Slovenská romantická literatúra

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 340 slov
Počet zobrazení: 22 828
Tlačení: 1 182
Uložení: 1 156
- v 30. rokoch zasiahlo revolučné hnutie aj Uhorsko; slovenské hnutie sa rozvíjalo pod dvojakým tlakom: národnostným (Maďarsko) a hospodárskym (Rakúsko); v 30 rokoch sa sformovala Štúrova škola – mladá generácia, ktorá sa aktivizovala politicky aj kultúrne
- 1829 – vznikla Spoločnosť česko-slovanská – jej činnosť sa zameriavala na literárne aktivity, no po príchode Štúra sa študenti začali zaujímať aj o národné a politické otázky
- 24.4.1836 – študenti uskutočnili vychádzku na Devín a na znak vernosti k slovanstvu prijali k svojim menám aj slovanské mená (Štúr – Velislav, Hurban – Miloslav)
- uhorská vláda sa snažila zamedziť hnutiam, preto zakázala študentské spoločnosti a Spoločnosť česko-slovanská bola zrušená
- jej členovia začali pracovať na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej – vedúci bol Palkovič, zástupcom Štúr
- Štúra pre vlasteneckú činnosť z katedry odvolali; na protest odchádzajú na lýceum do Levoče
- Janko Matuška napísal pieseň Nad Tatrou sa blýska, Janko Kráľ revolučnú báseň Duma bratislavská
- v júli 1843 sa stretli Štúr, Hurban a Hodža na fare v Hlbokom a rozhodli sa uzákoniť spisovný jazyk na základe stredoslovenského nárečia
- 1. knihou napísanou v Štúrovej slovenčine bol 2. ročník almanachu Nitra
- v LM pôsobil celonárodný kultúrny spolok Tatrín, ktorého cieľom bolo vydávať slovenské noviny, knihy a zakladať spolky
- proti uzákoneniu nového spisovného jazyka vystúpil Kollár v zborníku Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky; Štúr Kollárovi oponoval v článku Hlas proti hlasom
- Hodža v knihe Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo nie len bránil, ale aj obhajoval potrebu slovenského jazyka

Romantická literatúra

- vrcholom je tvorba štúrovcov
- obsahom aj formou bola národná, spätá s ľudom a jeho záujmami; odmieta európsky idealizmus a titanizmus, dôraz kladie na problémy súčasnosti a národnej existencie
- v porovnaní so západoeurópskou literatúrou v slovenských dielach prevažuje nad osobnými citmi láska k vlasti a slovanský humanizmus; autori námety nehľadali v antike, ani západnej literatúre, ale čerpali ich z ľudovej slovesnosti a slovanských literatúr
- ústrednou postavpu ich diel je slovenský človek (ľudový hrdina), národ a slovenská príroda
- rozvíja sa lyrika, epika, dráma
- autori v nej preberajú námety, obrazy a veršovanú stavbu z ľudovej slovesnosti
- používajú prozodický systém – sylabičný (slabičná prozódia) – nepredpokladá stopovú organizáciu verša

Znaky:

✗rovnoslabičnosť veršov (izosylabizmus) – rovnaký počet slabík vo verši (12)
✗intonačná prestávka, ktorá delí verš na 2 časti
✗spájanie veršov do dvojverší (dvojveršov do štvorverší)
✗zružený rým (AABB)
✗rytmicko-synktaktický paralerizmus (čo verš, to veta)
- túto prozódiu využívali niektorí autori aj v baroku (Hugolín Gavlovič)
- štúrovci sa pri jej zavádzaní opierali najmä o ľudovú slovesnosť
- od hlavných zásad najviac odbočil Sládkovič, ktorý okrem izosylabizmu nezachováva ostatné
- v lyrike vznikajú nové žánre – duma, krakoviak, lyricko-epické skladby, ponášky na ľudové piesne; v epike – balada (obsahuje aj lyricko-reflexívne prvky), historická povesť, kratšie prózyzo súčasného života so satirickým tónom
- dráma nedosiahla vyššej úrovne (nebola možnosť scénickej realizácie)

Samo Chalupka

- jánošíkovská tématika: Krásnohoľská, Likavský väzeň
- protiturecká tematika: Boj pri Jelšavem Turčín Poničan, Branko
- motívy z dávnej minulosti: Mor ho!
Mor ho!
- hrdinská epická báseň s lyrickými a reflexívnymi prvkami – epický je dej, lyrické sú skratkovité opisy kraja Slovanov a charakteristika Slovákov, reflexívne sú krátke úvahy o slovanskej zemi

Janko Kráľ
- básne Duma bratislavská, Jarná pieseň, Orol vták
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
- balada, krátky úvod, 2 časti, epilóg
- úvod: lyrický obraz básnikovho vnútra, nenachádza nikde pokoj, je sám, 1. osoba j. č.

Ján Botto
- básne: Orol, K mladosti, Báj na Dunaji
- balady: Žltá ľalia Ctiboh, Margita a Besná

Smrť Jánošíkova

- touto skladbou končí jánošíkovská tematika v slovenskej literatúre, napísal ju 10 rokov po revolúcii
- je to lyricko-epická skladba s prvkami reflexie a alegórie

Andrej Sládkovič
- lyricko-epické skladby s prvkami reflexie: Marína, Detvan
Detvan
- lyricko-epická skladba s prvkami reflexie
- hlavné myšlienky – oslava slovenského ľudu zrastneného s prírodou, oslava slovenskej prírody; v ľude autor objavil spoločenskú silu, ktorá môže byť nositeľom lepšej budúcnosti, postavy ukazujú zdravý základ ľudu, jeho sily a schopnosti, autor obdivuje a vyzdvihuje ľudové umenie, krásu prírody a čistý ľudový charakter, vstupuje do svedomia tých, ktorí sa hanbia za svoj slovenský pôvod a obdivujú len cudziu kultúru

