Slovenská medzivojnová poézia

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Maturita
Dátum: 24.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 790 slov
Počet zobrazení: 14 170
Tlačení: 729
Uložení: 687
Slovenská medzivojnová poézia
 
Otázka z literatúry:
Periodizácia slovenskej medzivojnovej poézie Porovnajte tvorbu Krčméryho, Rázusa, Smreka, Lukáča, Novomeského a  nadrealistov

- 28.10.1918- vznik Česko-slovenskej republiky zásluhou T.G Masaryka, M.R. Štefánika, E. Beneša, V. Šrobára
- dynamický rozvoj slovenského jazyka, kultúry, umenia, školstva a literatúry
- československý jazyk úradným → vznik 1. slovenskej vysokej školy Univerzity Komenského
- obnovenie činnosti Matice slovenskej
- časopisy v tomto období: Slovenské pohľady, Vatra, Kultúra, Verbum, Postup, neskôr Elán
- 1920- vznik SND, veľká pomoc z Česka
- EMSA- Edícia mladých slovenských autorov-  založil ju český vydavateľ Leopold Mazáč, jeden z redaktorov aj Ján Smrek
- SPKK- Spolok priateľov krásnych kníh – edícia v ktorej vyšli najznámejšie diela svetovej literatúry (založená 1927)
- naša literatúra nadobudla pluralitný charakter, stratila národno-obranný charakter
 
Generačné rozvrstvenie básnickej generácie
1. prechodná generácia- básnici, ktorí vstúpili do literatúry pred vznikom ČSR, no väčšia časť ich tvorby vznikla po vzniku republiky- Martin Rázus, Štefan Krčméry
2.  mladá generácia
-  básnické individuality- Emil Boleslav Lukáč, Ján Smrek
-  básnické skupiny- davisti- Laco Novomestský, nadrealisti- Štefan Žáry, Rudolf Fabry
-  katolícka moderna- Rudolf Dilong
 
Štýlové rozvrstvenie
1. realizmus (neskorý realizmus, 3. vlna realizmu)- Janko Jesenksý, Martin Rázus, Štefan Krčméry
2.  vitalizmus- Ján Smrek
3.  symbolizmus (neosymbolizmus)- Emil Boleslav Lukáč
4.  proletárska poézia (ľavicová avantgarda, davisti)- Ján Rob Poničan, Ladislav Novomestský, Fraňo Kráľ
5.  surrealizmus (nadrealizmus)- Rudolf Fabry, Vladimír Reisel, Štefan Žáry
6.  katolícka moderna- Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina, Janko Silan, Karol Strmeň, Gorazd Zvonický
 
Martin RÁZUS
1888-1937
- narodil sa vo Vrbici pri Liptovskom Mikuláši, brat Márie Rázusovej- Martákovej, vyštudoval evanjelickú teológiu, pôsbil v Brezne, príslušník SNS
- spolu s Hlinkom tvorili symbol znášanlivosti evanjelikov a katolíkov → pripomínali Moyzesa a Kuzmányho
- autobiografické romány Maroško  a Maroško študuje → spomína na problémy s používaním slovenčiny → obvinený z panslavizmu
Krčmársky kráľ
- román, zobrazil veľký problém vtedajšieho Slovenska- alkoholizmus, hovorí, že je jedno, kto je vlastníkom krčmy, vždy budú krčmári bohatnúť bez rozdielu vierovyznania a ľudia si nájdu dôvod na pitie
- v poézii pokračoval s orientáciou na národ, ľud a jeho obranu, vy užíval tradičné básnické postupy a formy
To je vojna!
- básnická zbierka odsudzujúca vojnu
Matka- nie veľmi rozsiahla epická báseň, spoločenská balada, príbeh matky, ktorá celé dni v mraze čakala na syna- vojaka, ktorý mal prechádzať cez stanicu na vlaku, nachystala mu jedlo aj oblečenie, no syna sa nedočkala- zamrzla
List- krátka lyrická báseň písaná formou listu, pri oslovení ani podpise autor neudáva meno → báseň dostáva univerzálny charakter, žena píše mužovi- vojakovi o synovi, prosí ho, aby sa vrátil
Modlitba dieťaťa- krátka lyrická báseň, hrdina je dieťa, autor si vyberá detský spôsob (zdrobnenia nôcka), báseň vznikla v čase vojny, otec je na vojne, mama doma plače, prežíva žiaľ sama, ale dieťa je vnímavé, nemôže mu pomôcť nikto len Boh, za návrat otca sľubuje poslušnosť, báseň končí typickým Amen
Uprchlíci- vojna spôsobuje aj psychické zlo- ľudia utekajú pred vojnou, každý berie to, čo mu je drahé, mladá žena sa pomiatla, namiesto dieťaťa zobrala mačku
Hoj, zem drahá
- zbierka ktorou privítal vznik nového štátu
 
Štefan KRČMÉRY
1892-1955
- aktívny organizátor literárneho a kultúrneho života po prevrate- evanjelický kňaz, veľká zásluha pri rozvoji Matice slovenskej, pomáhal pri vydávaní Slovenských pohľadov
- najvýznamnejšie dielo učebnica 150 rokov slovenskej literatúry
- napísal ja knihu Moyzes a Kuzmány
- ochorel na schizofréniu, koniec života strávil v Pezinku
 
Emil Boleslav LUKÁČ
1900-1979
- hlavný predstaviteľ symbolizmu (neosymbolizmu) v poprevratovom období
- meno Boleslav si dal sám- odvodené od sláviť- bôľ (melanchólia, meditatívnosť)-  veľa rozmýšľal, obľuboval paradoxy
- prívlastok poeta doctus (básnik učený)- bol vzdelaný, ukončil štúdium filozofie aj teológie, ovládal jazyky, študoval v Berlíne aj Lipsku
- učenosť sa prejavila v básnickom jazyku- používal cudzie slová, mytologizmy, biblizmy, knižné slová → jeho básne pochopia iba vzdelaní ľudia
- v medzivojnovom období uňho prevládajú meditatívne verše, uvažoval o sebe, národe, poslaní človeka, odzrkadľuje sa jeho kresťanský svetonázor, odpor voči vojne
- po r. 1948 ho degradovali, stal sa robotníkom v tlačiarni, nedovolili mu publikovať, pretože sa neprispôsobil požiadavkám soc. realizmu, venoval sa len prekladom
- na jeho tvorbu mali najväčší vplyv symbolisti Baudelaire, Ady a Ivan Krasko
- debutoval zbierkou Spoveď- motívy smútku a bolesti
- známa je zbierka Dunaj a Seina- väčšinu básní napísal počas pobytu v Paríži- symbolický názov- Seina- cudzina, Dunaj- domov, konfrontuje domov a svet, dedinu a mesto
Taedium urbis- Hnus mesta- opisuje mesto, je plné pokušenia, bohatstva, dobrých aj zlých vecí, jeho vzťah- je mu cudzie, popisuje ho ako hlučné miesto kde nič nemôže rásť, domovinu miluje, hovorí, že ľudia sú veľmi dobrí (ako vosk) 
- zbierka O láske neláskavej- subjektívny zbierka, lásku vníma ako protikladnú hru rozumu a citov, znepokojuje ho, láska je plná bolesti a pochybností
- medzivojnové obdobie:
Spev vlkov- motív vlka- ochranca národa, podľa neho nie sme národom baránkov, ale národom vlkov, ktoré si budú vždy chrániť svoje územie, jazyk, hrdosť, útočníkov nazýva supmi:  „Späť, supy, späť
tu žije národ
nie ovčie mŕtvoly.“
MolochBábel- varovanie pred vojnou, názvy symbolické (Moloch- pohanský bôžik, ktorý sa živí ľuďmi, Bábel- Babylon, zmätok), autor kreslí víziu skazy sveta, obrazom Molocha pripodobnil hrôzu vojny, akoby sa do jeho brucha hádzali všetky ideály, ktorými sa riadila ľudská spoločnosť od antiky, antiky, renesancia a osvietenstvo vybudovali ideály človeka krásneho, vzdelaného a toto všetko vojna zničí
 
