povýšenecký)
Osnova: 1. Básnik opisuje prostredie
  2. Rímsky tábor a bojovníci na území Slovanov
  3. Slovanskí poslovia prídu pred rímskeho cisára
  4. Prídu s posolstvom mieru, priateľstva alebo boja
  5. Cisár ich neprijal, vyhráža sa im
  6. Boj začína pokrikom Mor ho!
  7. Slovania podľahli presile
  8. Odkaz – výzva Slovákom 
Ukážky:  Slovenskí junáci si radšej zvolili smrť ako porobu. Obetovali svoje životy za vznešené ideály a za svoju vlasť: - vďačne lejú vernú krv po osudnom poli:
  ój, veď padnúť za národ – oj, veď to nebolí!
-báseň končí odsúdením vrahov a výzvou do boja za slobodu:
 A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu, - kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu
-a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom – mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom!
-Chalupka sa nezameriava na opis boja, vyzdvihuje hrdosť a smelosť junákov, ich túžbu po mieri a slobode, odsudzuje násilie a zotročovanie. Zdôrazňuje rovnosť človeka s človekom, národa s národom: Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovanom: 
pána mať je neprávosť: a väčšia byť pánom.
A človek nad človeka u nás nemá práva:
sväté naše heslo je : sloboda a sláva!
 
Janko Kráľ – najrevolučnejší štúrovský básnik, narodil sa v Liptovskom Mikuláši v remeselníckej rodine. Študoval na lýceu v Kežmarku, Bratislave a Levoči. Vyštudoval právo, pôsobil ako advokát. Posledné roky prežil pod policajným dozorom v Zlatých Moravciach. Zomrel predčasne na infekčnú chorobu týfus. Pochovaný je na neznámom mieste.
Duma bratislavská – báseň, ktorou reagoval na udalosti okolo zosadenia Ľudovíta Štúra z katedry. Žiali nad tým ako je málo tých, ktorí sa postavili na Štúrovu obranu.
Orol – v básni vykresľuje mládenca, ktorý opúšťa matku a rodný kraj, aby v šírom svete bojoval, kým nezahynie.
Orol vták – táto báseň je vyjadrením po slobode a voľnosti. Básnik tu hovorí: „milší mu je voľný let, jak ten celý šíri svet“ a že „radšej zhynie na poli, ako by žil v nevoli“. Orol je symbolom slobody a voľnosti, sloboda je najvyššia hodnota.
 
Andrej Sládkovič: vlas. Menom Andrej Braxatoris, narodil sa v Krupine. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, na lýceu v Bratislave, na univerzite v Helle. Pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radvani pri Banskej Bystrici.

Detvan –  je to jeho 2. vrcholné dielo. Je to lyricko-epická skladba. Skladá sa z piatich spevov: 1. Martin, 2. Družina, 3. Slatinský jarmok, 4. Vohľady, 5. Lapačka

Jej dej sa odohráva počas panovania kráľa Matiáša v 15. storočí. Hlavnými postavami sú detviansky mládenec Martin a jeho milá Elena. Sú to idealizované ľudové postavy. Hlavným cieľom Andreja Sládkoviča bolo poukázať na zdravé sily a hodnoty ľudu, ktoré sú zárukou lepšej budúcnosti. Dej skladby je prerušovaný peknými úvahami o hodnotách ľudu a kráse slovenskej prírody. Básnik obdivuje ľudové umenie, rezbárstvo, tanec, hudbu sebavedomie a hrdosť detvianskych ľudí.

Samotná dejová línia skladby je jednoduchá, dejové epizódy sa striedajú s lyrickými opismi kraja a úvahami o vlastnostiach slovenského ľudu
Prvý spev – je oslavou krás podpolianskej prírody. Sú tu aj úvahy o slovenskom ľude. Autor nás zoznamuje s hlavným hrdinom, detvianskym mládencom Martinom. Martin zabije sokola, ktorý napadol bezbranného zajaca.

V druhom speve sú úvahy o ľudovom umení a o viere v budúcnosť slovenského ľudu. S Martinom sa stretávame na salaši pri vatre, v kruhu valachov, pri speve a hudbe. Tu sa dozvie, že sokol, ktorého zabil, patril kráľovi Matiášovi. Pri návrate zo salaša vyslobodí z rúk zbojníkov svoju milú Elenu a jedného zbojníka pritom zabije.

