Slovenská dramatická tvorba po r. 1918

Dráma zaostávala za poéziou a prózou. Do roku 1918 sme nemali profesionálne divadelné scény. Tie vznikli až po vzniku ČSR: roku 1920 SND v Bratislave, neskôr divadlá v Košiciach a Nitre. Takisto sme mali nedostatok hercov, režisérov a dramaturgov. O rozvoj medzivojnovej drámy sa zaslúžil: Ivan Stodola, Július Barč-Ivan.
 
Ivan Stodola Pričinil sa o rozvoj medzivojnovej drámy. Občianskym povolaním bol lekár. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, kde sa aj zapájal do práce ochotníckeho súboru. Navštevoval aj známe divadelné scény (Viedeň, Salzburg). Písal komédie, satirické hry, tragédie a historické hry. KOMÉDIE: Náš pán minister – vysmieva sa zbohatlíkom, ktorí sa snažia preniknúť do vyšších kruhov. SATIRICKÉ HRY: Čaj u pána Senátora – satiruje karierizmus a obmedzenosť meštianskych vrstiev. Smiešnou a poľutovania hodnou postavou je majiteľ pohrebného ústavu, ktorého manželka ho ženie do politiky, aby získal postavenie.
Jožko Púčik a jeho kariéra. Autor označil túto hru za „satiru na falošne chápaný humanizmus.“ Hlavnou postavou je Jožko Púčik – dobrácky a svedomitý úradník spolku Humanitas. Spolok má pomáhať ľuďom v núdzi. Predsedníčke spolku nejde o úprimnú pomoc, skôr o štatistiku. Správca spolku Rohatý je bezcharakterný človek, sebec, podvodník. Jožko Púčik sa stane jeho obeťou, obvinia ho z krádeže peňazí a uväznia ho. On obvinenie pasívne prijíma. Jeho nevina sa dokáže, keď ukradnuté peniaze vráti Rohatý. Autor Rohatého ako vinníka verejne neodhalil, zostáva naďalej správcom. Tým chcel povedať, že spoločnosť trpí takýchto ľudí a že existujú aj pod ochranou dobročinných spolkov. Jožko prichádza na to, že verejná mienka je skôr náchylná odsúdiť nevinného ako odhaliť skutočnú pravdu.

TRAGÉDIE: Bačova žena – tragédia v 3 dejstvách. Eva je ženou Miša. Je to jej druhý muž. Prvý Ondrej odišiel za prácou do Ameriky. Po niekoľkých rokoch Eva dostala správu, že zahynul pri banskom nešťastí. V skutočnosti stratil pri ňom pamäť, tá sa mu po čase vrátila následkom železničného nešťastia. Ondrej potom prichádza domov ako bohatý človek. Žiada Evu, aby sa k nemu vrátila a Miša sa chce zbaviť tým, že ho posiela do Ameriky, núkajúc mu aj peniaze. Ani jeden sa nechce Evy vzdať. Do sporu sú zatiahnuté i deti. Eva v zúfalstve vyrieši spor samovraždou – prekole sa nožom. Jej posledné slová sú: „Teraz ma už obidvaja máte!“
HISTORICKÉ HRY: Svätopluk (VM), Marína Havranová (revolúcia 1848 – 49), Básnik a smrť (SNP).
Význam diel Ivana Stodolu je v tom, že poukazoval na nedostatky v spoločnosti pomocou humoru, satiry a irónie.

Július Barč – Ivan Ťažisko jeho tvorby spočíva v dráme hoci písal i prózu. Prvá hra 3000 ľudí sa odohráva v americkom prostredí a hovorí o konflikte robotníkov s majiteľom závodu.
Komédia Mastný hrniec má charakter frašky. (dominuje situačná komika a zveličuje sa), zakladá sa na zámene osôb a omyle. Dej sa odohráva v Ťuťotíne – v novodobom Kocúrkove. Zobrazil v nej pomery v klérofašistickej Slovenskej republike a odsudzuje v nej karierizmus a ziskuchtivosť. V ďalších hrách badať silný vplyv expresionizmu. (t. j. hrdinovia prežívajú ťažké životné krízy, konflikty, dominujú silné emócie, dusivá atmosféra).
Dráma Matka má 3 dejstvá. Dej sa odohráva v baníckej chalupe. (Autor pochádza k Krompách.) Hlavná postava hry je vdova Anna Pavlíčka, ktorá má dvoch synov – Jana a Paľa. Jano pracuje v bani, Paľo je v Amerike. Nikdy nemali k sebe dobrý vzťah. Po štyroch rokoch sa Paľo vracia z Ameriky chudobný. Jano ho víta s posmechom. Vyháňa ho z domu. Jano žiarli na Paľa kvôli milej, ktorú bratovi prebral ale vycítil, že ona má Paľa stále rada. Matka cíti tragédiu. Raz po zábave prichádza Jano domov plný hnevu, vytiahne nôž a chce sa vrhnúť na Paľa. Tento obraz videla matka aj v sne. Skočí pred Paľa a Jano sa nechtiac stane vrahom vlastnej matky.
Hry: Neznámy, Dvaja.