Slovenská poézia v medzivojnovom období

18. Slovenská poézia v medzivojnovom období (1914 – 1945)

Charakter doby: 28.07.1914 – 11.11.1918 – Prvá svetovávojna 01.09.1939 – 08.05.1945 – Druhá svetová vojna 28.10.1918 – Prvá Československá republika 30.10.1918 – Martinská deklarácia – Slovensko sa pridalo k Československej republike 1919 – Vznik Univerzity Komenského, Obnovenie činnosti Matice Slovenskej 1922 – Obnovenie vydávania Slovenských pohľadov

Literárne smery: Poézia rieši národnostnú otázku slovákov, mladšia generácia Slovákov sú BÁSNICI, staršia gererácia má smerovanie k hviezdoslavovskej tradícii. 1935 – Laco Novomeský vydal básnickú zbierku Otvorené okná. Cez zbierku sa snažil ponúknuť západné európske myšlienky poézie našim básnikom. Otvorené okná = udržiavanie kontaktov, aby ich nasledovali a každý sa pridával kam chcel.

SKUPINY BÁSNIKOV:

• Katolícka moderna: Motulko, Hlbina, Haranta, Dilong, Strmeň, Šprinc, Zvonický, Silan, Veigl, Ušák-Oliva

• DAVaisti – tvorba proletárskej poézie: Daniel Okály, Andrej Siracký, Vlado Clementis

• Nadrealisti – využívanie generatívnej metafory: Fábry, Lenko, Rak, Brezina, Žáry

• Individualisti – Roy (symbolista), Rázus (expresionista), Krčméry (symbolista), Jesenský, Žarnov (poézia biča), Haľamová, Beniak, Lukáč (dolorista), Smrek (vitalista)

Martin Rázus: - literárna moderna a expresionizmus, *LM, rodina chudobného farára (skromné pomery), pomáhal v rodinnej tlačiarni, sestra M. Rázusová-Martáková. 1918 – Prahacentrizmus – vznik prvých politických strán: SNS (M.Bulla, M.Rázus), SĽS neskôr HSĽS (Hlinka). Bol politicky aktívny, v SNS bojoval za lepšie postavenie v ČSR. Pôsobil v LM, BB, Pribyline, Brezne (+) Tvorba: Z tichých a búrnych chvíľ (bás.zbierka,prvotina). Motív: spomienky na detstvo, štúdium, pobyt v cudzine Kameň na medzi (bás.zbierka). Téma: Všetko sa rieši z pozície Prahy, reaguje na situáciu SR po ČSR Šípy duše (bás.zbierka). Téma: prezentuje vlastné vnútorné pocity To je vojna (bás.zbierka). Reaguje na vojnu, námet spracúva alegoricky alebo biblicky Hoj, Zem drahá (bás.zbierka). Rieši postavenie Slovenska v Rak-Uh.a viere v lepšie časy pre Slovensko v v novej ČSR Próza: Júlia (román). Vyjadril spor dobra a zla, spravodlivosti a klamstva. Krčmársky Kráľ (román). Kritizuje alkoholizmus slovenského ľudu. Autobiografická próza: Maroško, Maroško študuje

Štefan Krčméry: - symbolista. Aktívny v národných veciach, vyštudoval za evanjelického kňaza, ale bol tajomníkom Matice slovenskej, takisto básnikom a literárnym kritikom. Tvorba: Keď sa sloboda rodila (bás.zbierka). Básne venované postaveniu vojakov voči samostatnosti, objavujú sa náznaky romantizmu v otázke k národnej slobody, odcudzuje pomstu, vráti sa k parnacizmu (dôležitá je forma, nie obsah). Herbárium (bás.zbierka). Posun od objektívneho ku subjektívnemu, od národného k indivinduálnemu. Objavujú sa motívy ako: tma, uzavretý priestor, zápas o živote, temnota. 150 rokov slovenskej literatúry (dielo literárnej histórie)