Elena – ideál Slovenky – úprimná, verná, krásna, dokáže chrániť svoju lásku
kráľ Matej – zidealizovaná historická postava, demokratický panovník, prejavuje záujem o to, ako žije ľud, vypočuje si jeho názory, cení si statočnosť Martina, i vernosť Eleny; dovolí Martinovi vo vojsku ponechať si kroj, vrkoče aj valašku
- svoje názory autor vyjadruje v úvahách, ktorými prerušuje a komentuje dej; dej je popretkávaný aj obrazmi prírody
- forma – 10-veršová strofa, sylabický verš, množstvo básnických prostriedkov

Ľudovít Štúr (28.10.1815-12.1.1856)

- vedúca osobnosť slovenského národného hnutia, národný budiťeľ
„Národ je predmet mô, k tomu účelu tiecť majú všetky hodiny života... Život náš dajme národu!“
„My dali sme sa do služby ducha, a preto musíme prejsť cestu života tŕnistú...“

„Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí.“

- narodil sa v Zay Uhrovci, pochádzal z 5 detí, jeho otec bol učiteľom a doma získal základné vzdelanie, študoval v Rábe (Gyor), potom prichádza na lýceu do BA a stáva sa členom Spoločnosti česko-slovenskej a po jej zrušení pôsobí ako zástupca prof. Palkoviča na Katedre reči a literatúri česko-slovanskej; neksôr študoval v Halle (nem.); pri návrate sa zastavil v Prahe, kde sa zoznámil s dcérou pražského nakladateľa Máriou Pospíšilovou, na lýceu v BA prednášal dejiny slovanských národov a literatúru; v prednáškach vystupoval proti útlaku Slovákov a proti feudalizmu; pre túto činnosť bol z katedry odvolaný, mal zákaz prednášať a tak sa venoval politickej, publicistickej a literárnej činnosti; neskor sa Štúr zoznámil s Adelou Ostrolúckov v Zemianskom Podhradí, ktorá sa stala jeho vernou priateľkou a podporovateľkou; 1948 sa Štúr niekoľkokrát stretol so srbským panovníkom Michalom Obrenovičom, ktorý finančne podporoval Štúra a slovenské revolučné hnutie; po neúspechu v revolúcii (1848-49) Štúr odišiel do Modry, kde žil pod policajným dozorom a venoval sa literárnej tvorbe; 1851 umrel Štúrov otec a jeho brat Karol, 1853 jeho matka a Adela a 1956 na následky zranenia umiera aj Štúr

- bol pedagóg, filológ, historik, politik, publicista, spisovateľ, jazykovedec
Politik
- bol poslancom za mesto Zvolen, na uhorsom sneme v svojich rečiach žiadal: zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, rozšírenie národného školstva, zveľadenie obchodu a priemyslu, príčinu biedy videl vo feudálnom zriadení
- známa je jeho pamätná reč na uhorskom sneme 21.12.1847
- 1848 – s Hurbanom a Hodžom sformulovali Žiadosti slovenského národa v LM – 1. politický program Slovákov – okrem iného žiadali zavedenie slovenčiny do úradov a škôl, autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. uhorská vláda vydala na tvorcov žiadostí zatykač, preto museli utiecť do Čiech a v Prahe sa zúčastňili slovanského zjazdu

- z Prahy odišli do Viedne, kde vytvorili Slovenskú národnú radu – orgán, ktorý organizova povstanie slovenských dobrovoníkov proti uhorskej vláde
- povstalci verili, že Viedeň splní ich požiadavky, no po potlačení revolúcie v Uhorsku cisár ich požiadavky neprial; rakúsky minister vnútra Alexander Bach zrušil demokratické slobody a vodcov povstania dal pod policajný dozor
Publicista
- 1945-48 vydávaj Slovenské narodné noviny – dva krát týždenne na 4 stranách (292 čísel); mali aj literárnu prílohu (Orol tatránsky) – 8 strán, obsahoval správy z kultúry, beletria, básne, poviedky, populárno-náučné články (97 čísel); prvé slovenské politické noviny
Jazykovedec

- v roku 1843 s Hurbanom a Hodžom kodifikovali na fare v Hlbokom spisovný jazyk na základe stredoslovenského dialektu
- potrebu spisovného jazyka zdôvodnil v diele Nárečia slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí – dokazoval, že národ môžno povbažovať iba ako celok s vlastnou jazykovou, duchovnou a materiálnou samostatnosťou
- Náuka reči slovenskej – opísal tu hláskoslovie, morfológiu, pravopis a skladbu slovenčiny

Spisovateľ

- Dumky večerní – zbierka českých básní, ktoré vydal ako študent
- Spevy a piesne – zbierka epických a lyrických elegických básní, ktoré boli inšpirované rodným krajom, mladosťou, stratou blízkych (stal sa 1. tvorcom intímnej romantickej lyriky)
- O národních písních a pověstech plemen slovanských – spis písaný po česky, všíma si ľudovú slovesnosť slovanských národoch
- Slovanstvo a svet budúcnosti – vyjadruje sklamanie z výsledkov revolúcie, vieru v rozpad rakúskej ríše (vyšlo po jeho smrti)
Jozef Miloslav Hurban
- vydával: almanach Nitra, Slovenské pohľady na vedy, umenia a literatúru
- poviedka: Od Silvestra do Troch kráľov – satira na malomeštiactvo; povesť Olejkár
Ján Kalinčiak
- založil kultúrny mesačník Orol
- romantická povesť Púť lásky, Bratova ruka
- Reštavrácia s podtitulom Obrazy z nedávnych čias – realistické obrazy zo života zemanov

Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu