Vznik staroslovienskej literatúry vo Veľkomoravskej ríši
Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Maturita
Typ práce: Maturita
Dátum: 07.02.2008
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 468 slov
Počet zobrazení: 10 312
Počet zobrazení: 10 312
Tlačení: 837
Uložení: 891
Uložení: 891
Veľkomoravské obdobie je významným obdobím v dejinách a živote slovenského národa a zohrala významnú historickú úlohu na desiatky generácií žijúcich na území medzi Dunajom a Tatrami.
Staroslovienska literatúra vznikla vo Veľkomoravskej ríši. Založil ju knieža Mojmír a zveľadil ju knieža Rastislav. Knieža Rastislav (846 – 870) vypravil k byzantskému cisárovi Michalovi III. (838 – 867) posolstvo so žiadosťou o vierozvestcov. Michal III. Mu v roku 863 poslal bratov zo Solúna, Konštantína a Metoda. Hlásali kresťanstvo slovanským nárečím, ktoré sa nazýva staroslovienčina. Preložili do nej misál – omšovú knihu – evanjeliá – Nový zákon, breviár – modlitebnú knihu pre kňazov, žaltár – zbierku žalmov.
Konštantín zostavil písmo – hlaholiku z malej gréckej abecedy.
Kultúrny význam staroslovienskej vzdelanosti pre slovanské národy
Slovania po prvý raz v histórii dosiahli svoj vlastný jazyk – staroslovienčinu (nárečie z okolia Solúna). Staroslovienčina je jazyk, ktorý sa vyrovnal latinčine i grétčine. Mal gramatickú, syntaktickú i štylistickú úroveň.
Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Konšťantín napísal veršovaný Proglas, predslov k svätému Evanjeliu, v ktorom oslavuje slovanský preklad Písma. Aby bol človek duchovne živý, musí byť vzdelaný. Proglas je prvá slovanská báseň s obrazným štýlom a biblickými citátmi. Konštantín chorľavel,vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril, onedlho zomrel. Metod sa vrátil onedlho na Veľkú Moravu, kde vládol Svätopluk. Preložil Starý zákon a napísal niekoľko cirkevných spisov. Na začiatku
10. storočia z veľkých písmen gréckej abecedy zostavili Slovienski kňazi nové písmo cyriliku. Po rozpade Veľkej Moravy sa v rámci Uhorska stala spisovným jazykom latinčina. V 14. storočí začína prenikať na Slovensko čeština prostredníctvom slovenských študentov študujúcich v Prahe.
V 15.- 17. storočí bola latinčina. Koncom 18. storočí sa Jozef Ignác Bajza ako prvý pokúsil o uzákonenie spisovnej slovenčiny. Jeho jazyk okrem slovenských prvkov obsahoval aj slová z češtiny – jazyk nebol prijatý. Úspešnejší bol Antom Bernolák, koncom 18. storočia vydáva diela Filozoficko-kritická rozprava o slovenenských písmenách a Pravopis slovenského jazyka. V spise slovenská gramatika vysvetľuje zásady gramatiky nového jazyka.
O ustálenie slovenského jazyka sa zaslúžil Samo Cambel, ktorý v roku 1902 vydal spis Rukoväť spisovnej reči slovenskej, v ktorej spresnil gramatické poučky. Až po utvorení prvej ČR v roku 1918 sa slovenčina stala štátnym a úradným jazykom. Posledná kodifikácia bola v roku 1991.
Kliment(Konštanínov a Metodov žiak) – napísal diela ako: Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Život Konštantína, Moravsko-panónske legendy.
Život sv. Konštantína – opisuje detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, legenda je napísaná prózou, obsahuje rečnícke motázky, prirovnania, kontrasty.
