Veľká Morava

Veľká Morava – podmienky vzniku staroslovienskej literatúry
-  politický a kultúrny význam
-  preklady, pôvodné knihy, báseň Proglas
-  latinské legendy o Svoradovi a Benediktovi
-  kroniky
-  zaradenie slovenského jazyka do skupiny indoeurópskych jazykov
 
Podmienky vzniku
V deviatom storočí nášho letopočtu knieža Mojmír I. vyhnal Pribinu, ktorý išiel v ústrety nemeckým záujmom, spojil svoje Moravské kniežatstvo s Nitrianskym a tak založil Veľkomoravskú ríšu. Východofranský kráľ Ľudovít Nemec miesto Mojmíra dosadil Rastislava a snažil sa podrobiť si Veľkú Moravu. Rastislav hľadal oporu v Byzantskej ríši. Požiadal byzantského cisára Michala III., aby poslal na Veľkú Moravu misionárov, ktorí by šírili vzdelanie rečou ľudu zrozumiteľnou. A tak roku 863 nášho letopočtu Michal III. Poslal solúnskych bratov filozofa a filológa Konštantína a právnika a organizátora Metoda. Títo dobre poznali jazyk solúnskych Slovanov – staroslovienčinu – nárečie macedónsko-bulharské. Doniesli tiež písmo – hlaholiku (od slova hlahol-slovo), ktoré vzniklo podľa malej gréckej abecedy, sú v ňom aj prvky hebrejsko-samaritánskeho písma.

Konštantín a Metod museli obhajovať svoju činnosť pred pápežom Hadriánom II. a ten  schválil slovanskú bohoslužbu. Metoda vymenoval za panónskeho arcibiskupa, čím obmedzil vplyv franských kňazov, pretože Metod podliehal priamo pápežovi. Konštantín vstúpil do kláštora a prijal rehoľné meno Cyril.
Činnosti Metoda prekážal Svätopluk, ktorý podporoval franských kňazov. Metoda uvrhli do väzenia, zomrel v roku 885 nášho letopočtu. Po Metodovej smrti súhlasil Svätopluk so zákazom slovanskej bohoslužby, Metodových žiakov vyhnal z krajiny. Konštantín a Metod bojovali proti trojjazyčníkom, ktorí ako liturgické jazyky uznávali iba latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu, a ktorí boli proti slovanskému jazyku používanému pri bohoslužbách ako liturgický jazyk.
Cyrilometodská tradícia má veľký význam, na toto slávne dedičstvo sa odvolávali mnohí dejatelia: Bernolák, Fándly, Hollý, Stodola, Nádaši-Jégé, a iní. Aj dnes mnohí nadväzujú na tradíciu Veľkej Moravy.
 
Staroslovienska literatúra
Preklady vyhotovené Konštantínom a Metodom:
  -liturgické – bohoslužobné texty
-  Evanjeliár – výňatky evanjelia na nedele a sviatky
-  omšová kniha Misál
-  Spevník
-  Skutky apoštolské
-  Modlitebník
-  Starý zákon, Nový zákon (okrem kníh makabejských)

Konštantín a Metod pripravili:
-  kázeň o manželskej rozluke
-  kázeň o pokání
-  zákon súdny ľuďom – praktická príručka
-  báseň Proglas – napísal ju Konštantín, je to prvá slovanská báseň, ktorá tvorí predslov k evanjeliáru, je oslavou vzdelanosti a písma („duša neznalá písma mŕtvou sa javí“), vznikla v deviatom storočí, je to oslava slovanského prekladu evanjelia, vyzdvihuje slovanský jazyk, hlavnou myšlienkou je, že vzdelanie povznáša.

Moravsko-panónske legendy:
1.  Život svätého Konštantína
2.  Život svätého Metoda
3.  Pochvala svätému Cyrilovi filozofovi
4.  Pochvalné slovo na svätého Cyrila a Metoda
 
Život svätého Konštantína
Píše o pôvode, detstve, štúdiách, o misijnom poslaní na Veľkej Morave, o boji proti trojjazyčníkom. Legenda je písaná vznešeným, vzletným, ozdobným štýlom, vyskytujú sa v nej prvky zázračnosti (utíšenie mora, vyčarovanie pitnej vody, zázračné nasýtenie družiny, a podobne). Autor zdôrazňuje Konštantínovu múdrosť a ušľachtilosť.
 
Život svätého Metoda
Je písaná jednoduchším štýlom, je vecná, kratšia ako legenda Život svätého Konštantína, vyznačuje sa presnosťou dát. Svedčí o tom, že tieto dve pamiatky nenapísal jeden autor. V legende sa hovorí o sporoch s nemeckými biskupmi, o účinkovaní na Veľkej Morave a končí Metodovým pohrebom.
 
Pochvala svätému Cyrilovi filozofovi
Pochvalné slovo na svätého Cyrila a Metoda
 
Sú to lyrické prejavy úcty k učencom.
 
Latinské pamiatky
Sú to väčšinou legendy:
-  Legenda Maurova o svätom Svoradovi a Benediktovi
-  Legenda o svätom Štefanovi
 
Legenda Maurova o svätom Svoradovi a Benediktovi
Prvý krát sa tu spomína slovenské prostredie, a to Skalka pri Trenčíne a Zobor pri Nitre. Za panovania kráľa Štefana prichádzajú do Uhorska misionári. Z Poľska prišiel Svorad, vstúpil do kláštora na Zobore a prijal rehoľné meno Andrej. Po čase odišiel na Skalku, žil pustovníckym životom, postil sa a trýznil sa. Po jeho smrti sa zistilo, že nosil okolo tela reťaz, ktorá mu vrástla hlboko do tela. Ľudia si ho začali ctiť ako svätého. Benedikt bol jeho žiakom, žil tiež na Skalke ako pustovník. Zabili a hodili ho do Váhu zbojníci, ktorí si mysleli, že mal ukryté peniaze.

Legenda o svätom Štefanovi
 
Obsahuje niekoľko častí:
-  legenda väčšia
-  legenda menšia
-  legenda Hartvikova
V tejto legende sú vykreslené pomery v Uhorsku, ako Štefan potláčal pohanstvo a organizoval cirkevný život.
 
Latinské a Moravské kroniky:
-  Anonymova kronika
-  Kronika uhorská Šimona z Kézy
České pamiatky:
-  náboženské piesne
-  ľúbostné verše
-  pamiatky hospodárskeho charakteru, napríklad Žilinská mestská kniha, Zvykové práva
-  kroniky: - Dalimilova kronika
  - Kosmasova kronika
 
Latinské pamiatky majú viac zázračných a iracionálnych prvkov ako staroslovienske pamiatky.