Ján SMREK
1898-1982
„Oj, v živote je toľká krása skrytá,
že vlastne hlúpe je tvár robiť kyslú,
pred húfmi ľudí verne zápasiacich.
Zápasiť treba. Neujsť nikdy z boja.
Nebáť sa rán, že sa snáď nezahoja.
Nepatriť nikdy medzi neveriacich.
A milovať-“
(Básnik a žena- Po desiatich rokoch)
- vlastným menom Ján Čietek
- hlavný predstaviteľ vitalizmu- oslava lásky, prírody, krásy sveta, radostné nálady, nájdenie krásy aj vo všedných veciach (podobný českému poetizmu)
- veľký význam aj jeho novinárska činnosť– šéfredaktor edície EMSA, založil časopis Elán, ktorý dovoľoval publikovať autorom bez rozdielu svetonázoru
- prvá zbierka Odsúdený k večitej žízni- motívy smútku a pesimizmu, no v poslednej básni Dnes milujem svoj Deň hovorí, že opúšťa pesimistické nálady 
- krása pre Smreka bola oslava ženy, priateľstva, vína, umenia, cestovania
- členenie tvorby:
1. medzivojnová- knihy dní slnečných- Cválajúce dni, Božské uzly, Iba oči, Zrno, skladba Básnik a žena
2.  vojnová- knihy nocí planých- Hostina, Studňa
3.  po r. 1945- knihy podjesenné- Obraz sveta, Struny, Nerušte moje kruhy
- zbierka básni, ktoré sa autorovi najviac páčili- Moje najmilšie
- kniha memoárov Poézia, moja láska
Cválajúce dni
- zbierka plná optimizmu, napr. báseň Mne dedinčanka stepilá
Básnik a žena
- básnická skladba, jedno z najznámejších diel slovenskej ľúbostnej lyriky
- má formu dialógu medzi básnikom a neznámou ženou, ktorú stretol a oslovil jedného zimného dňa, rozprávajú sa najmä o význame lásky a o poslaní poézie
- má len jemnú dejovú líniu, v prvých 4 častiach sa ich láska vyvíja, no prichádza rozchod, v posledná časť opisuje ich stretnutie po 10 rokoch
- v prvej časti sa autor sťažuje, že ľudia si nevážia básnikov
- časti: V zasneženom parku, Pokračovanie jarné, Letná noc na vode, Padajú listy, Po desiatich rokoch
Hostina, Studňa
- v čase vojny nepísal o hrôzach vojny, ale vyslovoval smútok za tým , čo mu vojna vzala → nemohol cestovať, koncertné sály boli zatvorené, spomína na stretnutia s priateľmi, napr. báseň Bacardi- oslavná báseň, smútok, že nemôže chodiť do kaviarne, končí sa „Nech miesto hromobitia kanónov znie krotký cengot čiaš!“, Len poézia- vyjadruje poslanie básnika vo vojne, jeho úlohou je tvoriť stále nové básne, upozorňovať na zlo vojny a vždy hovoriť pravdu
 
Skupina DAV- založili ju mladí ľavicovo orientovaní spisovatelia a umelci, vydávali časopis, spočiatku čerpali podnety z európskej proletárskej poézie, nadviazali na avantgardné smery
- zakladatelia: Daniel Okáli, Andrej Sirácki, Vladimír Clementis
- ďalší členovia: Ján Rob Poničan, Laco Novomeský, Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ, Eduard Urx
 
Ladislav NOVOMESKÝ
1904-1976
- jeden z najvýznamnejších predstaviteľov ľavicovej avantgardy
- v 50-tych rokoch bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu, bol uväznený, v 60-tych rokoch rehabilitovaný, napriek životnej skúsenosti ostal presvedčeným komunistom
- delenie tvorby:
1. medzivojnová- ovplyvnená proletárskou poéziou a poetizmom- zbierky Nedeľa, Romboid, Otvorené okná
2.  obdobie II. svetovej vojny- nemohol publikovať
3.  po vojne- Svätý za dedinou, Pašovanou ceruzou, Stamodtiaľ a iné (skúsenosti z väzenia), Do mesta 30 minút (spomienky na ľudí, ktorých stretol na ceste z väzenia do mesta), poéma Vila Tereza (oslava VOSR)
- jeho básne sa vyznačujú lyrickosťou, personifikáciami, metaforami, asociáciami, kalambúrmi, kladie dôraz na eufonickosť verša
Otvorené okná
- názov je symbolický- otváranie okien Európy sa stalo heslom mladej generácie spisovateľov, 2 základné okruhy- túžba objavovať svet a urobiť poéziu podobnej západnej, vojna (najmä občianska v Španielsku)
Svätý za dedinou
- vyjadril hrozbu nastupujúceho fašizmu
 
