Vývoj slovenského románu

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: choooooco
Typ práce: Maturita
Dátum: 10.04.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 590 slov
Počet zobrazení: 11 920
Tlačení: 707
Uložení: 677
Vývoj slovenského románu

Román
- predstaviteľ veľkého epického žánru, je pokladaný za hlavného reprezentanta novodobej epiky
- zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí
- má veľký rozsah
- využíva všetky tri zobrazovacie postupy: epický, lyrický a dramatický
- epický postup je základný = román je typom rozprávačského lit. diela
- lyrický postup sa uplatňuje pri zobrazovaní pocitov románových postáv, pri opisoch a úvahách
- dramatický postup pri zobrazovaní priamych rozhovorov medzi postavami
- v románe je veľmi dôležitá kategória rozprávača
- základom deja je rozprávanie udalostí, autor necháva postavy konať, myslieť, hovoriť aj cítiť
- román má zložitý dej – tvorí ho mnoho udalostí, ktoré sa dotýkajú mnohých ľudí – má veľa postáv
- výnimkou je psychologický román, v ktorom sa autor snaží sústrediť na jednotlivca, jeho dušu a sleduje jeho psychické stavy
- román má hlavnú a vedľajšiu dejovú líniu, hlavné a vedľajšie postavy
- medzi ľuďmi sa často vyostrujú situácie – konflikty, spisovateľ musí zobraziť postupné narastanie a vyvrcholenie – vývin a zmena jednotlivých postáv
- román sa pre čitateľa nesmie stať bludiskom neprehľadných udalostí, a preto musia byť logicky a umelecky usporiadané – musí mať kompozíciu
- spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú dilógie, trilógie alebo románové cykly
- román môže byť – dobrodružný, psychologický, historický, cestopisný, ...

Jozef Ignác Bajza - René mládenca príhody a skúsenosti

1. slovenský román
Tento román Bajza napísal západoslovenským nárečím. Pravopis si vytvoril sám. V tomto románe je René synom Benátskeho kupca. Vydáva sa na dobrodružné cesty, pretože hľadá unesenú sestru Fatimu. Putuje po takých krajinách ako Turecko, Egypt, Taliansko kde zažíva dobrodružné príbehy. Cez Viedeň sa dostáva na Slovensko a všíma si život ľudí na dedinách. Kritizuje chyby všetkých spoločenských vrstiev (zemepánov, poddaných a cirkevnú vrchnosť). Kvôli tomu bol tento román nakoniec zakázaný.

Jozef Miloslav Hurban – Gottšalk
– autor odsudzuje násilne nemecké pokresťančovanie Slovanov
Hlavnou postavou je slovanské knieža Gočalko, ktorý opúšťa svoju pohanskú manželku a dcéru, aby sa oženil s dánskou kresťanskou princeznou a pod pogermánčenám menom Gottšalk šíril kresťanstvo medzi svojimi kmeňmi. Takto ho Slovania vydávajú do rúk Nemcov. Nakoniec ho zabijú vlastní pohanskí krajania. Hurban odsudzuje formy akými sa kresťanstvo šírilo.

Svetozár Hurban Vajanský - Suchá ratolesť
– spoločenský romá, 1. etapa slov. realizmu
- román, v ktorom sa zaoberá problémom zemianstva.
Hlavnou postavou je Stanislav Rudopoľský – zeman, ktorý sa vracia z ciest po Európe do rodného Rudopolia. Zbližuje sa so statkárom Vanovským, učiteľom Tichým a Adelou Rybáričkovou. Rudopoľský spoznáva pravú tvár národného útlaku. Suchou ratolesťou je samotné zemianstvo, ktoré však má perspektívu, ak sa spojí so slovenskou inteligenciou. Rudopoľský je v súboji s predstaviteľmi (maďarónom Svatnajom) zranený. Súboj symbolizuje konflikt medzi Slovákmi a odrodilcami). Rudopoľského ošetruje Adela a mladí ľudia nachádzajú v sebe zaľúbenie, stávajú sa manželmi.

