Literárna moderna

(80. roky 19. storočia – 20. roky 20. storočia)

- súhrn moderných smerov a prúdov, ktroré sa šíria zo západnej európy, navzájom sa ovplyvňujú a podmieňujú; literárna moderna vzniká ako obraz protirečení v spoločnosti a ako snaha o subjektívne stvárnenie skutočnosti; predstaviteľmi sú väčšinou mladí začínajúci básnici, ktorí sú v opozícii s dovtedajšou literatúrou; odraz našla najmä v poézii, vnáša do poézie človeka samotára, ktorý je v rozpore so spoločenskou realitou
- znaky: subjektívnosť, individualizmus, fantázia, imaginácia, zmyslovosť, hudobnosť, poetickosť

Parnasizmus
- literárna škola, vznikla vo France, autori vydávali svoju poéziu v 3 zborníkoch, ktoré vyšli pod 1 názvom Súčasný parnas
- autori odmietali spoločenskú skutočnosť a jej problémy, odmietali spájať umenie so spoločenskou realitou; zmyslom umenia podľa nich je dokonalá krása, umenie sa má stať samo o sebe cieľom, dôraz kládli na formu básne, vzorom bola antika (v našej literatúre – Hviezdoslav)

Dekadencia
- décadence -úpadok
- predchodca symbolizmu, spisovatelia uznávali len „čisté umenie“, našli záľubu v smutných náladách, pocitoch zbytočnosti, ospevovali vlastné bolesti, zaznamenávali obrazy smrti, rozkladu, verili v nadprirodzený svet
- Paul Verlaine, Stéphane Malarmé, Oscar Wilde

Impresionizmus
- l´impression – nálada, dojem
- pomenovanie je podla obrazu Clauda Moneta – Dojem, východ slnka
- je založený na zobrazení prchavých zmyslových vnemov a dojmov, ktoré odrážajú konkrétny zážitok, spisovatelia využívali eufóniu a farebné asiciácie, diela sú náladové, sugestívne s lyrickými opismi
- impresionizmus sa prejavil najmä vo výtvarnom umení (V. van Gogh, Monet)
- v literatúre: Paul Verlaine, R. M. Rilke, M. Proust

Symbolizmus
- symbolón – znak, zanmenie (gréc.)
- vznikol vo France koncom 19. storočia ako reakcia na naturalizmus a pranasizmus, filozofickým východiskom tohto smeru bol subjektívny idealizmus, vyjadrenie osobného vzťahu ku skutočnosti; autori zobrazujú protirečivý vonkajší svet a svoj vnútorný svet pomocou symbolov (náznakov), autori sa štylizovali do role nepochopených a prekliatych, hľadali únik od skutočnosti, sústreďovali sa na svoje ja a popritom využívali imagináciu; hrdina je samotár, trpí skepsou, jeho pohľad na svet je smutný, pesimistický, autori sa nevedeli začleniť do spoločnosti a existovať v nej; na záznam svojich osobných stavov využívali hru s asociáciou – združovanie predstáv; dôraz kládli na zvukovú (eufonickú) výstavbu verša; vzniká voľný verš, básne boli viacvýzmanové, keďže využívali symboly

- predstaviteľov nazývajú aj prekliati básnici – prekliati preto, lebo odmietali spoločenské konvencie (P. Verlaine vydal esejistické portréty symbolistov pod názvom Prekliati básnici) – Rimbaud, Verlain. Corbiér
- zaraďujú sa tu aj – Baudelaire, Lautreámont, Holderline, Edgar Allan Poe

Charles Baudelaire
- zbierka Kvety zla- básne Albatros, Súvislosti, Človek a more, zaradil tu aj Parížsky spleen
- dielo Male básne v próze
Človek a more – básnik porovnáva človeka a more, prichádza na to, že sa podobajú, hladina mora je plná vĺn, nepokoja, je hlboké tak ako duša človeka, človek má more rád, dokáže sa pri ňom uvoľniť, uvažovať, rozcítiť, ale dokáže sa ho aj báť; obaja sú temní, neporaziteľní a každý si stráži svoje tajomstvá; more a človek sa potrebujú, ale zároveň sú aj veční sokovia (nezmieriteľní bratia)
- básnické prostriedky – obkročmý rým (ABBA), oslovenie, básnické zvolanie, elipsa (výpustka – hladina – duša tvoja), poetizmy, epiteton, metafory
- kompozičný postup paralela – striedajú sa 2 motívy, ktoré sa vzájomne prelínajú, ozrejmujú

Paul Verlaine
- kniha Prekliati básnici – portréty symbolistov
- básnické zbierky – Saturnské básne, Múdrosť
- prozaické diela – Moja nemocnica, Moje väzenie, Vyznania
- báseň Túžba
- autor sa túži dostať zo zeme do raja, prosí vtáika, aby ho tam vyniesol na krídlach, raj vykresľuje ako krásny, čistý, prlný dobra, hudby, kde nie je medzi ľuďmi nenávisť; svet vykresľuje ako skazený, sny sú často nesplnené, láska a krása sa dá kúpiť za peniaze, je tu veľa nečistých vecí a ten, ktorý chce konať dobro je často na posmech
- báseň Básnické umenie

