Realistický obraz slovenskej dediny

80. roky – roky nástupu slovenského realizmu – 2 etapy:

- etapa: Svätozár Hurban Vajanský, Pavol Országh - Hviezdoslav, Martin Kukučín

Títo vo svojich dielach zodpovedajú na otázku – ktorá spoločenská trieda zohrá vedúcu úlohu na obranu slovenského národa = či to bude:
a.) ľud
b.) slovenská inteligencia
c.)  zemianstvo
 
- etapa: Jozef Gregor Tajovský, Božena Slančíková – Timrava

Predstavitelia kritického realizmu, vo svojich dielach zobrazovali sociálne problémy na slovenských dedinách.

Martin Kukučín
Má prívlastok majster realistickej poviedky. Patrí do 1. vlny slovenského realizmu.
 
1. obdobie jeho tvorby je charakterizované obdobím prechodu od folkloristických čŕt k vytváraniu charakterov – poviedky Rysavá jalovica, Neprebudený.
 
2. obdobie jeho tvorby je obdobie nastolovania vážnych sociálnych a spoločenských rozporov na slovenskej dedine – poviedky: Dis irae (Dni hnevu), Keď Báčik z Chochoľova umrie.
 
V Kukučínovej tvorbe bola vždy veľká snaha po harmonickom ukončení deja. Dve diela sa tomu vymykajú: poviedka Neprebudený a román Dom v stráni.
 
Rysavá jalovica – humoristická poviedka.
Dôležité prvky: ľudová slovesnosť, rozprávkovosť.
Hlavnou postavou je Adam Krt, ktorý je malý, pokrivkáva, dobrák, ale slaboch, oddaný priateľ alkoholu. Ide na jarmok kúpiť kravu. Na jarmoku sa stretol so svojím susedom Trnkom, s ktorým si išiel vypiť. Obaja v krčme zabudli na jalovicu, ktorá bola priviazaná pred ňou. Medzitým jalovicu odviaže Trnkova žena, nevediac o tom, že ju Trnka predal Adamovi. Trnka s Krtom jalovicu hľadali, ale nenašli ju. Adamova jazyčnatá žena vyhadzuje Adama z domu a ten šiel na zárobky, aby mohol prepitú jalovicu, ktorú kúpil od Trnku, zaplatiť.
 
Neprebudený – psychologická poviedka, patrí k najtragickejším v našej próze.
Zuzka Bežanovie sľúbila zo žartu Ondrášovi Machuľovi, dedinskému pastierikovi husí, že sa zaň vydá. V Ondrášovej chorej mysli sa rozprávkový svet princezien mení na realitu. Avšak zo žartu sa stáva osobná tragédia: vážne sa pripravuje na svadbu, zalieča sa Zuzkinej mame, robí narážky na blížiaci sa sobáš a tak nešťastná Zuzkina hra speje  osudnému rozuzleniu. Na Zuzkinej svadbe s Jankom Dúbravovie je veselo. Odrazu vypukne požiar, ktorý je veľkolepým predobrazom pastierikovej tragédie. V snahe zachrániť husi tetky Bežanovie, vrhne sa do plameňov a zahynie.
V Ondrášovi priniesol Kukučín celkom nový typ hrdinu – z periférie dedinského života. Kukučín chcel upozorniť na fakt, že vtedajšia spoločnosť sa nevedela postarať o duševné chorých.
 
Keď Báčik z Chochoľova umrie – vyslovuje svoj zamietavý postoj k zemianstvu: bol si vedomý, že zemianstvo bolo skôr príťažou.
Ondrej Tráva, ktorý zavesil gazdovanie na klinec a dal sa na špekulácie a podnikanie, sa stretne v krčme na jarmoku s Adúšom Domanickým z Domaníc. Adúšovi sa podarilo od Ondreja vymániť preddavok na sľúbený jačmeň. Keď si prichádza Ondrej do Domaníc po jačmeň, nájde namiesto hrdého zemianskeho kaštieľa iba ruiny a vždy prázdne Adúšovo vrecko.
Ondrej predstavuje nastupujúcu podnikateľskú triedu. Dravosť v jeho konaní sa prejavuje i v tom, že sa mu v sne aj ľudia menia na ovce, on ich strihá a plné vagóny vlny odvážajú vlaky do Poľska. Kukučínovi neuniká silná črta nastupujúcej spoločenskej triedy – chamtivosť, ziskuchtivosť, slepá túžba za peniazmi.
 
Jozef Gregor Tajovský
Je predstaviteľom kritického realizmu. Patrí do 2. vlny slovenského realizmu.
 
