Českí spisovatelia proti vojne

Jaroslav Hašek
Český prozaik, tvorca humoristickej a satirickej prózy. Vyštudoval Obchodnú akadémiu. Krátko pracoval ako bankový úradník. Bol novinárom. Živil sa obchodovaním so psami. Napísal veľa krátkych satirických próz a humoresiek, ktoré uverejňoval v denníkoch a humoristických časopisoch. Počas 1. svetovej vojny sa dostáva na front a do ruského zajatia. Po vojne sa vrátil domov sklamaný pomermi a ťažko chorý sa uchýlil do Lipnice na Českomoravskej vysočine, kde ako 40-ročný zomrel. Patril medzi najväčšie postavy v svetovej satirickej literatúre. Jeho dielo bolo preložené do 23 jazykov. Hašek podal najvýstižnejší pohľad na vojnu očami jednoduchého človeka. Satirické a humoristické poviedky písal už pred 1. svetovou vojnou:
 
Můj obchod se psy jiné humoresky - zosmiešnil tu Habsburskú monarchiu, byrokraciu a protiklady bohatstva a chudoby.
 
Osudy dobrého vojáka Švejka
niektoré jeho časti napísal až za 1. svetovej vojny. Predčasná smrť mu zabránila aby ho úplne dokončil. Je tu množstvo príbehov jednoduchého človeka, prefíkaného obchodníka so psami Švejka, ktoré sa datujú od Sarajevského atentátu na rakúskeho následníka trónu Ferdinanda až po jeho odvolanie na ruský front. Tento „úradný“ hlupák (vojenskými lekármi uznaný za hlupáka) najprv prekoná hrozbu odsúdenie za velezradu, ktorú vykonštruovala horlivá rakúska polícia. Svojou ochotou pri vymýšľaní obvinení proti sebe zmetie aj surových policajných lekárov a úradníkov.  S rovnakou ochotou nastupuje pred odvodovú komisiu a do armády, kde ako vojenský sluha prechádza množstvom situácií. Autor tu poukazuje na rozklad rakúskej armády. Švejk k nemu prispieva na doslovným plnením nezmyselných rozkazov, naivným táraním a porovnávaním príbehov z civilného a vojenského života, ktorými poukazuje na nezmyselnosť vojny. Švejk  sa svojím postojom k vojne k vrchnosti rakúsko-uhorskej armády ak jej bezduchým nariadeniam vysmieva svojej dobe. Hašek tu naznačil, že obyčajný človek, ktorý vnímal záujem o víťazstvo rakúskej armády musel nevyhnutne posudzovať vojnu ako absurditu. V popredí románu nie je dej, Švejk sa nám predstavuje stále v novom svetle. Prekvapuje originálnou reakciou na neočakávané okolnosti – je to montáž voľne zostavených scén. Rozprávačom udalosti je sám Švejk no za ním sa skrýva autor. Sú to príbehy hrdinu doplnené grotesknými historkami, ktoré pôsobia realisticky. Komickosť scén zvýrazňuje jazyková stránka - autor tu používa hovorový jazyk. Komikou, iróniou a satirou zdôrazňoval absurdnosť vojny. Román bol sfilmovaný a preložený do mnohých jazykov. Jeho hlavnou myšlienkou je odpor k vojne a k spoločenskému poriadku, ktorý je plodí.
 
Karel Čapek
Narodil sa v Podkrkonoší, v rodine vidieckeho lekára. Brat Jozef bol maliar a spisovateľ a sestra tiež spisovateľka. Po štúdiách pracoval skoro 20 rokov v Lidových novinách - uverejňoval články, poviedky, bájky, fejtóny. Neskôr sa stal dramaturgom a režisérom Vinohradského divadla v Prahe. Ťažko znášal politické udalosti v jeseni 1938 reakčná tlač ho často verejne napádala pre jeho pokrokové stanovisko. Jeho oslabené zdravie nevydržalo tento nápor, zomrel náhle na Vianoce 1938. Prvé poviedky napísal počas I. svetovej vojny spolu s bratom Jozefom:
 
Zářivé hlubiny a Krakonošova zahrada - zamýšľajú sa tu nad postavením človeka v podmienkach technického pokroku a civilizácie.
 
V drámach: Ze života hmyzu a Adam Stvořitel - sa pozastavovali nad sociálnymi rozpormi, honbou za majetkom a ľudskou horlivosťou.
 
V dráme R.U.R. (Rossumovi univerzální roboti)- vyslovil svoje obavy na prahu technického veku a podal tu kritiku kapitalistického výrobného systému. Odsudzoval úsilie po mechanizácií výroby, keď niektorí podnikatelia nahradzovali ľudí pri strojoch robotmi. Mysleli tu na obavy a osud ľudstva vo svete, v ktorom sa zmocnia vlády stroje. Dej sa odohráva uprostred továrenskej výroby, v ktorej hybnou silou nie sú živý ľudia, ale stroje roboty. Boli plodom vedeckých objavov a majitelia podnikov (vedec Rossum), ich  vyrábali  podľa potrieb s cieľom čo najväčších ziskov. Keď sa však nároky na roboty stupňovali vzbúrili sa zničili stroje a sami sa medzi sebou vyhubili. Hrozil zánik života no stal sa zázrak, zostal jediný robot a jediná robotka, ktorí ožili ako ľudia a zachránili život na Zemi.
 
