Román a románová postava v jednotlivých literárnych obdobiach

Román je veľký epický žáner. Zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí, preto musí mať i veľký rozsah.

Termín román pochádza zo stredoveku, kedy sa pojmom „conte roman“ (románske rozprávanie) začali v románsky hovoriacich krajinách označovať literárne diela písané v národnom jazyku (namiesto vtedy bežnej latinčiny).

Román využíva všetky tri zobrazovacie postupy : epický, lyrický a dramatický:
Epický postup je základný. Základom zložitého deja je rozprávanie udalostí. Časť zobrazovaných udalostí tvorí hlavnú dejovú líniu, ktorá sleduje hlavné postavy, na udalostiach vedľajšej dejovej línie sa zúčastňujú vedľajšie postavy, tzn., že v románe vystupuje množstvo postáv a dôležitý je aj rozprávač.

Lyrický postup sa uplatňuje pri zobrazovaní pocitov postáv, pri opisoch a úvahách. Dramatický postup sa uplatňuje pri zobrazovaní priamych rozhovoroch medzi postavami. Všetky zobrazovacie postupy však v románe tvoria jednotu, sú logicky a umelecky usporiadané, tzn., že román má svoju kompozíciu. Postavy v románe sa pod vplyvom prostredia či udalostí môžu vyvíjať (formovať).

Spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú dilógie (dva romány). Trilógie (tri romány) a románové cykly. Obsiahle zobrazenie významnej etapy vo vývine spoločnosti sa nazýva epopeja (napr. L. N. Tolstoj: Vojna a mier).

Z tematického hľadiska rozlišujeme romány:
dobrodružný - vyznačuje sa pútavým dejom, ktorý je vrstvený do prekvapujúcich dramatických situácií, diela: Daniel Defoe – Robinson Crusoe
pikareskný – picaro (špan.) = šibal, hlavnou postavou je šibal ktorý sa vyznačuje chytráctvom a podnikavosťou, tento typ románu je začiatočnou formou dobrodružného románu, vznikol z neho výchovný a filozofický román, diela: Miguel de Cervantes y Saavedra: Don Quijote de la Mancha
historický - čerpá námet z dávnej minulosti, zobrazuje jednotlivca, spoločenské udalosti, alebo sa zameriava na dej, hlavne obd. romantizmu, diela: Ján Hrušovský – Jánošík, Victor Hugo – Chrám Matky Božej v Paríži
dievčenský - svojím obsahom je určený dievčatám, hlavnou postavou je hrdinka, ktorá pri prekonávaní istých prekážok objavuje alebo nadobúda určité mravné hodnoty, diela: Lucy Maud Montgomeryová – Anna zo Zeleného domu
psychologický – prvýkrát sa objavuje v 19. stor. v tvorbe Dolstojevského (Zločin a trest), začína sa opis vnútorného stavu postáv, podľa povahy deja môžeme rozdeliť román na
a)    reálne možný – realistický, naturalistický román, román lit. faktu (L. N.
Tolstoj – Vojna a mier)
b)    nereálny - prekračuje hranice reality, obsahuje prvky fantastiky
a uprednostňuje románovú fikciu pres skutočnosťou
utopický – dej zasadený do budúcnosti, diela: Komenský – Labyrint světa a ráj srdce
vedecko-fantastický, detektívny, spoločenský, sociálny, životopisný, autobiografický, cestopisný, generačný a pod.

Román môže mať rôznu formu:
    denníkovú (Goethe – Utrpenie mladého Werthera)
    vytvorený z listov (B. Stocker – Dracula)
    forma dialógu
    cestopis

Podľa spracovania témy román delíme na:
    humoristický
    satirický
    experimentálny
    didaktický

Prvý slovenský román vznikol koncom 18. stor. v období klasicizmu:
Jozef Ignác Bajza: René mládenca príhody a skúsenosti.
Dvojzväzkový dobrodružno-poučný román napísal Bajza po slovensky pravopisom, ktorý sám vytvoril, čo bol prvý pokus o uzákonenie spisovnej slovenčiny. Keďže bernolákovci neprijali jeho jazyk, Bajza neskôr prepísal román do bernolákovčiny.

V povojnovom období vzniká nový román ako odpoveď francúzskej avantgardy na znížený záujem o klasický román – popiera vlastnosti klasického románu, t.j. ucelený dej, epický hrdina, nový román skôr preferuje útržkovitý dej, odmieta vnútorný monológ.

Svetový román sa najviac rozvíja v období realizmu.

