Česká literárna moderna a jej predstavitelia

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: maximus
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 28.01.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 937 slov
Počet zobrazení: 7 091
Tlačení: 605
Uložení: 644
Česká literárna moderna
- koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa česká literatúra postupne „oslobodzuje“ od plnenia neumeleckých, teda spoločenských funkcií (národné sebauvedomenie, politická samostatnosť, obrana pred germanizáciou), ale aj neľahkých politických a sociálnych skutočností
- emancipačný proces českej literatúry podporujú aj pohyby v iných druhoch umenia, predovšetkým v hudbe
- termínom česká literárna moderna vyčleňuje literárna história v dejinách českej literatúry literárny život v rokoch 1895 – 1918
- roku 1895 vyšiel Manifest Českej moderny
- česká moderna nemala dlhé trvanie
- do literárneho života vstupujú spisovatelia a kritici: Josef Svatopluk Machar, Antonín Sova, František Xaver Šalda, Vilém a Alois Mrštíkovci
- ich cesty sa v literárnej tvorbe rozišli, no myšlienka vytvoriť novú literatúru sa nestratila

František Xaver Šalda
- kritik z povolania
- vydával vlastný časopis Šaldův zápisník
- začínal symbolistickými veršami a bránil svoju poéziu v stati Syntetism v novém umění
- medzivojnovú literatúru hodnotil vo svojom časopise
- tvorca novej formy kritickej eseje
- štýl jeho kritickej eseje je umelecký, i preto ho oprávnene označujú za „tvůrce české kritické mluvy“
- štýl jeho esejí je pojmovo presný a konkrétny, ale nechýba mu nasýtenie obraznosťou symbolov a výrazom metafor
- prínosom Šaldových kritík sa stalo i „porovnávanie“ českej literatúry s obdobnými procesmi vo svetovej literatúre
- svoje názory na umenie a literatúru sústredil do prác Boje o zítřek, Moderní literatura česká, Duše a dílo
- Vývinové otázky poézie 19. a 20. storočia prináša výber F.X. Šalda o poesii

Otakar Březina
- mladá česká poézia sa vnútorne rozvíja pod vplyvom symbolistickej, impresionistickej i dekadentnej európskej tvorby
- symbolizmus v českej poézii na začiatku 20. storočia predstavuje už iba doznievajúcu vlnu európskeho symbolistického pohybu
- v poézii symbolizmu sa odohráva zápas o prekonanie romantického pesimizmu a pocitov osamotenia v diele básnika Otakara Březinu
- začínal poviedkami
- upútal básnickou prvotinou Tajemné dálky, v ktorej zaujímavo pracuje s motívom tragického pocitu zo života (básne: Vůne zahrad mé duše, Mrtvé mládí, Moje matka)
- v prvotine sa objavuje aj vzťah umenia a pozemského života, ktoré stavia proti sebe
- umenie je mu priestorom osamotenia
- tragický pocit života prehĺbil v druhej básnickej knihe Svítaní na západě, kde motív smrti je totožný s pojmom západ a pesimistické vnímanie života vrcholí v zbierke Větry od pólů
- posledné dve zbierky Stavitelé chrámu a Ruce sú návratom k životnej skúsenosti
- myšlienkové zázemie Březinovej poézie vytváralo presvedčenie, že ľudstvo je spojené s vesmírom, minulosť je obsiahnutá v budúcnosti a odpovede nachádzame vo vôli, ktorá ovláda svet, problémy sveta možno prekonať nielen vzájomným súcitom a citom, ale aj poznaním vesmíru
- popri poézii sa venoval aj eseji a ostali po ňom nedokončené Skryté dějiny

Antonín Sova
- predstaviteľ symbolizmu
- jeho poézia najprv smerovala k realizmu, sústreďoval sa na sociálne motívy
- medzi básnikov moderny sa včlenil svojou analytickou zbierkou Zlomená duše a intímnou knihou veršov Vybouřené smutky
- Sovovu poéziu možno rozčleniť na prúd spoločenskej a na prúd osobnej (intímnej) lyriky, hoci obidva splynú v zbierkach Zápasy a osudy, Žně a Básnikovo jaro

