Lyrizovaná próza a jej miesto v slovenskej literatúre – Chrobák, Figuli

Lyrizovaná próza – sa vyčlenila v 30. rokoch ako protest proti vojne a fašizmu. Padajú ľudské hodnoty:česť, svedomie, láska, pravda, spravodlivosť. Lyrizovaná próza sa ich snaží upevňovať, vracať ich. Tvorba sa sústreďovala na dedinu a dedinského človeka žijúceho v spojení s prírodou – jednota prírody a človeka. Orientuje sa na priateľstvo, lásku, prírodu, domov a životné hodnoty človeka.
Znaky: zmierňuje sa priepasť medzi snom a skutočnosťou – odklon od mesta k dedine a prírode – obhajoba slobody, pravdy, spravodlivosti, dobro víťazí nad zlom – číselná symbolika 3,7,12.
Próza literárneho naturizmu,vychádzajúc z lyricky tvarovanej prózy, je esteticky najvýznamnejší reprezentant lyrizačných tendencií v slovenskej literatúre. Dominantou je rozprávkovo-mýtický epický princíp. Predstaviteľmi sú Dobroslav Chrobák, František Švantner, Ľubo Ondrejov, Margita Figuli. Lyrický tvarovaná próza sa v značnej miere prejavovala v tvorbe prozaikov ktorí nadväzovali na medzivojnový realizmus.

Dobroslav Chrobák – Drak sa vracia
Myšlienka: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí“. Končí sa harmonicky – dobro víťazí nad zlom.
Dej: Drak – chlapec Martin, ktorého našiel hrnčiar a vychoval ho. Hrnčiara našli mŕtveho v jame a drak prichádza do dediny. Obviňujú ho z nešťastia. V poňatí dediny je stelesnením zla a nešťastia – prináša suchá a požiare. Zaľúbila sa do neho Eva čakala s ním dieťa, no dedina chcela Draka zabiť
a odíde. Eva sa vydala za Šimona. Drak sa túži vrátiť domov a získať dôveru ľudí, vykonať dobrý skutok. Keď horel les, Martin tam išiel a zachránil dobytok dediny. Tým získal stratenú dôveru – dedina sa s ním zmieruje, keď v nasadení života zabraňuje nešťastiu.

Margita Figuli – Tri gaštanové kone
Láska Magdalény a Petra. Magdaléna dcéra krčmára, Peter sirota, chudobný tulák. Požiadal ju o ruku, matka to odmietla, chcela ju vydať za bohatého Jána Zápotockého – pašeráka koní, aby bola prvá dáma v dedine. Jano požiadal Magdalénu o ruku, je nešťastná, miluje Petra, chce odísť z dediny, ale jej otec ho prehovorí, aby ostal do svätojánskej noci. Tú noc sa Magdaléna s Petrom dohodli, že bude svadbu odkladať, pokiaľ si nepostaví dom a nepríde si po ňu s 3 gaštanovými koňmi. Jano to počul, napadol Petra, ktorý ho premohol, ušiel. Jano znásilnil Magdu, že takto si ho bude musieť zobrať. Peter stavia dom – trvá to rok. Dozvedel sa, že je Magda vydatá, išiel ju pozrieť a videl ako sa ku nej správa Jano – ako ku zvieraťu. Viedla koňa, Jano ho bil a kôň privalil Magdu. Ochorela ale zázrakom sa z toho dostala. Jano týral koňa rozzúrený ho zadlávil. Nakoniec Peter odchádza s Magdou do nového domu. Príroda sa obrátila proti zlu, dobro víťazí.