Pre črty poviedky Tajovského je veľmi typická umelecká skratka v charakteristike postáv i v deji. Vrchol tvorby – diela so sociálnou tematikou.
 
Maco Mlieč – poviedka je obrazom veľkého kontrastu sveta pánov a sveta sluhov.
Maco od mlada je sluhom u gazdu – richtára, drie sa, otročí, ničí si zdravie – a to všetko nie za plat, ale za prísľub, že sa gazda oňho postará až do smrti a vystrojí mu pekný pohreb. Celá životná tragédia Maca sa odohráva v maštali a v maštali aj zomiera. Tomuto prostrediu sa prispôsobuje i jeho myslenie. Maco sa nebúri proti svojmu životnému osudu. Keď cíti, že už zomrie, príde sa gazdovi poďakovať za všetko, čo preňho gazda urobil. Po smrti mu vystrojí pekný pohreb – Paholci si však šepkajú: „Veď mal aj za čo..“
 
Horký chlieb
Mara Turianska (vdova s 3 deťmi) ide strážiť panské deti za pár grajciarov. Biedne oblečená v mrazivej noci behá z domu pánov k svojim deťom zo strachu, aby sa im nič nestalo. Je to zárobok na horký chlieb – dostane zápal pľúc, musí ležať na jedinej posteli, ktorú má.
Autor sa v závere pýta, kto sa teraz postará o jej deti.
 
Apoliena – v poviedke podal obraz ubiedených žien a slúžok. 15-ročná Apoliena, hluchá od bitky otca – pijana, ide robiť slúžku do mesta, ale aj tu je týraná majstrom a učňami. Napokon musí službu pre hluchotu opustiť.
 
Mamka Pôstková – je obrazom biedy, ale i statočnosti.
Predstavuje chudobnú, ale statočnú starú ženu, ktorú vyženie z domu jej vlastný syn. Ide do služby k bohatému gazdovi, ktorý jej za robotu nezaplatil a predsa pomáha neveste živiť deti. Požičia si peniaze z banky a aby mohla zomrieť s čistým svedomím, predá skoro na jar perinu, aby mohla zaplatiť poslednú splátku dlžoby.
 
Ženský zákon – konflikt veselohry je motivovaný sociálne, kde závažnú úlohu hrajú rodinné záujmy a rozdielne charaktery postáv. Autor tu ukázal, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy.
Rodičia budúcich mladomanželov Miška Maleckého a Aničky Javorovej sa dostanú do sporu pre otázku, u koho budú bývať – ide im o pracovnú silu. Lásku Miška a Aničky rušia vonkajšie (odchod Miška na vojnu) i vnútorné okolnosti (ženská tvrdohlavosť, samoľúbosť, klebety), ktoré nazval rozvážny Jano Malecký „ženským zákonom“. Tento zákon v hre stelesňujú matky Mara Malecká a Zuza Javorová. V závere zvíťazí zdravý rozum a šťastne s vyrieši vzťah zaľúbencov.
 
Statky-zmätky – dráma, v ktorej ukázal ako honba za majetkom ovláda ľudí a spôsobuje rozvrat v rodinách a zmätok v dušiach.
Majetok opantal myslenie a konanie bohatého gazdu Ondreja Palčíka a jeho ženy Mary. Sú bohatí, ale bezdetní, a tak nahovoria chudobné spríbuznené rodiny Ľavkovcov a Kamenských, aby sa Ďurko Ľavko oženil so Zuzkou Kamenskou. Sľúbi im, že ich vezme za svojich a po smrti im poručí majetok. Vzniká manželstvo bez lásky. Plán sa mu podarí, keď však Ďuro vidí, že išlo len o sľuby, začínajú sa rozbroje. Po čase strpčí Zuzke život, tá odchádza z domu Palčíkovcov. Ďuro si privádza druhú ženu Betu. Keď na gazdových meninách, na popud chamtivej Bety žiada Palčíka, aby mu prepísal majetok a pre svojich rodičov pôžičku, Palčík odmietne jedno i druhé. Sklamaná Beta opúšťa Ďura a Palčík ho v zlosti vyženie z domu.
 
Božena Slančíková – Timrava
Je predstaviteľka kritického realizmu, autorka európskeho formátu. Patrí do 2. vlny slovenského realizmu.
 