Martin Kukučín - Dom v stráni
-spoločenský román, 1. etapa slov. realizmu
– obraz pomerov na slovenskej dedine z konca 19. storočia, príbeh lásky na podklade majetkových a stavovských rozdielnosti
Hlavný hrdina – hrdý sedliak Mate Berac, predstaviteľ sedliackej tradície. Jeho najmladšia dcéra Katica sa najviac vzdiali od jeho životných predstáv a názorov. Mate je proti tomu, aby sa Katica zabávala s Nikom. Neskôr sa však rozhodne nezasahovať do vzťahu. Láska Nika Dubčica a Katice má v románe začiatok, vyvrcholenie i rozplývanie, keď u Nika dochádza k odcudzeniu v dôsledku rozumovej úvahy. Niko sa neskôr zoznámil s Doricou a skutočne sa zaľúbil. Mate zomiera a jeho smrť symbolizuje zánik patriarchiálneho spôsobu života na dedine. Predstaviteľom podnikateľskej sféry je obchodník Zandome, predstaviteľkou statkárstva je Anzla Dubčicová. V závere dochádza k zmiereniu oboch strán.

Janko Jesenský - Demokrati
-spoločenský román s autobiograf. prvkami, realizmus
– hlavná postava je doktor práv Landík. Jeho praiteľ+om je mäsiar Tolkoš. Mäsiarovi sa páči slúžka Anička, ktorá slúži u Rozvalidovcov, ale váha. Tolkoš sa vadí so svojím priateľom Landíkom, či by bolo vhodné prejaviť Aničke nejaký cit, čo na to povie dedina. Landík mu dokáže, že je pravý demokrat, neberie ohľad na verejnú mienku a začne verejne dvoriť Aničke. Jeho zamestnávateľ mu povie, že sa to nehodí a Landíka preložia na iné pracovisko. Z vidieckeho mesta prichádza Landík do Bratislavy, tu dosahuje rýchlo právnickú kariéru. Navštívi svojich príbuzných Petrovičovcov, prežíva ľúbostnú epizódu so Želkou. Skoro zapadol do byrokatického mechanizmu v Bratislave. Na konci deja si berie za ženu kuchárku Aničku.
Ladislav Nádaší - Jége - Adam Šangala

- histroický, naturalistický, medzivojnová lit.
– obdobie protireformácie v Uhorsku, obdobie, keď polovicu krajiny obsadili Turci, taktiež prebiehali mocenské a náboženské boje.
Hlavný hrdina Adam Šangala, dedinský mládenec, ktorý žil v neľahkých sociálnych pomeroch. Jeho otca obesili pre pytliactvo On sám sa púšťa na dobrodružnú cestu z Oravy, cez Žilinu do Trnavy. Na ceste spoznáva skupnosť šľachty a bezprávie. Chce sa usadiť v Trnave, oženiť sa, ale jeho život sa končí pod mečom kata.
Historický román Svätopluk – viaže sa k dejinám Veľkej Moravy.
Jége v tomto románe je realistický, Svätopluka nevykresľuje ako ideálneho panovníka, hovorí o jeho chorobnej ctižiadostivosti. Vníma ho ako človeka, v ktorom sa spája dobro so zlom.

Jozef Cíger – Hronský - Jozef Mak
-expresionistický román, medzivoj. lit.
– autor ho charakterizuje pojmom “človek milión”
Mal trpiaci neradostný život, ale aj “z popola stále vstávajúci”. Autor dáva posolstvo ľuďom slovami: “Trp Jozef Mak, človek milión si, pretože nie je pravda, že najtvrdší je kameň alebo oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak”.
Jozef Mak je nemaželské dieťa, znáša veľkú biedu, mlčky vzdoruje osudu a bráni sa príležitostnými výbuchmi a vzplanutiami. Jeho matke zhorel domček a tak si postaví chalupu, no vzápätí odchádza na vojnu. Keď sa vráti z vojny v dome býva jeho brat s jeho bývalou milou Marušou. Nahovára si Julu,ktorú nemiluje, jeho láska je však Maruša. Obe ženy nakoniec tragicky zahynú.

