Staroveká literatúra

Staroveká literatúra

Staroveká literatúra:

a) Orientálna literatúra
b) Antická literatúra

Orientálna literatúra (3. tisícročie pred n. l. – 5. storočie n. l.) –          sumerská,  staroegyptská, hebrejská, indická, akkadská

Najstaršou literárnou pamiatkou je Epos o Gilgamešovi. Je to hrdinský epos a zachovala sa jeho asýrska verzia. Autor je neznámy a je napísaný na 12 hlinených tabuľkách klinovým písmom. Epos o Gilgamešovi je vyrozprávaním príbehu pravdepodobne skutočnej historickej postavy kráľa mesta Uruk v Mezopotámii. Gilgameš bol z 2/3 boh po matke, bohyni Ninsun a len z 1/3 človek po otcovi. Chcel sa presláviť, a preto dal postaviť okolo Uruku hradby. Nútil ľudí stále pracovať a preto sa začali sťažovať bohom. Prosili ich, aby stvorili bytosť, ktorá by sa mu vyrovnala.

Bohyňa Ištar vypočula ich prosby a stvorila Enkidua, divocha, ktorý žil v stepi. Ten Gilgameša vyzval na súboj, ktorý vyhral a spriatelil sa s ním. Spoločne sa vybrali do ďalekého cédrového lesa zabiť obludu Chuvavu, príčinu všetkého zla na svete. S pomocou bohov sa im ju podarilo premôcť. Po tomto čine bohyňa Ištar vzplanie láskou ku Gilgamešovi, ktorý ju pre jej prelietavosť odmietne. Za trest prichádza na zem nebeský býk a Enkidu s Gilgamešom ho zabijú. Enkidu urazí Ištar a preto naňho zošle kliatbu.

Po jeho smrti sa Gilgameš rozhodol hľadať nesmrteľnosť. Vyhľadal Utanapištima, jediného, čo prežil potopu sveta. Nesmrteľnosť mu má zaručiť rastlinka nesmrteľnosti. Na ceste za ňou prekonáva množstvo prekážok. Nezíska ju, pretože nevydrží bdieť 6dní a 7nocí, a keď ju neskôr z dna oceána vyloví, zožerie ju had. Uvedomuje si, že človek nemá kráčať za chymérami.

Gilgameš sa stal nesmrteľným a stal sa slávou svojho mena. Postavy: boh Šamaš (boh slnka), polodivoch Enkidu, Chuvava (strážca cédrového lesa), bohyňa Ištar, Utanapištim, Gilgameš

Epos sa skladá z 2 častí: 

• Prvá hovorí o priateľstve medzi Enkiduom a  Gilgamešom
• Druhá hovorí o úsilí dosiahnuť nesmrteľnosť

Hebrejská literatúra (1000 pred n. l. – 100 n. l.) – je to najmladšia literatúra na Blízkom východe. Najvýznamnejšou pamiatkou je Biblia. Nazýva sa aj „kniha kníh“. Delí sa na starý a nový zákon.

Starý zákon predstavuje 46 kníh a sú trojakého druhu:

a) historické knihy – 5kníh Mojžišových(Genezis, Exodus, Leviticus, Numeri,   Deuteronomium), kniha Jozue, kniha sudcov, kniha Rút
b) poučné a básnické – kniha prísloví, Jób, Žalmy
c) prorocké: Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel, Daniel

Nový zákon predstavuje 27 kníh:
a) historické knihy – 4 evanjeliá( podľa Matúša, Marka, Lukáša, Jána), Skutky apoštolov
b) poučné – 14 listov sv. Pavla, List sv. Jakuba, 2 listy sv. Petra, 3 listy sv. Jána Evanjelistu, List sv. Júdu Tadeja
c) prorocké – Zjavenie sv. Jána, čiže Apokalypsa

Antická literatúra (9. stor. pred n. l. – 5. stor. n. l.) – grécka literatúra, rímska literatúra

Grécka literatúra (9. storočie pred n. l. – 5. storočie n. l.) – najvýznamnejšie diela z tohto obdobia sú a Ilias Odysea, ktorých autorom je Homér.  

Ilias sa dejovo dotýka posledných 51dní desaťročnej grécko-trójskej vojny. Vojnu medzi Trójou a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Priama, Paris, ktorý uniesol Helenu, krásnu ženu spartského kráľa Menelaa. Ústredným motívom je hnev najväčšieho gréckeho bojovníka Achilla. Keď mu veliteľ gréckeho vojska vezme jeho zajatkyňu, prestáva bojovať. Trójania získavajú v boji prevahu a ich postup zastaví až Achillov priateľ Patroklos v Achillovej výzbroji. Do deja zasahujú aj grécki bohovia pomáhajúci jednej alebo druhej strane.

Odysea sa odohráva na sklonku desiateho roka po skončení trójskej vojny a zobrazuje najmä posledných 41 dní desaťročného putovania itackého kráľa Odysea pri návrate z trójskej vojny. Preslávil sa už po hradbami Tróje najmä tým, že dal postaviť obrovského dreveného koňa, do ktorého sa ukryli najlepší achájski bojovníci. Jeho návrat na ostrov Itaka bola ťažká, predlhá a úmorná cesta plná nebezpečenstiev. Je to cesta v znamení priazne i nepriazne bohov. Odysea stíha hnev morského vládcu Poseidona a ochraňuje moc bohyne Pallas Atény. 