Emil Boleslav Lukáč: - dolorista, básnik bolesti. Dominantné motívy: bolesť, plač, hnev. Evanjelický farár, vyštudoval teológiu, navštívil Paríž, venoval sa tvorbe pre rôzne časopisy: Mladé Slovensko, Tvorba. Tvorba: Spoveď (bás.prvotina). Načrtol cestu ktorá smerovala k tragizmu, pesimizmu, dolorizmu (trpiteľská poézia). Využíva kontrast a paradox. Dunaj a Seina (bás.zbierka). Kontrastné porovnanie domova a pobytu v zahraničí. Rodný kraj je mravnejší, čistejší ako cudzina. O láske neláskavej (bás.zbierka). Prejavuje sa tu „myšlienkový dualizmus“. Hlavný motív je láska, objavujú sa tiež erotické motívy. Opisuje lásku ako vzťah medzi mužom a ženou, no medzi nimi koná neštasne, pesimisticky. Básne: Paradoxon, Nehovorme, Vzlyk. Citáty: „Nenávisť láska v lásku uzdraví“, „Nesmiem byť šťastným, lebo štastím štastie uplynie.“ Elixír (bás.zbierka). Spoločenská tematika, estetická, etická funkcia poézie. Spev vlkov (bás.zbierka)

Ján Smrek – vitalista. Po smrti rodičov vychovávaný na evanjelickej fare v Modre. Začal študovať Evanjelickú bohosloveckú fakultu, no nedoštudoval. Skončil učiteľský ústav. Venoval sa tvorbe, vydal časopis Elán, bojoval v prvej svetovej vojne (Istanbul aj Palestína). Predstaviteľ slovenského vitalizmu.

Vitalizmus – oslava existencie človeka, radosť zo života, kult zmyslov. Ospevuje krásu, lásku, mladosť a svet. Tvorba: Odsúdený k večnej žízni (prvotina). Reakcia na spoločenské udalosti, spomienky na vojnu. Báseň: Dnes milujem svoj deň. Cválajúce dni (bás.zbierka). Prihlásenie k vitalizmu. Obraz mladosti, zobrazuje krásu. Báseň: Mne dedinčanka stepilá. Božské uzly (bás.zbierka). Zobrazuje ľúbostný motív prírody. Básnik a žena (bás.zbierka). nový básnický žáner – básnická poviedka (5.častí). Zobrazuje vzťah muža a ženy, ženu zobrazuje ako zázrak. Laco Novomeský – predstaviteľ avantgardnej ľavicovej poézie. Účastník SNP, proces s buržoáznymi nacionalistami. Bol odsúdený, po istom čase sa vráti do literatúry. Tvorí svoju poéziu, aj tvorí aj v duchu literatúry vládnucej strany. Tvorba: Nedeľa (bás.zbierka). Prevláda sociálny motív a obsahuje básne: Slúžka, Fiasko, Nedeľa. Romboid (bás.zbierka) Otvorené okná – 1935 (bás.zbierka). Výpoveď mladej generácie básnikov, snaží sa o načrtnutie využívanie avantgardných smerov. V básniach sa tiež objavujú sociálne motívy. Svätý za dedinou (bás.zbierka). Zobrazuje vojnové boje, ktorých sa ako dobrovoľník zúčastnil. Pašovanou ceruzkou (bás.zbierka). Zobrazuje motívy cesty a návštevy krajín. Vila tereza (bás.zbierka v duchu komunistickej ideológie). Poézia tvorená v duchu vládnucej strany, oslava októbrovej revolúcie (nástup Lenina) Do mesta 30 minút (bás.zbierka). Spomienka na priateľa Vlada Clementisa.

Valentín Beniak – rodina roľníka, predseda Spolku slovenských spisovateľov Tvorba: Tiahnime ďalej oblaky (bás zbierka) – vzťah k domovu, motív reťaze symbol zviazanosti a času Poštový holub (bás.zbierka) – Opisuje spoločenské udalosti s nástupom vojny Andrej Žarnov – patológ, ktorý skúmal tragédiu v katynskom lese (1940). V roku 1950 emigroval do USA. Tvoril básne, ktoré boli naviazané na tzv.„poéziu biča“ Tvorba: Stráž pri Morave (bás.zbierka). Debut, obsahovo sa viaže na politickú situáciu, odcudzuje udalosti po roku 1945, opisuje útek, ktorý zažíva. Hlas krvi (bás.zbierka). Odklon od poézie biča, sentimentálne úvahy o rodnom kraji, vlasti a nespravodlivosti.