Milo Urban - Živý bič
-unamistický, expresionistický, vojnový román, medzivojnová lit.
– jeden z najvýznamnejších slovenských románov o 1. sv. vojne
Má 2 časti: Stratené ruky a Adam Hlavaj. Opisuje v ňom osudy ľudí žijúcich v dedine Ráztoky počas 1. sv. vojny. Dedinčanov zobrazuje ako jednoliaty celok, ako jednu bytosť a oddeľuje ich od vládnucej vrstvy a jej prisluhovačov. V prvej časti autor oboznamuje s dobou, postavami, sú v nej príbehy jednotlivých postáv. Slovo vojna si dedinčania uvedomujú až vtedy, keď z obchodov zmizla múka, všetko zdraželo, chlapi odišli na front a polia nemal kto obrábať. Neúprosnosť vojny im pripomenul aj Ondrej Koreň, ktorý sa bezruký a nemý vracia domov ako vojnový mrzák. (preto názov Stratené ruky).

Druhá časť je ucelenejšia, hlavná postava Adam Hlavaj zbehne z východného frontu a skrýva sa v Ráztokách. Búri sa proti vrchnosti a nenávidí notára Okolického, ktorý zapríčinil tragédiu jeho ženy Evy. Eva chcela zachrániť svojho muža, chodila za Okolickým, aby „reklamovala“ jej muža z vojny, notár Okolický jej to sľúbil, zmocnil sa Evy, ktorá od neho čaká dieťa. Dedina ju za to odsudzuje, hoci do poslednej chvíle nevedia od koho a prečo Eva čaká dieťa. Nakoniec sa Eva rozhodne pre samovraždu. Dedinčania ako živý bič udrú na Okolického, prenasledujú ho, až nakoniec notár zomiera, dedinčania ho utopili. Bola to živelná vzbura dedinčanov proti vojne. Hlavným hrdinom sa stal kolektív, ktorý koná ako „jedna duša“. Preto sa tento typ románu nazýva unanimistický.

František Hečko - Červené víno
- generačný, autobiograf. román, próza po r. 1945
- Spojil v ňom kritický realizmu s lyrizovanou prózou. Ide o generačný román s autobiografickými prvkami. Dej románu sa odohráva vo vinohradníckej oblasti na západnom Slovensku, v autorovom rodisku. (Suchú nad Parnou tu nazval Zelená Misa). Opisuje osudy troch generácií rodiny Habdžovcov v prvej polovici 20. stor. Za prototyp románovej rodiny mu poslúžila vlastná rodina, on sám sa skrýva za postavou Marka Habdžu. Román podáva aj presný obraz o živote poľnohospodárov a vinohradníkov.

Dej:
Michal Habdža a jeho žena Verona boli bohatí, hrdí a panovační gazdovia. Nemohli odpustiť svojmu synovi Urbanovi, že nemyslel na majetok a oženil sa s chudobnou sirotou Kristínou. Ich spolužitie v jednom dome bolo také zlé, že Urban sa rozhodol s Kristínou i synom Markom odísť. Kúpili si na dlh dom a dva vinohrady vo Vlčindole. Urazený Michal Habdža dlhé roky nechcel o nich ani počuť. Urbanovej rodine pomáhala len prababička. Urban tvrdo pracoval a stal sa uznávaným vinohradníkom. Jeho rodina sa rozrastala, narodila sa dcéra Magdaléna a dvojičky Cyril a Metod. Urban ako stúpenec reforiem a pokroku vstúpil do vinohradníckeho spolku, ktorý však skrachoval a Urban sa zadĺžil, aby zachránil dom pred dražbou. Odvtedy sa trápil splácaním dlhov. Po vypuknutí vojny musel Urban narukovať, o gazdovstvo sa staral Marek. Ich bieda v tomto období bola taká veľká, že Kristína prosila o pomoc svokra – Michala Habdžu. Ten sa správal povýšenecky, pokoril Kristínu i Marka a návšteva sa skončila konfliktom.

