Mladý človek, jeho svet a problémy v súčasnej lietratúre

Mladý človek, jeho svet a problémy v súčasnej lietratúre

Jerome David Salinger

– v dielach sa zaoberá problematikou detí a mládeže. Preslávil sa dielom Kto chytá v žite. Dielo je sondou do duše dospievajúceho chlapca Holdena Caulfielda (17 ročný chlapec). Popisuje svoj odchod z ďalšej školy, z ktorej ho „vyliali“ a túlanie sa predvianočným New Yorkom. Tam sa stretáva so všetkými negatívami veľkomestského života – samota v mnohomiliónovom dave, problém homosexuality, nočný život v kaviarňach a baroch, svet pasákov a prostitútok. Protipólom jeho negatívnych zážitkov je stretávanie sa so sestrou Phoebe, ktorú pozve do lunaparku v Centralparku.

Holden je chlapec búriaci sa proti spoločenským pravidlám, autoritám, pokrytectvu a duševnej povrchnosti. Nechce byť tuctovým chlapcom. Svoju vieru vkladá do vízie veľkého žitného poľa, na ktorom sa hrajú deti a on dáva pozor, aby deti nespadli do priepasti za žitným poľom. Priepasť symbolizuje chaos a dospelosť, žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kým ju nezmenili továrne a dravosť za peniazmi. Autor používa v súvislosti s Hodlenom uvoľnený hovorový jazyk s množstvo slangových výrazov a vulgarizmov.

Antoine de Saint – Exupéry

Počas 2. sv. vojny bol vojnový letec. Zahynul pri prieskumnom lete neďaleko Korziky. Jeho romány hovoria o živote letcov: Pošta na juh, Zem ľudí, Malý princ – rozprávka pre dospelých. Rozprávačom je pilot, ktorý havaroval na púšti. Pri oprave poruchy prichádza k nemu princ z ďalekej planéty.

Rozpráva mu o svojej planéte, o ruži, ktorú miloval a o ľuďoch z iných planét (pijan, chvastúň, biznismen, lampár, zemepisec, ...). Títo predstavujú ľudské vlastnosti. Princ sa dozvedá tajomstvo lásky: „To hlavné je očiam neviditeľné.“ Autor zobrazuje svet detskými očami. Vyzdvihuje priateľstvo, lásku a využíva kontrasty: život – smrť, púšť – oáza, priateľstvo – osamelosť.

Romain Rolland (1866 – 1944)

– ďalším predstaviteľom, ktorý zobrazil 1. sv. vojnu, bol francúzsky predstaviteľ. Bol profesorom hudobnej vedy na Sorbonne v Paríži. Jeho dielo zvlášť poznačil vzťah k hudbe a k životu L. van Beethovena, o ktorom napísal aj zaujímavý životopis.

Na udalosti 1. sv. vojny reagoval novelou Peter a Lucia. Novela je komponovaná na kontraste idylického vzťahu dvoch mladých ľudí a neľudskosti vojny, kvôli ktorej napokon hynú pri bombardovaní Paríža v chráme, kam sa prišli zasnúbiť. Hlavnými postavami novely sú študent Peter a amatérka maliarka Lucia. Spoznali sa v metre počas bombardovania Paríža. Peter bol 18-ročný mladík jemnej povahy a nežného srdca. Preto ním vojna otriasla.

Pochádzal z dobrej meštianskej rodiny, v ktorej síce bola láska, dobrosrdečnosť, ale nie dôvernosť. Dôvernejší vzťah mal istý čas len s bratom Filipom, ktorého zbožňoval, ale Filip musel narukovať a už pri prvej dovolenke ho Peter nespoznával. Filip, otrasený vojnou, sa uzavrel do seba a vzťah medzi bratmi ochladol. Keď sa Peter zoznámil s Luciou, našiel u nej to, čo stratil pri Filipovi. Láska sa obom stála útočiskom pred zlým svetom. Vo svojich citoch sú spočiatku plachí, boja sa priamo slovami vyjadriť svoju lásku.