Tretí spev je epickejší. Na jarmok prichádza kráľ Matiáš a Martin sa ide ospravedlniť, že mu zabil sokola. Kráľovi sa páči smelosť a statočnosť mládenca. Keď vyjde najavo, že Martin zabil aj obávaného zbojníka, ktorý už dlho sužoval celý kraj, kráľ ho odmení kantárom a koňom. Štvrtý spev je obrazom Eleny a jej vernej lásky k Martinovi. Preoblečený kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina. Kráľ, očarený jej krásou, daruje Elene prsteň.

Piaty spev je obrazom veselého i tragického verbovania na dedine. Martin vstupuje do Čierneho pluku kráľa Matiáša. Prisahá vernosť svojmu kráľovi, ale žiada ho, aby si mohol ponechať kroj, fujaru a valašku, pretože zostať bez tradícií pre neho znamená zostať bez koreňov.
Báseň sa končí slovami: Rod môj, ty ľúb si svojho Detvana. V ňom duša tvoja je zmaľovaná .
 
Ján Botto: významný predstaviteľ slovenskej romantickej poézie, najmladší zo Štúrovcov. Narodil sa vo Vyšnom Skalníku, študoval na lýceu v Levoči, potom v Pešti zememeračské inžinierstvo, pôsobil v Banskej Bystrici, tu zomrel a je tu aj pochovaný.

Smrť Jánošíkova – táto lyricko-epická skladba je vrcholným dielom Jána Bottu. Botto ju napísal v porevolučných rokoch, v období najväčšieho národného a sociálneho útlaku Bachovho absolutizmu. Zložitá a ťažká politická situácia sa odrazila aj v celkovom vyznení a pochmúrnej atmosfére skladby. Jánošíka nezobrazuje v bojových, hrdinských situáciách, ako je známy z ľudového podania. Bottov Jánošík už len s trpkosťou spomína na svoj odboj. Vlastným jadrom básne je chytenie Jánošíka, jeho uväznenie a poprava. Celá skladba vyjadruje náladu Bottovej generácie po neúspešnej revolúcii. Skladba má úvod (predspev) a 9 spevov. Skromný dej je prerušovaný úvahami, prírodnými obrazmi a spevnými vložkami. Botto spracoval jánošíkovskú tematiku podľa ľudových tradícií. Svoj spev o Jánošíkovi neskladal podľa historických dokladov. Chcel zobraziť junáka, ktorý žije v predstavách ľudu ako symbol slobody a spravodlivosti.

V úvode použil alegóriu matky a detí, svoje verše posiela po Slovensku. Bojí sa , že je to zakliata krajina a nenájdu ozvenu. Stretnú sa však s hôrnymi chlapcami, spoznajú sa a spolu idú po zboji, aby ukázali ľudu cestu ku slnku slobody. Úvod je obranou hôrnych chlapcov a oslavou slobodného života.
Prvý spev opisuje slobodný život „dvanástich sokolov“, hôrnych chlapcov, na Kráľovej holi. V závere prvého spevu sa družina dozvedá o zlapaní Jánošíka a smutne sedí okolo dohárajúcej vatry. V druhom speve Botto zvýrazňuje žiaľ ľudu nad Jánošíkovým osudom a kreslí obraz jeho zlapania. Jánošíka nepremohla presila, ale iba zrada. V treťom speve je Jánošík vo väzení. Prichádza za ním v podobe milej duša ľudu a lúči sa s ním peknou ľudovou skladbou.

Štvrtý spev je najpochmúrnejší. Je to obraz väzenia v noci. Jánošíkovi sa sníva sen o mladosti. Diabol mu však pripomína blížiacu sa smrť.
V piatom speve svitá nový deň a Jánošík vie, že jemu prinesie smrť. Pýta sa, kto viacej zbíjal, či on alebo jeho kati. Svoje činy ospravedlňuje tým, že už nemohol znášať útlak poddaného ľudu. Verí, že nadíde čas odplaty a spravodlivosti. V šiestom speve vedú Jánošíka k šibenici. Jánošík káže kňazovi modliť sa nie za neho, ale za biedny, nešťastný ľud.