Keď to videla prababička, vybrala sa do Vlčindola s jedlom, hoci vonku zúrila víchrica. Ráno ju našli zamrznutú pre Urbanovým domom. Vtedy sa starý Habdža na nimi zľutoval a poslal im jedlo. Ďalšou tragédiou rodiny bola smrť dvojčiat – zomreli na záškrt. Kristíne sa narodilo posledné dieťa, ale Kristína bola veľmi slabá, chorľavela a o gazdovstvo sa musel starať vtedy už 14 – ročný Marek a Magdalénka. Po skončení vojny prišiel Urban domov, znovu sa pustil do práce, ale opäť kvôli podvodníkom sa dostal do ťažkostí a musel predať ďalšiu časť majetku. Keď videl, ako prichádza o všetko, začal piť. Marek odišiel študovať do vinohradníckej školy. Po maturite sa vrátil domov a plánoval sobáš s Luckou Bolebruchovou. Potom musel nastúpiť na vojenčinu, kde ho zastihla správa o matkinej smrti. Urban sa po Kristíninej smrti celkom opustil, zakrátko zomrel. Dom a vinice kúpil Slvester Bolebruch, niekdajší Urbanov nepriateľ. Marek a Lucka sa zosobášili, čo Silvester nevedel dcére Lucke odpustiť, lebo bol na rozdiel od Habdžovcov veľmi bohatý. Marek a Lucka preto odišli zo Zelenej Misy – ticho a s prázdnymi rukami ako kedysi Urban a Kristína, odnášajúc si iba svoju lásku.

Peter Jaroš – Tisícročná včela

-dedinský, generačný román, rodiny Pichandovcov s historickým pohľadom na obdobie druhej polovice19. storočia do roku 1918.
Myšlienka: človek aby prežil je predurčený na prácu, podobne ako včely.

Charakteristika postáv:
Martin Pichanda – 51r.manžel a otec troch detí, bol murár, roľník. Zaujímali ho mapy a podľa toho dostal prezývku- „geograf“. Je láskavý, má rád svoje deti, vychováva ich najlepšie ako vie. Nechodieva do kostola, číta ateistické listy, knihy a často mal rúhačske reči. Zadusí sa sklom, ktoré nechtiac prehltne keď „hltá“ kúsky zľadovateného vína .Po smrti sa v truhle predĺžil o 5cm.
Samko – zostal bývať s rodinou u svojho otca. Staral sa o včely- dostal prezývku- „Včela“

Chodieva s otcom na múračky, neskôr berie už aj svojho syna ale keď ho zastrelia zanevrie na murárstvo i na politické zhromaždenia. Presťahuje sa do mlyna, ale ani tam nezbohatol iba tvrdo pracoval a neustále čakal na zmenu.(chcel aby sa štáty vzopreli proti maďarom). Zanevrie na Boha,
tak ako jeho otec číta ateistické knihy a nechodieva do kostola. Jeho žena len narieka, že čo s ním po smrti bude.

Valent – vyštuduje právo v Prahe. Doma ho čaká jeho láska Hanka, lenže on ju zradí hneď 2x. V Prahe počas štúdii sa zaľúbi do Lídie a keď príde domov ožení sa s Hermínov, ktorá nie je na prvý pohľad pekná ale vidí v nej „oheň“, priťahuje ho. Snaží sa urovnať vzťah s Hankou ešte pred narodením ich dieťaťa ale ona sa s ním nechce zhovárať.

Kristína – za muža si zoberie Mateja, ktorý neskôr zomrie, keď ho privalí v hore drevo. Kristína dieťa potratí. Už za Matejovho života chodieva za ňou Julo, ktorý je do nej zamilovaný a túži aby mu dala dieťa ktoré mu jeho žena Matilda dať nemohla. Najskôr ho Kristína odmieta a bojí sa ho ale po Matejovej smrti ho začína mať rada. Pri delení majetku po otcovej smrti sa ukáže ako najpraktickejšia a celé delenie má už vopred premyslené, kým Samkova Mária sa ukáže majetnícky, lebo jej matka poradila čo má žiadať.