Ťapákovci – predstavuje vyvrcholenie predvojnovej tvorby Timravy. Je to zároveň jej najkritickejšia poviedka.
Ťapákovci sú ľudia nedvižní, ani krôčik sa nedostali dopredu od svojich otcov a dedov. V jednom dome sa tlačia 16-sti a žijú feudálno-patriarchálnym spôsobom života. 2 postavy sa vymykajú z Ťapákovskej rodiny: Iľa – kráľovná, žena Paľa Ťapáka a Anča – zmija. Iľa skúsila i kúsok mestského života, urobila si kurz pôrodnej babice a vie, že sa dá žiť i ľudskejšie a dôstojnejšie. Preto sa búri proti Ťapákovskej neschopnosti, nedvižnosti i za cenu rozchodu s mužom. Anča, zmija peknej tváre, od polpása kalika, svojou zlostnou povahou provokuje súrodencov k reči, ale i k sporom, hlavne s Iľou. Cieľavedomá a neústupčivá Iľa nakoniec zvíťazí nad ťapákovčinou a odchádza s Paľom do nového domu.
Medzi Iľou a Ťapákovcami ide o konflikt zapríčinený rôznym postojom k životu – na jednej strane ľudská ľahostajnosť, nemohúcnosť, na druhej strane radikálny rozchod s takouto podobou života.
 
Prelínajú sa 2 deje:
a.) vonkajší – konflikt Ťapákovcov s Iľou
b.) vnútorný – životná tragédia Anči: ani vo sne nemôže pomyslieť na lásku, deti, rodinu a predsa jej zostáva celý život vyšívať svadobné čepce pre nevesty. Choroba ju urobila zlou, uštipačnou, pritom vnútri bola veľmi citlivá.
 
Skon Paľa Ročku – psychologická poviedka. Vzbudila v literárnej kritike pozornosť, ako máloktorá Timravina próza.
Bohatá Zuzina rodina odmieta chudobného Paľa. Bola to však láska, akej nebolo na troch dedinách. Po celom vidieku ich spomínali. Paľo si i ruku dokaličil, aby nemusel ísť na vojnu. Ale po 5 rokoch po svadbe mu víria v hlave celkom iné myšlienky: „Odborný mu je jej hlas, jej smiech i celá ona.“ Paľo vyhodil z domu aj vlastnú mať, lebo mu nič do manželstva nedala. Paľo sa búri proti žene, cirkvi, i obecným poriadkom. Nezostalo v ňom kúsok lásky k najbližším, lebo láska sa pri biede pominula. Paľo ochorie a jeho žena ani tomu neverí, núti ho stále pracovať. Uverí, až keď Paľo umiera. Vtedy sa Paľo zmieruje so ženou, matkou a spolu s Timravou všetci hľadajú príčiny strašnej životnej desilúzie (rozčarovania). Korene nachádzajú predovšetkým v sociálnej biede.

Pavol Országh Hviezdoslav
Najväčší slovenský básnik, zakladateľ kritického realizmu. Narodil sa vo Vyšnom Kubíne, zomrel v Dolnom Kubíne. Vyštudoval právo v Miškovci a Prešove, 20 rokov pôsobil v Dolnom Kubíne a v Námestove. Necestoval – námety čerpal z Oravy.
 
Hájnikova žena – lyricko-epicko-reflexívna skladba. Opisuje život ľudí na Orave a súžitie s prírodou. Konflikt – realistický, spoločenský (medzi pánmi a ľudom), sociálny – riešený eticky. Autor vykresľuje svet pánov, svet chudobných a slovenskú prírodu. Nechal vyniknúť morálne vlastnosti ľudu. Autor využíva kontrasty – chalupa, ľud – hrad, pani; práca, skromnosť – pýcha, zloba.
 
Dej sa odohráva pod Babou horou. Mišo Čajka sa po svojom otcovi stáva hájnikom po zvolení starého pána Villániho. Mišo si privedie peknú ženu – Hanku. Prežívajú šťastné chvíle, no nie dlho, lebo ako básnik hovorí: „Zloba nájde dvere všade.“ Pokojný a šťastný život 2 mladých ľudí narušuje mladý Villáni. Hanku prvýkrát uvidel v kostole a zaľúbil sa do nej. Jedného dňa usporiadal Villáni veľkú poľovačku na jelene. Mišo musí ísť na poľovačku. Hana ostáva sama. Artuš Villáni sa však sám nebadane vytratí z poľovačky s úmyslom zmocniť sa Hanky. Hanka sa bráni a zabije ho. Mišo – hrdý na vernosť svojej ženy – zoberie vinu na seba. Uväznili ho a Hanka odišla k rodičom. Matka je chorá, otec je hrubý – Hanka sa pomätie a blúdi krajom. Miša odsúdia. Hanka príde na súd a povie pravdu. Oslobodia ho a obaja odchádzajú do hôr. Majú spolu dieťa – Janko. Mišo zachráni starého pána Villániho s dcérou a tým mu starý pán odpustí.
Neskôr autor v básni Dve návštevi dopovie príbeh – Hanka vyzdravie a žijú šťastne.
 
