Romantický vzdor v slovenskej a českej literatúre

Romantický vzdor v slovenskej a českej literatúre
Slovenská romantická literatúra sa utvárala v neľahkom čase pre slovenský národ. Slováci trpeli dvojakým útlakom:
 
1. národným zo strany Maďarska (maďarizácia)
2. hospodárskym zo strany Rakúska
 
Tieto skutočnosti postupne prenikali aj do literatúry. Sformovalo sa hnutie štúrovcov, v ktorých tvorbe sa do popredia dostávali národné záujmy, vlastenectvo, láska k vlasti, boj za slobodu; a práve tieto znaky sa najviac prejavujú v tvorbe Sama Chalupku, Janka Kráľa a Jána Bottu.
 
Samo Chalupka
Motívy vzbury proti neslobode najväčšmi vyjadril v básni básni Mor ho!
-  obrazil v nej boj Slovanov za slobodu proti omnoho početnejšiemu rímskemu vojsku. I keď Slovania v boji padli, stali sa morálnymi víťazmi. Oslavuje tých, ktorí položili svoj život za národ a vlasť.
Okrem toho túžbu po slobode možno nájsť i v ďalších básňach, napr. Kráľohoľská (vyzýva ľud do boja za slobodu) a Likavský väzeň (zobrazuje junáka túžiaceho po slobode).
 
Janko Kráľ
Vyslúžil si prívlastok najrevolučnejší štúrovec. Pre jeho tvorbu je charakteristická nespokojnosť, buričstvo, túžba po spravodlivosti. V básňach Jarná pieseň, Orol (mládenec opúšťa rodný kraj, aby bojoval za slobodu), Orol vták vyjadril svoju túžbu po slobode (v podstate už len názov básne Orol predstavuje symbol slobody); v básni Šahy zobrazil i tragický príbeh revolúcie.
 
Ján Botto
Bol najmladší štúrovec. Zatiaľ čo Chalupka i Kráľ zobrazovali svoje túžby po slobode prostredníctvom boja, Botto na to využil postavu Jánošíka.  Od svojich predchodcov sa líšil aj tým, že jeho najznámenejšie dielo Smrť Jánošíkova vyšlo až po revolúcii.
 
Smrť Jánošíkova
-  lyrickoepická skladba od Jána Bottu
-  prvý raz vyšla v almanachu Lipa roku 1862, vznikala v najťažšom období pre štúrovskú generáciu (Bachov absolutizmus, policajný režim)
-  pri jej tvorbe vychádzal z Piesne Jánošíkovej, ktorú napísal počas štúdia na lýceu v Levoči
-  Botto chcel Jánošíka zobraziť ako národného hrdinu podľa ľudových povestí, on však viac stelesňuje Bottove žiale, pochmúrne vízie, všetko sklamanie, ktoré štúrovci zažili po revolúcii
-  námetom nie je život a boj, ale smrť a predsmrtné vízie
-  skladá sa z úvodu a deviatich spevov
 
Úvod
-  je alegorický. Matka posiela deti do sveta, stretnú sa s Jánošíkom a pridajú sa do jeho družiny.
1.  spev
-  začína sa opisom dvanástich zbojníkov, ktorí rozložili vatru na Kráľovej holi. Zobrazuje ich odbojnú činnosť.  Družina sa neskôr dozvedá o Jánošíkovom lapení, uvedomuje si svoj koniec. Vatra (symbol slobody) dohára.
2.  spev
-  obraz zlapania Jánošíka za pomoci zrady. Zradil ho člen jeho družiny Gajdošík a taktiež baba, ktorá panským pánom prezradila spôsob, akým môžu Jánošíka premôcť – preťať čarovnú žilku v opasku. Botto Jánošíka zobrazuje ako človeka s nadľudskými vlastnosťami.
3.  spev
-  Botto sa viac zameriava na Jánošíkove úvahy ako na reálne činy a v básni začína prevládať lyricko-reflexívny charakter. Jánošík je vo väzení, nadobúda vykupiteľské črty, trpí za ľud. V podobe jeho milej, prichádza za ním duša ľudu a lúči sa s ním. Za svojho milého si volí Dunaj a zo žiaľu spácha samovraždu, utopí sa.
4.  spev
-  Jánošík usína, sníva sa mu krásny sen o budúcnosti. Botto tu zobrazuje kontrast medzi snom
(je slobodný) a skutočnosťou (sedí vo väzení).
5.  spev
-  svitá nový deň. Jánošík si uvedomuje, že pre slobodu mu nie je ťažké zomrieť. Verí, že po jeho smrti nadíde čas odplaty a spravodlivosti. 
6.  spev
-  Jánošík stojí na popravisku. Kňaz vyzýva k modlitbe za Jánošíka, ten to avšak odmieta, modlí sa za úbohý, nešťastný ľuď. Tragický moment nie je v Jánošíkovej smrti, ale v pasivite ľudu. 
7.  spev
-  Jánošík umiera, lúči sa s rodným krajom. Ocitá sa medzi vílami. Ľud za ním žiali. Keď odchádza z popraviska, túži po novom Jánošíkovi.
8.  spev
-  oslava Jánošíka ako nehynúceho symbolu slobody a boja proti krivde.
9.  spev (Zjavenie.)
-  opisuje Jánošíkovu svadbu s kráľovnou víl.
 