Dej a ukážky:
Dej sa odohráva v malej dedinke Hybe pod Tatrami.Ľudia sa živia roľníctom ale nie každý dokáže vyžiť z toho „mála“ a preto chlapi, aby uživili svoju rodinu chodia do sveta zarábať ako murári- na tzv. múračky. Aj Martin Pichanda je roľník, ale aby si viacej privyrobil chodieval s partiou stavať domy do Tisovca, ale aj do Maďarska. Pri prácach pri dome, na poli mu pomáhali jeho dvaja synovia. Keď bolo treba chystať drevo na zimu museli chodiť s ním. Po namáhavaj práci si vždy radi odýchli. Samo rád odpočíval v včelíne a častokrát sa mu snívalo, že ho zvádza včelia kráľovná. „Poď, poď ľahni si ku mne, ľahni si so mnou -prihovorila sa včelia matka Samovi a zvodne sa na neho usmiala. Ja som ti, Samko môj, tisícročná včelia matka. Ja jediná nikdy nezomieram a zostávam i prebývam v úli. Viem všetko o tvojich predkoch, o tebe, o vás všetkých...Mňa by si si mal zobrať za ženu“ Martinove deti rýchlo časom dospievajú. Každý má už svoju tajnú lásku. Valent ľúbi Hanku ale postupom času ho začne priťahovať Hermína, ktorú chodil doučovať. Začalo sa leto a chlapi šli kosiť seno.

Na ženy v tom období zostal na starosť celý dom. V tomto čase odchádzajú muži na múračky.So svjou partiou odchádza aj Martin. V Tisovci, kde rekonštrulujú dom, na vlastné oči uvidia Š.M.Daxnera, ktorý ich pozve na návštevu a spoločne spomínajú na obec Hybe, na revolučný rok.. Po odstupe času sa konajú v dedine svadby. Kristína sa vydala za Mateja, Samo si zobral Máriu. Valent študuje právo v Prahe, kde má milenku Lídu. Po ukončení štúdii z Prahy rýchlo odchádza, pretože Lída čoraz viac na neho naliehala, že musí zostať s ním, že je len jeho. Po návrate domov dostane hneď pozvanie k Haderpánovcom. Hermína ho privíta s veľkým nadšením a jej otec mu pomôže nájsť prácu. Pri jeho dome ho už čaká Hanka s ktorú „zvedie“ a za ženu si zoberie Hermínu. „Sám si nerozumel, Hermína ho priťahovala ako žena, hoci Hanku ľúbil.“ Manželstvo Mateja a Kristíny je po 10 rokoch bezdetné. Mateja privalilo v hore a umiera. Kristína ostáva sama. A to využíva Julo, ktorý začne za ňou čoraz častejšie chodiť. Martin po 50tke čoraz viac upadá, jeho žena tuší, že nebude žiť dlho.

Bojí sa jeho rúhačstva a bola by rada, keby sa vrátil k cirkvi a šiel s ňou na spoveď. „Ja viem prečo si ty tak zrazu ochorel, na spoveď sa ti nechce! Či chce alebo nie, to je teraz vedľajšie. Sama vidíš, že kľačať nemôžem.. Hanbu ti do kostola robiť nepôjdem, ešte by som niekoho postojačky urazil...A s kým pôjdem na spoveď, vari sama? Keď nemáš s kým ísť, zober si psa. Aj jemu sa možno treba vyspovedať. Nebreše, beťár, ako treba...“ V januári 1904 zmrzlo Martinovi na pôjde ríbezľové víno. Nechtiac sa mu fľaša rozbila a zmrznuté kúsky hlce, čo sa mu stane osudným pretože v jednom kúsku ľadu zostane črep zo skla ktorým sa udusí. Po otcovej smrti si rozdelia majetok a Valent prenechá svoj podiel bratovi Samovi, lebo sa odsťahuje so svojou ženou do LM. Samo, zháňa starú murársku partiu do roboty. Berie so sebou aj najstaršieho syna Jána, ktorého zastrelili policajti a umiera. Samo sa vracia domov. Zanevrie na celý svet. Narodil sa mu syn Marek a to ho trochu upokojilo. V dedine zabilo mlynára a tak sa Samo púšťa na mlynárske remeslo. Opravil mlyn a mlel pre celú dedinu. Darilo sa mu dobre. Takto to šlo z roka na rok, až vypukla vojna. . Kým Samko ostáva „sedliakom“ jeho brat Valent sa stane pánom. Odsťahuje sa z dediny do mesta a dostane miesto sudcu. Začala sa vojna a muži museli ísť do vojny. Všetci Samkovi synovia okrem Mareka a Samka musia narukovať. Pichanda spolu s priateľom sa dostávajú do Ružomberskej väznice za demonštrácie. Po polroku, po vyhlásení republiky ich z veznice pustia a vracajú sa domov.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.049 s.
Zavrieť reklamu