Jean Arthur Rimbaud
- zbierky: Pobyt v pekle (prevažujú básne v próze), Iluminácie, Relikviár
- báseň Samohlásky – zachytil v nej zvukové a významové kvality jednotlivých hlások
- báseň Moja bohéma – autor hovorí o tom, ako žil a tvoril, viedol tulácky život, básne písal pod holým nebom, bol jednoducho oblečený, obdivoval nespútanosť prírody, jej farby a zvuky, básne odrážali jeho predstavy pri vnímaní krás prírody

Predvojnové umelecké avantgardy
- formujú sa začiatkom 20. storočia pred vypuknutím 1. svetovej vojny, pri ich zrode stojí moderna (l´avantgarde – predvoj (franc.))
- ide o niekoľko ideovo-estetických programov umeleckých smerov, ktoré odmietali meštiacku spoločnosť a jej hodnoty; v umení pôsobili súčasne
- charakterizuje ich: kolektivizmus (nie sú to osamelí jednotlici, ale organizované skupiny) a programotvorné úsilie (skupiny zostavujú umelecké manifesty, programy)
- v tvorbe experimentovali, často odmietali staršie umelecké tradície
- ovplyvnili aj slovenskú literatúru (najmä medzivojnovú)
- pri časovom vymedzení a vnútornom rozčlenení avantgardy vládne nejednotnosť – taliansky teoreti Mario de Micheli delí avantgardu na 2 samostatné prúdy a slovenský literárny historik Mikuláš Bakoš v diele Avantgarda 38  rozlišuje avantgardy podla doby vzniku na predvojnové (kubizmus, futurizmus, kubofuturizmus, expresionizmus) a medzivojnové(konštruktvivizmus, dadaizmus, surrealizmus, poetizmus, vitalizmus)

Kubizmus
- cubus – kocka (lat.)
- prejavil sa v maliarstve, sochárstve a literatúre, vznikol v Španielsku a rozšíril sa do Francúzska
- v literatúre zdôrazňoval obraz, alebo slovo, ktoré vyvolávajú nečakané asosiácie, kombinácie obrazov sa uskutočňovali na základe neočakávaných spojení bez logickej nadväznosti; básnici využívajú hypografické úpravy verša aby zdôraznili vizuálnu hodnotu

Futurizmus
- futurus – budúci (lat.)
- taliansky básnik Filippo Tornasso Marinetti vydal v Paríži Manifest futurizmu (1909)
- hlásal dynamické umenie zodpovedajúce rozvoju techniky a civilizácie, presadzoval kult sily a činu, vniesol do poézie deformáie zaužívaných štylistických postupov rozrušením tradičnej syntaxe, oslobodením hlások od ich prirodzených väzieb, boli odstránené veľké písmená, interpunkcia, rým a pravidelný rytmus; využívali zvukomaľbu, kakofóniu (zvuk strojov, áut, lietadiel); zo slovných druhov využívali slovesá a podstatné mená, ktoré vyjadrovali dynamickosť sveta; odmietali psychologizmus a tradičkého lyrického hrdinu
- okrem Talianska sa rozšíril aj do Ruska, kde ovplyvnil tvorbu Majakovského a Chlebnikova

Kubofuturizmus
- najvýznamnejši predvojnová avantgarda (1910-1930)
- vrátil poézii citovosť, predstavivosť a zmyslenosť, spájal dynamické a statické prvky, sen a skutočnosť, reálno a nereálno, snažil sa obsiahnuť svet pomocou asociatívnej metódy, položil základy pre voľný verš a odstánil interpunkciu
- jeho zakaldateľom bol Guillaume Appolinaire – svoje básne vydal v zbierke Alkoholy – v básňach spája bezprostredné zážitky a spomienky so svojou predstavivosťou, prepletá sa v nich minulosť s prítomnosťou, prelínajú sa lyrické a epické prvky

- báseň Pásmo – prevrat v modernej poézii 20. storočia, vytvoril ňou nový útvar báseň-pásmo – voľne spája zážitky, z rôznych miest, medzi ktorými nie je priamy vzťah, zachytáva ruch modernej doby, využíva asociatívnu metódu, strieda vlastné spomienky a sny so záberom z reality, prepletá prítomnosť s minulosťou, báseň je poyltematická, zdanlivo nesúvisiace témy zjednocuje ústredná téma, jazyk je pestrý, hovorové slová, neologizmy, archaizmy, termíny
- zbierka Kaligramy – ide o ideogramy – typograficky upravuje verše do rôznych tvarov podľa námetu básne – spojenie textu a obrazu
- autobiografická próza Zavraždený básnik – súbor 6 poviedok, zachytáva tu svoje dospievanie

Vladimír Majakovskij
- stupňovitý verš, poémy: Vladimír Iľjič Lenin, Oblak v nohaviciach
Sergej Jesenin
- Pieseň o psovi, autobiografická báseň List materi, bohémske verše Chuligán