Smrť Jánošíkova je vyvrcholením štúrovského úsilia o zobrazenie Jánošíka na základe folklórnej tradície.
 
Máj
-  lyrickoepická skladba od Karla Hynka Máchu
-  je považovaná za vrcholné dielo českého romantizmu
-  začína vlasteneckým úvodom – ódou na český národ; vlastná skladba sa skladá zo štyroch spevov a dvoch intermezz
 
1.  spev
-  začína opisom májovej prírody. Vilémova dievčina, Jarmila, čaká na brehu jazera na svojho milého. Od posla sa dozvedá správu o Vilémovom uväznení, pretože zabil jej zvodcu (svojho otca). Jarmila sa zo žiaľu utopí.
2.  spev
-  obraz noci. Vilém je vo väzení. Spomína na svoju mladosť, ako ho otec vyhnal z domu a stal sa z neho zbojník „strašný lesů pán“. Zamýšľa sa, čo bude po smrti. Neverí v posmrtný život, smrti sa bojí.
Intermezzo I.
-  dramatizované prenesenie Vilémovej smrti do prírody. Duchovia sa pripravujú na jeho smrť, príroda ho taktiež očakáva.
3.  spev
-  nastáva pekný májový deň hýriaci farbami. Zároveň je to i deň Vilémovej popravy. Pred smrťou intenzívne vníma prírodu. Popravia ho v kolese. Spev sa končí oslovením: „Viléme! Viléme!! Viléme!!!“
Intermezzo II.
-  Vilémova družina a príroda smútia za svojím vodcom a pánom.
4.  spev
-  prešlo 7 rokov. Autor sa dostáva na miesta, kde bol Vilém popravený. Oboznámi sa s jeho príbehom a stotožní sa s tragickým osudom Jarmily a Viléma priradením svojho mena k ich menách: „Hynku! – Viléme!! – Jarmilo!!!“
 
Porovnanie diel Smrť Jánošíkova a Máj
 
Spoločné znaky
 
· lyrickoepické skladby
· Jánošík i Vilém sú typickí romantickí hrdinovia (búria sa proti spoločnosti, sú silní, výnimoční)
· Obaja sú zbojníci
· Oboch na túto cestu vyhnala nespravodlivá spoločnosť
· Mali svoje milé
· Poslednú noc trávia vo väzení čakajúc na popravu, zomierajú v rozkvete mladosti
 
Rozdielne znaky
 

	Smrť Jánošíkova	Máj
Postava	Jánošík je národný hrdina	Vilém je „strašný lesů pán“, ľud sa ho bojí
	Jánošík verí v posmrtný život	Vilém neverí v posmrtný život
Milá	duša národa	Jarmila – konkrétna postava
Poprava	Jánošíkova smrť sa priamo neopisuje	Viléma popravili v kolese
	deň popravy bol pochmúrny	deň popravy bol v kontraste (smrť – krásna májová príroda)
Autor	Botto nezasahuje priamo do deja	Mácha vystupuje v 4. speve
Vplyv rozprávky	rozprávkové prvky (číslo 12, víly)	žiadne rozprávkové prvky
Idea	národná otázka	obžaloba spoločnosti
Kontrast	hrdinstvo – tragédia	láska, krásna príroda – smrť
Kompozícia	úvod + 9 spevov	vlastenecký úvod + 4 spevy + 2 intermezzá