Utopický je i jeho román Továrna na absolutnosti a hra Věc makropulos – hlavnou postavou je slávna speváčka, ktorej otec bol lekárom a vyskúšal na nej elixír, ktorým jej zaručil 300 ročnú mladosť. V takom dlhom živote pre ňu však už nič nemá cenu.
 
Čapek sa stále zamýšľal nad rozvojom vedy a techniky a jeho spoločenskými dôsledkami. Svetový úspech dosiahol románom:
 
Krakatit - o vynálezcovi inžinierovi Prokopovi, ktorý má na predmestí Prahy laboratórium, kde sa mu podarilo vyrobiť silnú trhavinu - krakatit. Pri pokusoch sa zranil a kým bol v nemocnici tajomstvo výroby mu odcudzil jeho priateľ Ing. Tomeš, ktorý chce tento objav predať do cudziny. Prokop nesúhlasí s tým, aby sa krakatit stal vojnovým prostriedkom a varoval Tomeša pred použitím vysokofrekvenčného napätia. Ten nedbal na jeho upozornenia a dynamitka vyletela pri výrobe krakatitu do povetria. Vo svete techniky ovládanom túžbou po zisku a svetovláde videl Čapek pre ľudstvo vážne nebezpečenstvo.
 
V 30. rokoch nadobudla jeho tvorba protifašistický charakter. Mocenské úsilia Hitlera zobrazil alegorickou formou v románe:
 
Válka s mloky - ide tu o fantastický námet. Vymyslel si predstavu o mlokoch na indonézskych ostrovoch, ktoré sa trochu podobali ľuďom. Boli schopné naučiť sa pracovať a stali sa tak pre kapitalistov lacnou pracovnou silou. Ustavične ich pribúdalo, začali sa organizovať, ničili ľudí, stávali sa pánmi sveta, vyhlasovali teórie o čistej mločej rase, odbúravali pevninu lebo k životu potrebovali plytké more. Čapek tu symbolizoval nemecký fašizmus. Zobrazil tu vtedajšiu medzinárodno-politickú situáciu, fašistickú agresívnosť a pokrytecké rokovania veľmocí.
 
Veľmi obľúbené boli jeho detektívne príbehy, v ktorých si všímal ťažkosti ľudí s chudobných vrstiev: Povídky z jedné kapsy a Povídky z druhé kapsy
 
V dráme Bílá nemoc - reaguje na nástup fašizmu. Do protikladu tu postavil diktátora Maršala a lekára Dr. Galéna, ktorý vynašiel liek proti smrteľnej chorobe. Jeho vydanie podmieňuje uzavretím celosvetového mieru. Maršal je vodca nemenovaného národa v istej krajine, vojak telom i dušou, presvedčený, že svoj národ privedie k životnej dokonalosti ničením a zabíjaním ľudí v susedných štátoch, ktoré boli podľa neho zbytočné a menejcenné. Zmysel svojho života vidí iba vo vedení ustavičných vojen. V krajine sa rozšíri epidemická choroba- Biela nemoc. Ochorie na ňu i diktátor. Žiada Galéna, aby ho vyliečil. Diktátor mu však musí sľúbiť, že prestane zbrojiť. Keď Galén liek prináša, na ulici je sfanatizovaný dav, ktorý Galéna za slová vyslovené proti vojne ušliape.
 
Dráma Matka - postavil sa v nej proti fašizmu a vojne. Obraz matky je tu symbolom odvahy. Je to obyčajná žena, ktorá nenávidí vojnu, pretože jej vzala muža a 4 synov. Dlho zápasí s myšlienkou či má poslať do boja proti nepriateľovi aj svojho najmladšieho syna. Premôže v sebe materinský cit a sama mu podáva pušku, aby šiel bojovať za svoju krajinu. V pozadí drámy cítiť tragédiu španielskeho ľudu v boji proti fašizmu.
 
Jan Otčenášek
Do literatúry  vstúpil v čase, keď sa zdôrazňoval význam tzv. výrobného románu - usiloval sa o dokumentárnu vernosť, o detailný opis prostredia a o dejovú mnohoplánovosť. Vnútorný život postáv zostával tak, v úzadí spisovateľovho záujmu. Ani obraz spoločenských rozporov nebol dosť výrazný. Nové hodnoty v českej literatúre však predstavuje jeho román:
 
Občan Brych - ktorý námetom súvisí s februárovými udalosťami v Československu roku 1948. Nešlo mu však o obraz historických pomerov. Chcel ukázať, ako sa daná doba prejavila v osude jedného človeka. Sústreďuje sa na predstaviteľa českej inteligencie Brycha a ukázal bohatú škálu jeho zážitkov z prelomových čias našich dejín. Autor tu poukázal na vplyv Februára a udalostí po ňom, na človeka, ktorého miesto v novej spoločnosti nie je jasné a jednoznačné a on ho musí hľadať.
 
