Slovenská dráma do roku 1918

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Maturita
Dátum: 24.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 251 slov
Počet zobrazení: 9 515
Tlačení: 767
Uložení: 718
Slovenská dráma do roku 1918
 
Otázky z literatúry:
Vysvetlite, ako sa vyvíjala slovenská dráma do 1. svetovej vojny. Porovnejte divadelné hry z hľadiska konfliktu a spoločenských vzťahov, opíšte témy hier, postavy, spoločenské začlenenie, jazyk.

Počiatky
 V renesancii:
- školské hry-  výchovný charakter, nemali dej, ich úlohou bolo len predviesť žiakmi zdramatizované učivo
- náboženské hry- o narodení Ježiša, Pašie
 
Juraj Tesák MOŠOVSKÝ
- hra Ruth
 
Pavel KYRMEZER
- Komedia česká o bohatci a lazarovi
- Komedia nová o vdově- hovorí o rozdelení spoločnosti na chudobných a bohatých, je dôležité čo čaká človeka po smrti
 
Klasicizmus
- 1830- Gašpar Fejérpataky- Belopotocký v Liptovskom Mikuláši založil prvú slovenskú ochotnícku skupinu

Ján CHALUPKA

- tvorca slovenskej veselohry: Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe neostali, Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš plesnivec
- majú kritický charakter, odohrávajú sa v malomestskom prostredí, pomocou irónie a satiry poukazuje na chyby meštianstva: konzervatívnosť, egoizmus, odnárodňovanie...uvedomoval si, že vedúcou silou spoločenského života sa môže stať po zemianstve len meštianstvo, preto chcel im chcel pomôcť zbaviť sa nedostatkov
Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe neostali
- 3-dejstvová veselohra
Postavy: Pán z Chudobíc- predstaviteľ upadajúceho feudalizmu, nemá nič, hoci je Slovák, chce zaviesť vyučovanie v maďarčine, hoci po maďarsky nevie, aj svojho syna Atillu vychováva ako Maďara, má veľké medzery vo vzdelaní, čižmár Tesnošil- predstavuje s rodinou remeselnícku vrstvu mešťanov, pracuje nekvalitne, holduje kartám a pijatike, vyvyšuje sa nad ostatných, jeho žena Madlena je intrigánka a klebetnica (snaží sa všetko zariadiť tak aby „len aby sme v hanbe neostali“, syn Honzík je lenivý, dcéra Anička rozmaznaná a neposlušná, učiteľ Sloboda- predstaviteľ pokrokovej inteligencie, uvedomelý Slovák, no váži si aj maďarskú kultúru
Dej: V Kocúrkove sa schádza konvent(rada oprávnených členov), aby zvolila nového učiteľa. Tesnošil podporuje voľbu susedovho syna Martina, ktorý, ako dúfa , si raz zoberie za ženu jeho dcéru Aničku. Podľa vôle cirkevného inšpektora pána z Chudobíc však konvent zvolí za učiteľa akéhosi cudzinca Turčana Svobodu. Honzík sa so svojimi priateľmi a novým rechtorom Svobodom stretáva so zbojníkmi Rajnohom, Gorazdom, Krahulcom a spriatelí sa s nimi (dej obohatený o ľudové piesne). Zbojníci ich opijú. Keď Honzík prichádza domov, dostáva od svojho otca vynadané, ale matka ho bráni. Keď Svoboda príde do dediny, Tesnošilova manželka ako i ostatné matky slobodných dievčat v Kocúrkove sa ho snažia oženiť za ich dcéru. Nový učiteľ to má o to ťažšie, keď mu pán z Chudobíc prikáže učiť deti v škole maďarčinu. To je však pre Svobodu neprípustné, lebo on sám je veľký vlastenec a národný buditeľ. Všetky konflikty sa nakoniec vyriešia, lebo sa zaľúbi do dcéry bývalého učiteľa – Ľudmily, dievčiny z národne uvedomelej rodiny bývalého rechtora Procházku.
 
Matičné obdobie
Ján PALÁRIK
- napísal 3 veselohry Inkognito ( obraz kocúrkovských pomerov na slovenskom vidieku koncom 50. rokov 19. storočia, vysmieva sa z malomeštiactva), Drotár (zobrazuje panský život v rodine slovenského peštianskeho priemyselníka) a
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
- cieľ hry poukázať na potrebu tolerencie a zmierenia medzi Maďarmi a Slovákmi
- komično je zamerané na výmenu postáv
Dej:
V kaštieli mladej grófky Elisy (Eržiky) Hrabovskej sa chystajú na dožinkovú slávnosť. Grófka je sirota, jej tútorom je barón Kostrovický starší, s ktorého synom je už od detstva zasnúbená (podľa šľachtických obyčajov). Spoločníčkou mladej grófky je Miluška, dcéra vlasteneckého učiteľa Oriešku. Orieška vychoval svoju dcéru v národnom duchu, ale i k tolerancii k Uhorsku. Miluška je vzdelaná, bystrá a sebavedomá. Usiluje sa o to, aby si šľachta všímala postavenie ľudu a aby mu pomáhala. Grófka pod jej vplyvom hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu.

Grófka Elisa sa dozvedá, že na panstvo príde mladý barón Kostrovický, ktorý má byť jej budúcim manželom. Miluške sa nepáči, že grófka si vezme muža, o ktorého charaktere nevie nič. Dohodnú sa, že ho podrobia skúške: počas dožinkových slávnosti sa grófka bude vydávať za učiteľovu dcéru a Miluška privíta hostí v úlohe grófky Hrabovskej.

