Záchrana sveta

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Butterfly
Typ práce: Referát
Dátum: 29.04.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 924 slov
Počet zobrazení: 3 350
Tlačení: 387
Uložení: 394
Píše sa rok 2844. Elisa nastupuje do kozmickej lode a pritom potichu nadáva: „Preboha nie! Znova do práce!“ Ten istý stereotyp už 120 rokov. Jej zdravie už nebolo najlepšie, ale stále musela pracovať. Keby sa jej niečo stane, tak sa z nej vytvorí ďalší človek a takto to ide dookola. Len rozmýšľala, či aj ľudia pred 1000 rokmi tak dlho žili. Mali oni vôbec niečo ako obnovovacie operácie alebo transformáciu po smrti? Asi ťažko. Medzitým sa pripútala a pripravila na cestu. 3, 2, 1, štart – oznámila kontrolná veža a kapitán, robot, odštartoval loď. A to bol ďalší Elisin problém – roboti. Už toho mala naozaj dosť. Čakala len na to, kedy aj ju pri výrobnom páse nahradí kus kovu.

Cesta zo Zeme na Neptún jej pri riešení tohto problému pomerne rýchlo ubehla. Vystúpila z lode, nahlas vzdychla a vybrala sa na cestu do závodu C.A.ROBOT, ktorý vyrábal súčiastky do robotov. Cestou stretla jej najlepšiu kamarátku Sofiu a tak si spolu počkali na otvorenie prevádzky. Zvyčajne bol v chodbách hluk a nepočuli ste vlastné slovo. Ale dnes tomu bolo úplne inak. V chodbách bolo ticho, čo naznačovalo niečo zvláštne. Po temných a zdĺhavých minútach sa prevádzka otvorila, pracovníci sa nahrnuli do hál a spustili sa pásy. Vo výrobe šlo všetko ako obyčajne až na to stále zvláštnejšie ticho. Stroje vydávali len nebadaný zvuk, takže bolo počuť úplne všetko. Namiesto hlučných rozhovorov by ste počuli len stláčanie gombíkov. Nepríjemné ticho prelomilo až rinčajúce sklo. Znova a znova. A stále sa to približovalo, až to napokon znelo akoby z vedľajšej haly. Elisa počula len padajúce sklo a tlmené strely po ktorých nasledovali zúfalé výkriky ľudí. Zrazu sa aj v tejto hale rozbilo jedno okno po druhom a dnu vtrhli ozbrojení roboti. Preľaknutí zamestnanci sa rozutekali na všetky strany. Presné samopaly robotov ich však nemilosrdne zložili na zem. Elisa sa najskôr preľakla, ale nestratila duchaprítomnosť. Stiahla Sofiu, otvorila dvierka pod výrobným pásom. Strčila svoju priateľku do tesného priestoru a potom tam vliezla aj ona.

Ešte sa poobzerala a zabuchla poklop. Sadla si a z vrecka vybrala mobil. Zasvietila ho a šepla Sofii: „Si v poriadku?“ „Áno. A ty?“ „Som OK. Len dúfam, že o pár minút bude po tom.“ Sofia si nahlas vzdychla „Psst!“ zakríkla ju Elisa. Sofia si dala facku a potom boli obe hodnú chvíľu ticho. Až po pár minútach si uvedomili, že už v hale nič nepočuť. Sofia pomaly otvorila poklop nakukla von a potom gestom naznačila, že hala je prázdna. Opatrne vyšla von a za ňou stále neistá Elisa. Na ich prekvapenie, v hale neboli ani telá ani prázdne nábojnice. Len fľaky a kvapky krvi, ktoré išli z rôznych častí miestnosti a spájali sa tesne pred východom do cestičky. Obe sa rozhodli, že budú túto cestičku sledovať. Možno sa nakoniec dostanú von. Vyšli z haly na chodbu a stále sledovali krv. Po schodoch prišli až na najvyššie poschodie kde našli pootvorené dvere, do ktorých viedla, už dosť nevýrazná, cestička z krvavých fliačikov. Nazreli cez dvere a to čo uvideli ich poriadne znechutilo. Dvaja roboti hádzali do nejakého stroja telá ich kolegov a druhým otvorom z neho vychádzali čisto noví roboti. Tí nastupovali do kozmickej lode J – 148. „Tou loďou sme predsa šli na Jupiter!“ pošepkala Sofia Elise a obe pochopili o čo robotom ide. Chcú ovládnuť celú Slnečnú sústavu!

Zostali v rozpakoch – zachrániť svet a svoje prechodné domovy alebo ujsť a nechať všetko napospas robotom. Už sa chceli dať na zbabelý útek ale vtom začuli tupé údery robotických nôh na plechovú podlahu. Obe spanikárili a nevedeli čo majú robiť. Eliza sa rýchlo poobzerala a za sebou zbadala takmer splývajúce sivasté dvere. Otvorila ich a postrčila Sofiu dovnútra. Obe ich potichu zatvorili, opreli sa one a počúvali ako roboti prechádzaju okolo. Medzi tým sa tlmenými hlasmi radili ako robotov zničia prinajmenšom im zabránia v ďalšej práci. Eliza si pred tým všimla, že robotov riadi akýsi počítač, ktorý bol dosť odlišný od nich. Konečne im napadlo ako sa ich zbavia. Eliza potichu otvorila dvere vzala ovládač od stroja a pomaličky odišla do kútika, kde pred tým čupeli. Sofia čakala na svoju priležitost za dverami. Eliza si stihla všimnúť, že v miestnosti je viac robotov ako očakávala a tento plán sa stal dosť riskantným. Avšak jej odhodlanie bolo väčšie ako strach preto sa vydala v pred. Keď ju zdali chceli strieľať no všimli si jej ruky a zložili zbrane. Medzi tým vyšla zo svojho úkrytu aj Sofia a pomaličky sa približovala k počitaču. Eliza sa snažia upútať ich pozornosť a zatiaľ sa jej to celkom dobre darilo. No po chvíli si Sofiu všimol jeden z robotov a začal strielať. Sofii mala však rýchlejší reflex a stihla sa skryť za hlavný počítač. Robot miesto toho aby zabil Sofiu zničil počítač. V tom momente vypadli vštkym robotom zbrane z ruky a akoby zázrakom celkom znehybneli. Sofia a Eliza pochopili, že sa im podarilo robotv zneškodniť. No nevedeli čo si majú počat s robotmi, ktorí boli ich kolegovia. Nakoniec sa rozhodli že aj ich uplne zničia aby sa už niečo podobné neopakovalo a aby Slnečná sústava mohla dalej fungovať ako pred tým.

Po tejto náročnej záchrane sa Eliza rozhodla že konečne skončí s tou nekonečnou prácou. Dala výpoveď a ju ako dúfala nahradil prí práci nový moderný stroj S-58. Štasná sa vracala napäť na Neptún. Zem aj celá Slnečná sústava boli zachranéne a to len vďaka nej. Jej najlepšia priateľka jej dokázala pomôcť aj v tomto. Spolu dokázali to čo by človek alebo ľudia, ktorý nemajú radi svoj domov a svojich blízkych nedokázali.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#zachrana cloveka #zachrana zeme #svetlo #Záchrana #ako zachranit svet


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.014 s.
Zavrieť reklamu