Život sv. Metoda – stručne opisuje život Metoda. Podrobne je spracovaná činnosť vo Veľkomoravskej ríši. Obsahuje aj historické dokumenty o schválení Metoda za arcibiskupa. Štýl je jednoduchší.
slovanské jazyky sa členia na:
západoslovanské – slovenčina, čeština, dol.lužičtina,hor.lužičtina, poľština
východoslovanské – bieloruština, ruština, ukrajinčina
južnoslovanské – bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina,slovinčina
Staroslovienska literatúra vznikla vo Veľkomoravskej ríši. Založil ju knieža Mojmír a zveľadil ju knieža Rastislav. Knieža Rastislav (846 – 870) vypravil k byzantskému cisárovi Michalovi III. (838 – 867) posolstvo so žiadosťou o vierozvestcov. Michal III. Mu v roku 863 poslal bratov zo Solúna, Konštantína a Metoda. Hlásali kresťanstvo slovanským nárečím, ktoré sa nazýva staroslovienčina. Preložili do nej misál – omšovú knihu – evanjeliá – Nový zákon, breviár – modlitebnú knihu pre kňazov, žaltár – zbierku žalmov.
Konštantín zostavil písmo – hlaholiku z malej gréckej abecedy.
Kultúrny význam staroslovienskej vzdelanosti pre slovanské národy
Slovania po prvý raz v histórii dosiahli svoj vlastný jazyk – staroslovienčinu (nárečie z okolia Solúna). Staroslovienčina je jazyk, ktorý sa vyrovnal latinčine i grétčine. Mal gramatickú, syntaktickú i štylistickú úroveň.
10. storočia z veľkých písmen gréckej abecedy zostavili Slovienski kňazi nové písmo cyriliku. Po rozpade Veľkej Moravy sa v rámci Uhorska stala spisovným jazykom latinčina. V 14. storočí začína prenikať na Slovensko čeština prostredníctvom slovenských študentov študujúcich v Prahe.
V 15.- 17. storočí bola latinčina. Koncom 18. storočí sa Jozef Ignác Bajza ako prvý pokúsil o uzákonenie spisovnej slovenčiny. Jeho jazyk okrem slovenských prvkov obsahoval aj slová z češtiny – jazyk nebol prijatý. Úspešnejší bol Antom Bernolák, koncom 18. storočia vydáva diela Filozoficko-kritická rozprava o slovenenských písmenách a Pravopis slovenského jazyka. V spise slovenská gramatika vysvetľuje zásady gramatiky nového jazyka.
O ustálenie slovenského jazyka sa zaslúžil Samo Cambel, ktorý v roku 1902 vydal spis Rukoväť spisovnej reči slovenskej, v ktorej spresnil gramatické poučky. Až po utvorení prvej ČR v roku 1918 sa slovenčina stala štátnym a úradným jazykom. Posledná kodifikácia bola v roku 1991.
Kliment(Konštanínov a Metodov žiak) – napísal diela ako: Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Život Konštantína, Moravsko-panónske legendy.
Život sv. Konštantína – opisuje detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, legenda je napísaná prózou, obsahuje rečnícke motázky, prirovnania, kontrasty.
Život sv. Metoda – stručne opisuje život Metoda. Podrobne je spracovaná činnosť vo Veľkomoravskej ríši. Obsahuje aj historické dokumenty o schválení Metoda za arcibiskupa. Štýl je jednoduchší.
slovanské jazyky sa členia na:
západoslovanské – slovenčina, čeština, dol.lužičtina,hor.lužičtina, poľština
východoslovanské – bieloruština, ruština, ukrajinčina
južnoslovanské – bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina,slovinčina
Zdroj: alli
Kľúčové slová
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#staroslovienska literatura #vznik staroslovienskej literatúry #kto napisal povest o troch prutoch #podmienky vzniku staroslovienskej literatury #staroslovienčina #obsah knihy Jack London-Volanie divočiny #staroslovencina #staroslovienska literatúra podmienky vzniku #podmienky vzniku staroslovanskej literatury na velkej morae #vznik staroslovienskej lieratúry #podmienky vzniku staroslovienskej kultury a literatury #Veľkomoravské umenie #vznik staroslovienskej kultury #veľkomoravské legendy a povesti #vznik rozprávky #14. STAROSLOVIENSKA LITERATURA – CYRIL a METOD #velkomoravske obdobie #velkomoravska riša #staroslovenská literatúraská #veľkomoravská literatúraDiskusia: Vznik staroslovienskej literatúry vo Veľkomoravskej ríši
Pridať nový komentár Celá diskusia (1) »Vygenerované za 0.014 s.