Valentín BENIAK
1894-1973
- jeho tvorba ovplyvnená poetizmom a symbolizmom, patrí medzi básnické individuality
- považovaný za majstra rýmu
- po 1948 mu nedovolili publikovať- prekážal jeho vzťah k Bohu
Tiahnime ďalej oblaky
- téma domova, vidieka, motív reťaze ( všetko vo svete je navzájom prepojené- blízkych spája láska, človek je pripútaný k Bohu)
Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark, Poštový holub
- autor vzdáva hold životu a jeho krásam, čerpal námety zo svojich ciest, charakteristická hravosť, eufónia, obraznosť atď.
Žofia, Popolec, Igric
- vydané počas II. svetovej vojny
- prevládajú v nich pásma
 
Andrej ŽARNOV
1903-1982
- vlastným menom František Šubík
- bol členom medzinárodnej komisie, ktorá cez vojnu skúmala, kto zavraždil poľských dôstojníkov v Katyňskom lese, komisia oznámila, že to bola sovietska armáda
- po II. svetovej vojne sa obával o svoj život, preto emigroval do USA, kde aj zomrel
- básne písal po anglicky aj slovensky
- nebol členom žiadnej básnickej skupiny, jeho poéziu v medzivojnovom období nazývame poéziou biča → bojoval proti myšlienkam čechoslovakizmu- zbierka Stráž pri Morave
- poznačila ho smrť jeho 8- ročného syna Ivanka, venoval mu zbierku Mŕtvy (cítiť z nej smútok, ale aj pevnú vieru a nádej)
- pre jeho hlbokú vieru je niekedy zaraďovaný do katolíckej moderny
 
Maša HAĽAMOVÁ
1908-1995
- jej tvorbu charakterizujú slová „krehké verše hlbokého citu“
- poézia odzrkadľuje jej život: bolesť zo smrti matky, láska, život v Tatrách, šťastie po boku manžela, bolesť po jeho smrti, bolesť z toho, že nemalo deti, pokojné prijatie životného údelu

Dar
- debut, láska, príroda v Tatrách
Červený mak
- naplnená láska
Smrť tvoju žijem
- spomienky na manžela
 
Nadrealistická poézia
- básnici inšpirovaní myšlienkami surrealizmu, vystupovali ako jednoliata skupina- vytvorili spoločný program
- čerpali inšpiráciu z: svetovej poézie, Janka Kráľa (burič), Ivana Krasku, Laca Novomeského
- publikovali v zborníkoch, prvý vyšiel v r. 1938 pod názvom Áno a nie- vyjadrili svoj filozofický, spoločenský a umelecký program, súhlas s pokrokom a nesúhlas s fašizmom
- ďalšie zborníky: Sen a skutočnosť, Vo dne a v noci, Pozdrav
- predstavitelia:
básnici: Rudolf Fabry, Štefan Žáry, Pavol Bunčák, Ján Rak, Ján Brezina, Július Lenko, Vladimír Reisel
výtvarníci: Vincent Hložník, Cyprián Majerník, Jozef Kostka
lit. kritici: Mikuláš Bakoš, Michal Považan
- typické znaky: voľný verš, nečlenili básne na strofy, nepoužívali interpunkciu, opakovacie figúry, prvotná nezrozumiteľnosť, netradičné prívlastky, genitívny metafora, automatizovaný text, pásmo (viď 19. téma)
- po 1948 sa nadrealizmus nemohol ďalej rozvíjať, básnici sa buď odmlčali alebo prispôsobili ideológii
 
Rudolf FABRY
1915-1982
- zakladateľ nadrealizmu
- prvé nadr. dielo zbierka Uťaté ruky
- ďalšia zbierka Vodné hodiny hodiny piesočné
- bás. skladba Ja je niekto iný- 2 časti- prvé stretnutie s Féneom a Druhé stretnutie s Féneom – vykresľuje tragické vízie zániku kontinentov
 
Vladimír Reisel
1919-2007
- debutoval zbierkou Vidím všetky dni a noci
- básnická skladba Neskutočné mesto (romanticky ladená poéma, dominujúci motív žena a láska), zbierka Zrkadlo za zrkadlom
 
Štefan ŽÁRY
1918- 2007
- zbierka Zvieratník- motívy smrti, vojny a zániku
- zbierky napísané počas vojny: Stigmatizovaný vek, Pečať plných amfor- vyjadruje protivojnové stanovisko

Zdroj: Lujzka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.034 s.
Zavrieť reklamu