Kompozícia:
- Pozdrav – do lyrického rámca vložená báseň, ktorá je oslavou prírody a jej blahodárneho účinku na rany človeka (opisy lesov a krásneho okolia hájnikovej chalupy)
- Vlastná skladba – je rozdelená na 15 spevov a obsahuje aj lyrické vložky:

1. spev – lyrický opis prírody
2. – 4. spev – vlastná epika
5. – 7. spev – zápletka
8. – 9. spev – kríza (Artuš sa zalieča Hanke, nepochodí = poľovačka na odlákanie Miša)
9. spev – peripetia (Hanka zabije Artuša)
10. – 15. spev – katastrofa (Hanka k rodičom – nechopia ju – pomiatne sa, súd – odhalenie, odpustenie starého pána)

- Zbohom – poďakovanie prírode
 
-  každá postava má svoje charakterové vlastnosti i osobitný vnútorný svet.
-  základným stav. prostriedkom je kontrast.
-  Úvahy o šťastí – reflexie
-  piesňové vložky
-  hutnosť zabezpečená: dejom, vnút. postavami, opisom
 
Umelecké prostriedky:
-  inverzia slovosledu
-  metafora, personifikácia, epiteton
-  rečnícke otázky, zvolacie vety
-  eufónia
-  slovník: peitzmy (expresívne slová), novotvary, biblické slová
 
Funkcia prírody:
-  obrazom prírody básnik naznačuje zmenu v deji (odlomená haluz, vyplašené osie hniezdo – predzvesť Artušových úkladov
-  príroda svojou krásou a čistotou priamo vplýva na formovanie morálnych kvalít ľudu
-  príroda je pre básnika zdrojom metafor
Epickosť v tejto skladbe spočíva v opise prírody v lyrických vložkách (piesne maliniarok, poľovnícke piesne).
 
Eposy – zaoberá sa v nich otázkou zemianstva. Zdôraznil v nich upadajúce zemianstvo, ktoré prestalo hra dôležitú úlohu v spoločenskom živote a proces splývania zemianstva so sedliackou vrstvou. Reč autora i postáv pramení z ľudovej reči, ovplývajúcej prísloviami a porekadlami.
 
Epos vo veršoch – Ežo Vlkolinský
Miesto: Vyšný Kubín
Postavy:   Ežo – národne uvedomelý (zúčastnil sa na Memorandovom zhromaždení 1861)
Estera – hrdá schudobnená zemianka, Ežova matka
Žofka – chudobné dievča
Konflikt:   zemianstvo - ľud
 
Dej:
Hlavná problematika je obsiahnutá v spore zemianskej matky so synom, ktorý si chce vziať sedliacke dievča Žofku. Vyhnaný z domu, uchýli sa k strýkovi Eliášovi, nepriateľovi jeho nebohého otca i matky, Strýko Eláš, aby urobil Estere napriek, vystojí mu svadbu, na ktorej možno porovnávať tieto dve vrstvy. Na svadbe dochádza k roztržke medzi týmito vrstvami. Ežo – zeman, ale tiež hlboko humánny človek, rieši roztržku slovami: „zeman, nezeman, všetko jedno...“
Tu vkladá Hviezdoslav do Ežových úst svoje vlastné názory. Nakoniec sa Estera zmieri s Ežom prostredníctvom vnúčika Benka (spor matky so synom sa rieši až v epilógu).
 
-  Hviezdoslav tiež vykreslil kolektívne scény: svadba, pytačky, fašiangy
-  morálny úpadok zemianstva – zemania sa nemôžu zbaviť rodovej pýchy, pre ktorú nemôžu splynúť so sedliakmi
-  Hviezdoslav naznačil zánik zemianstva ako spoločenskej vrstvy – jeho záchranu vidí iba v tom, že splynie s ľudom a začne žiť sedliackym životom.
 
Lyricko-epická skladba Gábor Vlkolinský (bratranec Eža)
-  voľné pokračovanie predchádzajúceho diela s pokrokovou myšlienkou, že zemianstvo už dohralo svoju úlohu. Toto dielo je však útočnejšie, autor tu ukazuje hospodársky a mravný úpadok zemianstva v plnej miere, jediná záchrana – splynutie s ľudom – sedliakmi
-  zobrazenie vonkajších i vnútorných príčin úpadku zemianstva, jeho hynutie
-  autor tu rieši problematiku alkoholizmu v obraze Gáborových rodičov (prepijú majetok, Gábor je nešťastný – odmieta ho každá bohatšia dedinská dievčina), Gábor nakoniec poslúchne radu Eža a hľadá si dievča v sedliackom ľude
-  náznaky sociálnej kritiky