Romeo, Julie a tma - v tejto novele sa  vrátil k tematike okupácie. Na okupačnej téme tu autor rozvil klasickú myšlienku o krásach a hodnotách mladosti vo chvíli jej maximálneho vonkajšieho ohrozenia. Rozpráva tu príbeh dvoch ľudí: českého študenta Paula a židovského dievčaťa Ester, ktorí prežívajú v období heydrichiády svoju lásku, majú svoje sny o budúcnosti, no v období nacistickej okupácie, keď proti ich láske stoja tvrdé nacistické zákony, nemôžu prežiť svoje šťastie. Príbeh sa končí tragicky smrťou Ester, ktorú Pavol ukrýva, no ona sama odchádza, aby jej prítomnosť nestála Paula a jeho rodičov život. Ester po tomto odchode čaká smrť a ona to vie. Vlastnou smrťou, vlastným sebaobetovaním však vykupuje život Paula.
 
Kulhavý Orfeus - próza, vracia sa tu k obdobiu okupácie a k postave Paula. Je to román o dospievaní autorovej generácie za protektorátu. Autor chcel priblížiť dnešnému čitateľovi atmosféru boja proti fašizmu. Ukazuje ako sa jeho generácia so svojím osudom vyrovnávala: ako mnohí prijímali svoj údel pasívne, v bitkách alebo milostných dobrodružstvách, kým menšia časť z nich sa pokúša o odpor a zakladá ilegálnu skupinu Orfeus.
 
Ota Pavel
Český prozaik a novinár, vlastným menom Otto Popper. Športový redaktor, autor niekoľkých knižiek so športovou tematikou a hlavne dvoch zbierok poviedok: Smrť krásnych srncov
 
Jak jsem potkal ryby - v ktorých pôvabne rozpráva tragikomické príhody z detstva, líči idylické chvíle vo vidieckej chalupe pri Berounke, ukončené otcovým odchodom do koncentračného tábora i svoj vzťah k prírode, ktorá mu dodávala silu v boji s ťažkou duševnou chorobou.
 
Zlatí úhoři - súbor dvoch poviedok z 50. rokov – BĚH PRAHOU a PRASE NEBUDE!, ktoré opisujú otcovo sklamanie z komunizmu, mohli vyjsť až v r. 1991
 
Ján Drda
Veľkú pozornosť vzbudil už 1. románom Městečko na dlani – humoristicky ladený, idylické pomery juhočeského malomestského prostredia pred 1. svetovou vojnou. Oživil tu vlastné spomienky na mesto svojho detstva. Vystupujú tu postavy z rozličných spoločenských vrstiev s veľkým talentom a rozprávačskou fantáziou tu podáva dávny svet pohody a bežných životných starostí. Používa tu hovorovú reč i lyrické obrazy prírody. 
 
Koncom 2. svetovej vojny čerpal podnety z českého folklóru. V divadelnej hre Hrátky s čertem zobrazil boj obyčajného človeka s nadprirodzenými silami. Ľudový živel tu predstavuje vojenský vyslúžilec Martin Kabát a svet zlomyseľnosti a násilia reprezentujú čerti. Na konflikte medzi Martinom a čertmi chcel ukázať, že celé dejiny ľudstva sú zápasom medzi dobrom a zlom, a že preto i okupačná dráma českého národa nemôže skončiť inak ako porážkou fašizmu.
 
Nemá barikáda
Najvýznamnejšie dielo, zbierka poviedok kde realisticky zachytáva dramatické udalosti v Čechách v období 2. svetovej vojny. Sú to prosté hrdinské príbehy ľudí proti fašizmu. Väčšinou tu zachytáva rozhodujúci dramatický úsek, keď človek prestane myslieť na seba a stáva sa súčasťou kolektívu. Napríklad v poviedke Vyšší princíp – na postave uzavretého starého profesora, ktorý v rozhodnej chvíli pred žiakmi schvaľuje atentát na Heidricha hoci vie, že ho za to môže stihnúť smrť. Jednoduchým spôsobom zobrazuje hrdinstvo radových občanov. Dej sa odohráva tesne po atentáte, hlavným hrdinom je starý učiteľ, ktorého pre neustále pripomínanie morálnych hodnôt a postojov prezývali študenti žartovne „vyšší princíp“ avšak to čo im vštepoval si s plnou vážnosťou uvedomia v kritickej chvíli života, keď fašisti zabíjajú ich spolužiakov a známych. Psychologicky veľmi dobre vykreslil obraz učiteľa. Pod tlakom Nemcov a ustráchaného riaditeľa sa od neho očakáva súhlas s pomstou za smrť Heidricha. Tu sa však pred celou triedou z titulu práve svojich „vyšších princípov mravných“ postaví proti tomu.