Petr Bezruč
- deväťdesiate roky v literatúre sú vnútorne aj umelecky členité
- popri sebe tvorili realisti, impresionisti, symbolisti, dekadenti i robotnícki autori bez vzájomnej umeleckej nevraživosti
- tieto prúdy zjednocuje tvorba Petra Bezruča
- začínal prózou (Studie z Café Lustig)
- básnické začiatky Petra Bezruča formovala poézia Jana Nerudu
- z moderny mal Bezruč najbližšie k poézii Otokara Březinu a Antonína Sovu
- jeho básne sú od začiatku výrazne epické
- je autorom básnickej knihy Slezské písně
- základný motivický pôdorys jeho básní vytvorili silný osobný zážitok a nenaplnený hlboký cit
- básne zo zbierky Slezské písně tvoria tri motivické okruhy: intímny, sociálny a národný
- intímna lyrika zostáva pritlmená, zobrazuje pocity životnej osamelosti, citovej zrady (Červený květ, Motýl) aj smútku po rodinnom kozube (Jen jedenkrát)
- intímnosť v zbierke odsúvajú do úzadia stupňujúce sa motívy sociálnej a národnej ubiedenosti jeho rodného kraja. Bezručov sociálny odpor získava výraz citového sústredenia sa básnika na zdroj nepriazne: používa reálne pomenovanie pre ľudí, udalosti i priestor
- sociálne motívy sú burcujúce, hoci majú tragický podtón (Michalkovice, Leonidas, Ján, 70 000)
- v diele 70 000 vyjadruje svoj názor, že hoci stotisíc Čechov ponemčia, ďalších stotisíc popoľštia, ostane 70 000 Čechov, ktorí si svoju reč a pôvod ponechajú a budú ich brániť
- Bezruč zostáva osobitý aj v básňach, ktoré vybudoval na vlastenecky ladených motívoch (Den Palackého, Praga caput regni)
- sociálne motívy sú podložené epickým zážitkom
- epické vplyvy na žáner básne oživili jeho záujem o baladu (Bernard Žár, Kantor Halfar, Krásné pole), ktorý vyhovuje básnikovej epickej skratke, úspornosti vo výraze, dramatickému priraďovaniu motívov, ale aj otázkam, na ktoré je jeho báseň vo svojej etickej i emotívnej naliehavosti bohatá
- v diele Bernard Žár rozpráva Bezruč príbeh človeka, ktorý pohŕda českým nárečím, ktoré nazýva „párou rečou“ – dokonca znenávidí a hanbí sa za svoju matku, ktorá touto „párou rečou“ bežne komunikuje
- roku 1930 vyšla druhá básnická kniha Stužkovská modrá
- nasýtená motívmi sklamania, smútku a zatrpknutosti básnika zo skutočnosti
- súbor nepublikovanej poézie vydali pod názvom Přátelům i nepřátelům

Fráňa Šrámek
- do literárneho života spolu s Petrom Bezručom
- jeho básne podnecovali impresionizmus, prudká zmyselnosť a myšlienková nesústredenosť
- za svoju anarchisticky a protivojnovo motivovanú báseň Píšou mi psaní mal starosti s justíciou
- básnické i ľudské ustrojenie tohto básnika je neustále vo vzdore proti akokoľvek zdôvodňovanému násiliu
- výsledkom napätia medzi skutočnosťou meštiackej spoločnosti a básnikovým svetom sú básnické zbierky Modrý a rudá, Života bído, přec tě mám rád
- Šrámek vniesol do českej literatúry umelecký smer vitalizmus
- v jeho diele sa nadšenie zo života, prirodzenosť všetkých činov uskutoční predovšetkým iba ako romantické napätie medzi telom a dušou
- próza a verše dal do služby hlasu duše, bezradných, citovo motivovaných útekov do prírody
- spisovateľ, hoci získal mimoriadnu obľúbenosť medzi čitateľmi, nedokáže ani vo svojich príbehoch či lyrických motívoch rozriešiť večný rozpor tela a duše
- vyvrcholenie tohto nerovného zápasu medzi realitou a snom, medzi túžbami a skutočnosťou v jej dravosti, krutosti a bezohľadnosti ponúka vo svojich románoch Stříbrný vítr, Křižovatky a Tělo

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.050 s.
Zavrieť reklamu