Veľkú obľubu si u starých Grékov získali Ezopove bájky. Ezop patrí do gréckej literatúry a bolo to jeho najvýznamnejšie dielo. Bol pravdepodobne otrokom a ľudia sa mu posmievali kvôli škaredosti a hrbu na chrbte. Výsmech prekoval svojou schopnosťou zaujímavo rozprávať a zabávať ľudí svojimi ponaučeniami.

V tomto období gréckych dejín dochádza aj k veľkému rozmachu gréckej lyriky. Názov je odvodený od hudobného nástroja – lýry, pretože sa verše nerecitovali, ale spievali v sprievode hudby tohto hudobného nástroja. Najčastejšie témy boli láska, priateľstvo, príroda, vojna, víno. Najvýznamnejší predstavitelia boli: Anakreon, Alkaios, Sapfo

Jedným z veľkých gréckych tragikov je Sofokles. Jeho najznámejšie dielo je Antigona. Dej tejto najznámejšej Sofoklovej tragédie sa odohráva v antickom grécku. Po smrti kráľa Oidipa sa jeho synovia Eteokles a Polyneikes dostali do sporu o vládu nad Tébami. Eteokles sa spojil s Kreónom, novým vládcom Téb, a Polyneika vyhnal.

Polyneikes si našiel spojenca v cudzine, postavil vojsko a ním tiahli na Téby. Eteokles Téby bránil. Obaja sa stretávajú v súboji, v ktorom padnú. Kreón zakázal Polyneika pochovať, pretože sa dopustil vlastizrady. Antigona, ich sestra sa rozhodla brata pochovať, aj napriek tomu, že Kreón pohrozil smrťou každému, kto by zákaz porušil. 

Antigona považovala tento zákaz za odporujúci božím zákonom. Posype pohodené telo brata prsťou a vykoná príslušné obrady. Medzitým Kreónovi oznámili, že Polyneika niekto pochoval. Antigonu prichytili pri čine a priviedli do paláca. Kreón vydá príkaz, aby zavreli Antigonu zaživa do skalnej hrobky. Nepomáhajú ani prosby Kreonovho syna Haimona, Antigoninho snúbenca, ani jej sestry Ismeny.

Až výstraha veštca Teiresiasa ho presvečí, aby príkaz odvolal a ponáhľal sa ju oslobodiť. Bolo však neskoro. Antigona sa obesila na svadobnom šále. Po nevydarenom pokuse napadnúť svojho otca sa zúfalý Haimon prebodne mečom a samovraždu spácha aj jeho matka, Euridika. Samotný kráľ zošalie od žiaľu.  

Hlavné postavy:

Antigona – dcéra bývalého tébskeho kráľa Oidipa; ctila si viac božské zákony ako príkazy vládcu Kreona, idealizovaná postava (nemá zlé vlastnosti)  Ismena – mladšia sestra Antigony                                                             Kreon – nový kráľ Téb, Antigonin strýko, Haimonov otec
Eurydika – manželka Tébskeho kráľa Kreona, Haimonova matka
Haimon – najmladši syn Kreona, Antigonin snúbenec
Teiresias – veštec
Eteokles, Polyneikes – Antigonini bratia

Rímska literatúra (3. storočie pred n. l. – 5. storočie n. l.) 

Rímska literatúra prevzala mnoho prvkov z gréckej literatúry (výrazové prostriedky, tématika, námety). Rímska literatúra sa označuje ako mladšia sestra gréckej literatúry. Rozvinula sa lyrika, epika aj dráma. 
Dráma: najvýznamnejší dramatik bol Titus Maccius Plautus. Námety na svoje hry čerpal z každodenného života, no ich dej sa odohrával v gréckom prostredí, najčastejšie v Aténach. Najvýznamnejšie diela sú Komédia o hrnci a Chvastavý vojak.

Epika: Za jedného z najväčších rétorov staroveku sa právom pokladá Marcus Tullius Cicero. Zachovali sa od neho rečnícke prejavy – O senáte, O zákone, O štáte. V historiografii sa presadil Gaius Julius Caesar, od ktorého sa zachovalo 1 dielo, a to Zápisky o vojne v Gálii                                               

Lyrika: 

Quintus Horatius Flaccus – najvýznamnejšia zbierka sú Ódy (patrí sem aj Kým si mladý – autor ospevuje mladosť, lásku, víno, Sokrata)

Publius Ovidius Naso – jeho prvá zbierka sú Lásky. Zobrazuje v nej ľúbostné elégie. Láska, o ktorej Ovídius poúča nemá nič spoločné s hlbším ľúbostným citom, ale je to ľahká, zábavná a dobrodružná hra. Jeho druhá zbierka Listy heroín obsahuje 21 fiktívnych milostných listov slávnych mýtických hrdiniek, písaných svojim vzdialeným mužom. Umenie milovať – učí v nej, ako si vybrať správneho partnera a ako najlepšie naňho zapôsobiť. Metamorfózy (=premeny) v tejto zbierke spracoval približne 250 gréckych bájí, v ktorých základným motívom sú premeny (napr. premena sochy na krásne dievča, premena človeka na zviera, premena rastlinu); jedna z jeho básni zobrazuje premenu sochy na krásne dievča, do ktorej sa zaľúbil sám sochár Pigmalion. Lieky proti láske – poučuje v nej, čo robiť, aby sme sa zbavili osoby, ktorú už nemilujeme.

Vergílius – Bucolica (=pastierske idyly) Georgica (=roľnícke spevy)             Aeneis – epická báseň; básnik v nej v 12 knihách spracoval povesť o trójskom hrdinovi Aeneovi, legendárnom praotcovi rímskeho národa.