Mladý barón Ľudovít Konstrovicky prichádza na vidiek s priateľom, zememeračom Rohonom. Je úprimný, priateľský, ale je aj zhýčkaný peštianskym prostredím. Hlási sa k maďarskému národu, hoci jeho rod má slovenský pôvod. Aj Rohon je pôvodom Slovák, ale štúdium a prostredie ho pomaďarčili. S barónom sa rozprávajú po maďarsky. Barón prichádza na vidiek nie veľmi nadšený, ani jemu sa nepozdáva, že podľa zvyklostí rodu si má zobrať dievča, ktoré už dávno nevidel a ktoré dobre nepozná. On a Rohon dostanú taký istý nápad ako slečny a zamenia si úlohy.V kaštieli ich víta nepravá grófka, Miluška. Víta ich oduševnenou, plamennou slovenskou rečou, v ktorej im vyčíta, že sú odrodilci, ktorí sa hanbia za svoj pôvod a nestarajú sa o ľud. „Grófka“ vzbudí sympatie u Rohona, ale barón začína ľutovať, že si ju musí vziať za ženu. Jemu sa páči dievča, ktoré považuje za grófkinu spoločníčku a učiteľovu dcéru Milušku. Dokonca je ochotný riskovať i nerovné manželstvo a požiada Oriešku o ruku jeho „dcéry“. Zememerač Rohon (nepravý barón) sa pod vplyvom Milušky (nepravej grófky) rýchlo mení a znovu sa hrdo hlási k svojmu slovenskému pôvodu.Na konci hry sa všetko vysvetlí, dochádza k zmiereniu, všetci sú spokojní a šťastní. Na dožinkovej slávnosti je prítomný i starý pán barón Kostrovicky, ktorý mladému páru požehná. Hra sa končí zvolaním „Sláva Slovákom i Maďarom statočným!“
 
Jonáš ZÁBORSKÝ
- jeho tvorba ma satirický, polemický a kritický charakter
- snažil sa podať realistikcý a kritický obraz súčasného národného života
- bol všestranným autorom- písal poéziu (Bájky, Žehry), prózu (Faustiáda, Panslavistický farár, Dva dni v Chujave) a drámu
- jeho dramatická tvorba rozsiahla, je autorom vyše 30 hier, písal najmä historické hry, ale aj niekoľko veselohier a frašiek
- väčšina len knižný charakter, iba po 1918 sa niektoré začali hrať → najmä historické hry Bitka pri Rozhanovciach, Bátorička
Najdúch
- veselohra, satira na slovenské zemianstvo a jeho mravný úpadok
- zápletku tvoria problémy okolo nemanželského dieťaťa mladého zemana Kobozyho
 
Realizmus
 
Pavol Országh- Hviezdoslav
- div. hra Otčim- uverejnil v Napred
Herodes a Herodias
- 5- dejstvová tragédia, biblický námet, ale vyjadril v nej aj kritiku spoločnosti
- kráľ Herodes vyženie svoju manželku Tamar (dcéru arabského kráľa, ktorá mu nedala potomka) a do paláca si privedie Herodiádu, ženu obchodníka Filipa a jej dcéru Salome
- nemravný život kráľa a jeho kruté zaobchádzanie s poddanými kritizuje Ján Krstiteľ ( v hre má meno Jochanan)
- na oslave Herodesových narodenín si za tanec Salome pýta hlavu Jána Krstiteľa→ kráľ jej vyhovie
- k palácu sa však blíži Tamarin otec, Herodesovo vojsko je porazené a rímsky cisár posiela Herodesa do vyhnanstva
 
Jozef Gregor- TAJOVSKÝ
napísal 10 divadelných hier → jednoaktovky Matka, V službe, Hriech, Tma a 2 viacdejstvové hry Ženský zákon (príbeh lásky 2 chudobných dedinských rodín, šťastie zaľúbencov naruší richtárka, ktorá chce chudobnému Miškovi nanútiť svoju starú dcéru) a 
Statky-zmätky
- činohra, vyznačuje sa pevnou kompozíciou a dramatickými dialógmi, dej má rýchly spád, postavy sú psychologicky  presvedčivé, Tajovský uplatnil hovorovú reč, príslovia a porekadlá
- starí a bohatí manželia Palčíkovci nemajú vlastné deti, presvedčia preto svojich chudobných príbuzných Ľavkovcov a Kamenskovcov, aby sa ich deti, Zuzka a Ďurko zobrali a prišli bývať k nim, sľúbia im, že na nich prepíšu svoj majetok, nemajú to však v úmysle, chcú len získať lacné pracovné sily
- Zuzka je tiché a pracovité dievča, so sobášom súhlasí, Ďurko je však nezodpovedný, má rád palenku, zábavy a ženy, Zuzka pri ňom trpí, pretože chodí za bývalou frajerkou Betou a nestará sa o gazdovstvo
- Zuzka sa ho rozhodne opustiť, aj keď čaká dieťa, Ďuro si privedie domov Betu, no začnú sa hádať kvôli majetku, chcú prinútiť Palčíkovcov, aby na nich prepísali majetok, tí ich však vyženú z domu
-  po roku idú Palčíkovci poprosiť Zuzku o prepáčenie, sľúbia jej, že sa postarajú o jej syna, o odpustenie ju príde poprosiť aj Ďuro, Zuzka mu odpustí ale odmieta sa k nemu vrátiť
Ďurko: Čo povieš tomu dieťaťu?
Zuzka: Nikdy ťa mu nespomeniem, ak ho Pán Boh bude živiť.
Ďurko: Čo keď narastie?
Zuzka: Že si- že si umrel.
Ďurko: A keď mu druhí povedia, že žijem?
Zuzka: Nech potom sám súdi nad tebou.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.032 s.
Zavrieť reklamu