Maša Haľamová – úradníčka vo Vysokých Tatrách, kde stretla svojho budúceho manžela, ktorý tam bol lekárom. Básne vypovedajú o osobných pocitoch, sú v línií ročných období. Tvorba: Dar (prvotina). Ocenená literárnou kritikou, dominantný je motív. Rieši osobné pocity, lásku, ľubostný cit. Vsadené do prírodnej scenérie. Červený mak (bás.zbierka). Tvorí v čase, keď sa vydáva (je šťastná), opisuje pocity a zážitky z cesty do Paríža. Smrť tvoju žijem (bás.zbierka). Zachytáva pocity, utrpenie a bolesť zo straty manžela.

POÉZIA NADREALIZMU Avantgarda v slovenských podmienkach sa prejavuje smerovaním k nadrealizmu/surrealizmu. Vytvorí sa skupina nadrealistov, oficiálne vzniká 28.2.1939. prvá básnická zbierka v duchu nadrealizmu bola vydaná v roku 1935. Básnici sa spájajú s výtvarníkmi, hlavný predstaviteľ je Rudolf Fábry, ďaľsí autori: Július Lenko, Ján Rak, Ján Brezina, Štefan Žáry. Svoje začiatky spájajú s českým poetizmom. Využívajú: psychický automatizmus, študujú psychológiu, posúvajú hranice jazyka: tzv.„laboratórium jazyka“, tvoria tzv.„kŕčovitú krásu“, využívajú genitívnu metaforu (napr.pot skál). Celkovo je to protest proti: meštianstvu, ľudáctvu (Hlinkova garda), fašizmu a rozpadu republiky. Rudolf Fábry uviedol svojou básnickou zbierkou Uťaté ruky nový smer. „Za cenu umenia, vzdávame sa umenia“ – básnickú tvorbu, ktorá dodržiavala prozodický systém, členeni básne na formu a obsah nadrealisti nepovažovali za najlepší prejav umenia. Iné zbierky: Vodné hodiny hodiny piesočné (bás.zbierka). Reaguje na spoločenské udalosti, rozpad ČSR, nacizmus. Ja je niekto iný (bás. zbierka). Hlavnú myšlienku zakomponoval do dvoch pásiem – Prvé a druhé stretnutie s Féneom. Vrcholné dielo slovenského nadrealizmu. Básnik odmieta tmu a černotu (symbol vojny). Reaguje na tému vojny a prikláňa sa k humanizmu.

KATOLÍCKA MODERNA – všetci autori sú katolícky kňazi. Motív kresťanstva (viery) sa objavuje už v Proglase, legendách, Valašskej škole (barok), klasicizme (Hollý, Benolák), romantizme (Kráľ, Botto, Hurban). Do literatúry sa prihlásia troma almanachmi Tovarišstvo (almanach = zbierka, ktorá prezentuje niečo nové, obsahuje diela viacerých autorov). Aj evanjelickí básnici vydali svoju tvorbu prostredníctvom almanachu K výšinám (Tranoscius, LM). Motívy: nadzmyselnosť, osobná viera, motív Panny Márie, osobná bolesť, smerovanie Predstavitelia: Motulko, Hlbina, Haranta, Dilong, Strmeň, Šprinc, Zvonický, Silan, Veigl, Ušák-Oliva Janko Silan – motívy spojené s vnímaním Boha v priestore prírody. Opisuje kontrast medzi tmou a svelom. Zaoberá sa otázkami týkajúcich sa vlastnej viery a povolania. Básnické zbierky: Kuvici Rebrík do neba Piesne zo Ždiaru Piesne z Važca Ja som voda a iné verše Pavol Ušák-Oliva – 1914-1941. Zomrel mladý na pľúcnu chorobu. Jeho život ovplyvnili faktory ako: neľahké detstvo, vzťah k mater, smrť sestričky, jeho viera, motív smrti. Po jeho smrti vydal M.Šprinc zborník s názvom Tak umieral Paľo Oliva. Napísal básnicku zbierku: Oblaky