Románová postava:
Postava je samostatným subjektom a zväčša ju vytvára autor, v historických románoch sú okrem fiktívnych postáv aj reálne postavy, v umeleckých textoch môžu postavy prekročiť aj prah reality, môžu byť vzkriesené, či vytvorené inou postavou. Postava sa často môže dostať do konfliktu s inou postavou, so spoločnosťou a so sebou samým.

ROMÁNOVÉ POSTAVY V JEDNOTLIVÝCH OBDOBIACH:

Humanizmus a renesancia:
Miguel de Cervantes y Saavedra: Don Quijote de la Mancha
Don Quijote je vysoký, chudý rytier s hrdzavým brnením nesúci sa na zdochýnajúcom koni. Je postavou s veľmi zložitou povahou, kombináciou blázna a nadmieru múdreho človeka. Tieto jeho navonok protikladné vlastnosti sa v románe prelínajú a vzájomne dopĺňajú. Jeho myseľ sa vďaka čítaniu rytierskych románov pomätie. Napriek tomu musíme obdivovať jeho životnú energiu a ušľachtilé ľudské vlastnosti. Je rojko, ktorý mravnosťou vysoko prevyšuje svoje okolie, bojujúcim za nastolenie pravdy a spravodlivosti aj za cenu ponižujúcich porážok a trpkých neúspechov. Sám seba nazýva Rytierom smutnej postavy a práve tieto slová ho v celej jeho podstate vystihujú.
-    pikareskný román

Romantizmus:
Alexander Sergejevič Puškin: Eugen Onegin
Eugen Onegin je mladý, inteligentný, bystrý, sčítaný a vzdelaný muž, obletovaný ženami a pätolizačmi, je ústredná postava bálov a spoločenských večierkov petrohradskej smotánky.
mladý šľachtic, ktorému výchova zaistila spoločenské postavenie a vzdelanie, no nenaučila ho mnoho dôležitých vecí potrebných k životu(predovšetkým ho nenaučila pochopiť zmysel života). Je plný predsavzatí a úmyslov, ale nie je schopný ich uskutočniť. Nedokáže urobiť šťastným seba, ani iných. Stále sa len nudí . . .
- veršovaný román
Victor Maria Hugo Chrám Matky Božej v Paríži
Quasimodo: Znetvorený ryšavý hrbáč. Mal dobré srdce ale kvôli jeho odpudivému vzhľadu sa ho všetci báli a odsudzovali ho. Ujal sa ho arcidiakon Claude Frollo, stal sa z neho zvonár v chráme Matky Božej, pri zvonení prišiel o sluch. Miloval a chránil Esmeraldu natoľko, že vedľa nej zomrel.
- historický román

Svetový realizmus:
Honoré de Balzac: Otec Goriot
Otec Goriot je 69-ročný človek, hlavný hrdina románu.  Najskôr bol dôvtipný , dobrácky a živý, ale postupne sa mení na otupeného, ťarbavého, tichého a večne zamysleného. I keď tento skúsený cestovinár patril k najdlhším nájomcom penziónu. Nebol medzi nimi veľmi obľúbený, práve on bol totižto predmetom ich posmievania, ktoré boli spôsobené buď jeho sťahovaním do stále horších izieb.  Návštevami jeho 2 dcér Delphinu de Nucingen a Anastasiu de Restaud, o ktorých si mysleli, že sú jeho milenky, alebo jeho spor s nepravou grófkou de l'Ambermesnil.  Po výdaji svojich dcér ešte päť rokov obchodoval, no potom na naliehanie svojich dcér prestal.
-    kriticko – realistický román

Fjodor Michajlovič Dostojevskij: Zločin a trest
Rodion Romanovič Raskoľnikov je psychicky rozpoltená osoba. Veľmi inteligentný, ale nedokázal sa začleniť do sociálnej vrstvy ani do spoločnosti.
-    psychologický román

20. storočie:
Joseph Heller: Hlava 22
Yossarian je kapitán americkej armády, bombomitčík (zameriava ciele), myslí si, že ho chce niekto zabiť, čo je absurdné. Za jeho túžbu po živote ho ostatní považujú za blázna. Yossaria sa chce dostať preč z vojny, na začiatku románu simuluje chorobu, ale nevyjde mu to, je typický ANTIHRDINA, zbabelec. Otrasie ním smrť kamaráta Snowdena a ako protest proti tejto smrti chodí nahý. No z vojny sa nedostáva ani takto (že by si mysleli že je blázon), a preto sa nakoniec pokúsi dezertovať z vojny, ale za dverami stojí prostitútka s nožom v ruke a zabije ho.
-    expresionistický protivojnový román