S Luciou spoznáva Peter aj naozajstné ťažkosti života, ktoré si neuvedomoval, pretože ich nemal. Lucii sa nežilo tak dobre ako Petrovi, musela matke pomáhať zarábať na živobytie. Láska medzi Petrom a Luciou sa však od začiatku nesie v znamení smrti. Je v podobe poplachov, zážitkov Petrovho brata na fronte, symbolom smrti je i rusovlasé dievčatko. Obaja umierajú na Veľký piatok.

V diele je dôraz na vnútornom citovom svete hlavných postáv, ktorý je v ostrom kontraste s vonkajším svetom. Preto sú tu časté vnútorné monológy, autor využíva úvahový slohový postup. Príbeh sa neodohráva na fronte, ale v zázemí, čím chcel autor poukázať na to, aký tragický osud môže vojna pripraviť i tým, ktorí sa jej priamo nezúčastňujú. Najtragickejšie je, že zomierajú nevinne mladý ľudia.

Jeho ďalšie diela sú román Ján Krištof bol pre epickú šírku nazvaný aj román – rieka. Spája dve životné línie – z Beethovenovho života. Vývoj postavy sleduje na pozadí historických zmien Nemecka od konca 19. stor. až po 1. sv. vojnu.
Obrazom meštiackej spoločnosti, postavenia a emancipácie žien v nej sa zaoberá román Očarená duša.

Najčítanejším románom je dielo Colas Breugnon s podtitulom Dobrý človek ešte žije. Je to historická próza o človeku, ktorý nachádza šťastie v pomoci ľuďom počas morovej epidémie.

Rolland je známy aj ako dramatický autor. Vydal cyklus desiatich hier nazvaných Divadlo revolúcie, najznámejšia je Hra o láske a smrti.

Erich Maria Remarque (1898 – 1970)

– zobrazil tematiku 1. sv. vojny v nemeckej literatúre. Bol priamym účastníkom vojny, kde bol ranený a potom pôsobil ako učiteľ a redaktor protifašisticky orientovaných časopisov. V r. 1933 fašisti verejne pálili jeho knihy a neskôr bol pozbavený nemeckého občianstva. Žil v USA a vo Švajčiasku.

Jeho román s tematikou 1. sv. vojny Na západe nič nového patrí do pacifistickej línie literatúry. Autor tu zachytil psychiku mladých ľudí, ktorí priamo zo školských lavíc odišli do zákopov, kde strácajú postupne ilúzie o kultúrnych hodnotách a ich život sa redukuje na základné biologické potreby.

V odchode na vojnu boli podporovaní nacionalistickou výchovou svojho profesora. Rozprávačom románu je Paul Bäumer, ktorý expresionalistickými vyjadrovacími prostriedkami zachytáva rôzne podoby smrti, vraždenie, citovú otupenosť. Iróniou osudu hynie temer na konci vojny, keď sa nijaký útok nekoná. Noviny vydajú vtedy stručnú správu: „Na západe nič nového.“ Protipólom vraždenia sú časti o kamarátstve a lojalite. Autor použil v románe prostriedky modernej reportáže.

Voľným pokračovaním tohto románu je román Cesta späť, v ktorom hovorí o osudoch tých chlapcov, ktorí prežili.

K 1. sv. vojne sa vracia ešte v románe Traja kamaráti, ktorého hlavnou ideou je, že kamarátstvo a láska nepoznajú ani politické, ani národné hranice.
Román Víťazný oblúk zobrazuje príbeh emigrantov v Paríži, podobne tematiku emigrácie zobrazil v románe Nebo nepozná obľúbencov hovorí o vzťahu automobilového pretekára k chorej dievčine.

Remarque je jedným z predstaviteľov stratenej generácie a predstaviteľom expresionizmu v nemeckej literatúre.