V siedmom speve sa opisuje Jánošíkova poprava. Smúti nebo i zem. Jánošík sa lúči s rodným krajom a spomína svoj boj proti tyranom. Osmy spev predstavuje Slovensko po Jánošíkovej smrti. Všade je smutno ako v zakliatej krajine. Ľud si rozpráva o Jánošíkovi povesti. Jánošík sa stáva symbolom slobody a boja proti krivde. Deviaty spev je celý alegorický, opisuje Jánošíkovu svadbu s kráľovnou víl. Kráľovná víl predstavuje symbol slobody. Touto alegóriou chcel Botto. Vyjadriť svoju dôveru vo víťazstvo pravdy a spravodlivosti. Botto aj v tejto skladbe využil ľudovú reč a prostriedky ľudovej slovesnosti, pričom sa mu podarilo spojiť poetiku folklóru s vysokým básnickým majstrovstvom. Ján Botto stvoril najkrajší spev o Jánošíkovi v slovenskej literatúre.
 
Ľudovít Štúr – vedúca osobnosť slovenského národného, politického a kultúrneho živtoa v prvej polovici 19. stor.
Narodil sa v Zay-Uhrovci, v rodine učiteľa. Študoval na lýceu v Bratislave, v Rábe a v Halle(jazykoveda, filozofia). Bol vedúcou osobnosťou spoločnosti Česko-Slovanskej.
Bol vedúcou osobnosťou revolúcie 1848 – 1849, žil pod policajným dozorom v Modre, kde aj zomrel po tragickej nehode.
Činnosť Ľudovíta Štúra:

- Štúr – básnik: napísal 2 zbierky – 1. zbierka – v češtine Dumky večerní

 2.  zbierka Spevy a Piesne
2. Štúr – jazykovedec (práca pre národ, jeho najväčší cieš), v roku 1843 – 2. kodifikácia slovenského jazyka Štúr, Hurban a Hodža prišli v júli 1843 na Dobrú Vodu za Hollým, kde ho žiadali o odobrenie spisovného jazyka. 2. kodifikácia na základe stredoslovenského nárečia.
Štúr 2. kodifikáciu odôvodnil v spise Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto náreči – uviedol hlavné dôvody za uzákonenie nového spisovného jazyka. Ako jeden z najdôležitejších uvádza dôvod, že Slovácisú rozdedlení dvoma spisovnými jazykmi, bernolákovčinou a bibličtinou, a vyslovuje nádej, že nový jazyk konečne zjednotí oba tábory.
-Štúrov pravopis bol fonetický, jeho podstatu vyjadril v gramatike – Nauka reči slovenskej
  3. Štúr – novinár 1845 – 1848 – prvé slovenské politické noviny – Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol Tatranskí – v nich uverejňoval veľmi kritické články, v ktorých žiadal o zrušenie poddanstva, rozvoj priemyslu na Slovensku..
- najznámejší článok je – Kde leží naša bieda
  4. Štúr – politik – bol poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. S Hurbanom a Hodžom bol spoluautorom politického dokumentu – Žiadosti slovenského národa, ktoré boli prijaté v máji 1848 na zhromaždení v Liptovskom Mikuláši. Boli predložené najprv Uhorskej potom Viedenskej vláde – obe ich odmietli.
2. požiadavky – žiadali o autonómiu Slovenska
- uzákoniť slovenčinu ako vyučovací a úradný jazyk
-Štúr, Hurban a Hodža vytvorili SNR vo Viedni, ktorá má pokračovanie dodnes  (organizovala revolúciu 1848 – 1849)
5. Štúr – literárny teoretik – svoje názory na literatúru vyjadril v diele – O národných povestiach a piesňach plemien slovanských – poukázal na vplyv ľudovej slovesnosti, na slovanské literatúry
 
Reč na Uhorskom sneme 21. decembra 1847 – prvá požiadavka – zrušenie poddanstva
  - druhá požiadavka – za príčinu biedy ľudu považuje nevzdelanosť, do školy sa chodilo iba v zime