Epika a slovenský román

Epika a slovenský román

Epika
- jeden z 3 základných literárnych druhov
- zakladá sa na deji- rozprávaní príbehu, udalostí...
- základným postupom, ktorý sa vyjadruje v epickom diele, a zároveň jeho najdôležitejším znakom je rozprávanie. Rozprávací čas je omnoho kratší ako skutočný čas. Nazýva sa epický čas a je časom minulým. Minulosť epického času sa nestráca ani vtedy, ak sa udalosti opisujú v gramaticky prítomnom čase (tento sa chápe ako historický prézent).
- rozprávaním rozprávača (najčastejšie je ním autor), konaním a prehovormi postáv sprostredkúva autor tento dej čitateľovi
- prehovory postáv (repliky) uvádza autor najčastejšie vo forme priamej reči. V epickom diele sa teda strieda pásmo rozprávača a pásmo postáv, ktoré sa navzájom prelínajú, prostredníctvom nich sa rozvíja príbeh, stáva sa živším a pôsobivejším
- epika ako literárny druh sa člení na žánre. Podľa rozsahu a množstva informácií sa epické žánre členia na veľké (epos, román), stredné (balada, idyla, legenda, romanca, novela) a malé (poviedka, črta, anekdota, bájka). Pre epické prozaické žánre stredného a malého rozsahu (novela, poviedka, črta, rozprávka) sa zaužívalo aj spoločné označenie krátka próza.
- epické diela môžu byť veršované alebo neveršované
 
Vývin SK románu
Jozef Ignác BAJZA
René mláďenca príhodi a skusenosťi (1783)
- prvý slovenský román
- román má 2 časti:
-  prvá časť má dobrodružno-osvietenecký charakter, René putuje z Benátok do Tripolisu, hľadá svoju stratenú sestru, Bajza kritizuje islamské náboženstvo a spoločenské zriadenie východných krajín
-  druhá časť kritizuje kultúrne pomery na Slovensku, cirkev, prepychový život pánov, schvaľoval reformy Jozefa II. → cirkev zhabala knihu z tlače
 
Svetozár Hurban VAJANSKÝ
Koreň a výhonky, Suchá ratolesť- riešenie zemianskej otázky
 
Martin KUKUČÍN
Dom v stráni
- 2-dielny román, v ktorom rieši problém vzťahov medzi sedliactvom a statkárstvom/buržoáziou, odohráva sa na ostrove Brač
- román vychádzal na pokračovanie v Slovenských pohľadoch 
- román mal mať pôvodne motto: „Dve veci má svet- lásku a smrť.“
- v centre príbehu 2 rodiny- rodina starého težaka Mateho Beraca a statkárky šory Anzuly Dubčićovej
- syn Anzuly Niko sa zaľúbi do dcéry Mateho Katice, obidve rodiny sú proti vzťahu, najmä Mate, ktorý si myslí, že láska medzi pánom a sedliačkou nemôže vydržať, ani Anzule sa to nepáči, Nikovi vybrala za manželku Doricu, ale rozhodla sa nebrániť ich láska, presvedčila o tom aj Mateho
- po čase si Niko všimne, že Katica sa nehodí do panskej spoločnosti, a že v láske k nemu jej aj kus ctižiadostivosti
- Niko sa s Katicou rozíde a rozhodne sa pre seberovnú Doricu, Katica ich oboch znenávidí, no pri Mateho smrteľnej posteli sľúbi, že sa vydá za Paška Bobicu, s ktorým sa rozišla kvôli Nikovi
- Niko s Katicou nemohli zostať spolu, pretože ani ich láska  nemohla prekonať priepasť medzi protikladnými spoločenskými vrstvami
- základným motívom románu je láska smrť, autor umocnil vývin deja striedaním ročných období- na začiatku jar- rozkvitnutie lásky medzi Nikom a Katicou, na konci zima- zánik ich lásky a smrť Mateho

Elena Maróthy- ŠOLTÉSOVÁ
Proti prúdu- vytvorila ideál slovenskej ženy
Moje deti- denníkové zápisky o jej deťoch Elenke a Ivanovi
 
Terézia VANSOVÁ
Sirota Podhradských

Ladislav Nádači- JÉGÉ
Adam Šangala
(viď 20. téma)

Jozef Cíger- HRONSKÝ
Jozef Mak
- 1933, jeden z najlepších románov v slovenskej literatúre
- sociálno-psychologický román, skladá sa zo 75 kratších kapitol, odohráva sa približne v rokoch 1900-1930 v chudobnom dedinskom prostredí, hlavný hrdina je Jozef Mak- „človek-milión“, autor zachytáva jeho osudy od narodenia po 30-ty rok života
- dej sa začína narodením Jozefa Maka, nemanželského syna chudobnej vdovy, Jozef ak je od narodenia odsúdený na utrpenie a na to, aby svoje pocity nedokázal vyjadriť slovami, v to ráno, keď sa narodil, ho navštívil Ježiš
- rozprávač v románe je vševediaci, rozpráva príbeh, komentuje ho, radí, rozpráva za postavy
Dej:
Po narodení Joža Maka nastali prvé problémy – ako nechcené dieťa, ho nemal kto pokrstiť. Až po troch dňoch sa nad ním zľutovala suseda Hana Meľošová. Jeho starší brat Jano ho neustále šikanoval a bil, no Jožko ho mal stále rád, až do chvíle, kedy sa hrali na Jánošíka: až vtedy Jožo pochopil, že jeho brat je zlý a hrubý človek. Jano si našiel prácu v hore ako drevorubač. Jedného dňa (v nedeľu) šiel opitý z hory. Keď prišiel domov, povedal Jožovi, že za jeho peniaze tu už žiť nebude. Na to Jožo zareagoval odchodom preč k bačovi Kubandovi pomáhať okolo oviec, i keď ho dobre neplatil. Keď v dedine vypukol požiar, zhorelo veľa domov, medzi nimi aj dom rodiny Makovcov. Jožova krstná pojala do svojej novej chalupy Jožovu mať, a Jožo skončil s prácou pastiera, a vydal sa za prácou do hory - stínať stromy. I zaľúbil sa on do Maruše, a chcel sa s ňou oženiť, i postavil si s ťažkosťami dom na Janovom pozemku, no prišla vojna, a Jožo musel ísť na front. A tak si blúdil po svete, po väzení za svoje názory, a keď už sa dostal konečne domov, čakalo ho nemilé prekvapenie: Jeho mama zomrela, Maruša sa vydala za Jana, a bývajú v jeho dome. A tak sa Jožo s Janom dohodli, že si dom rozdelia na polovice. No ťažko sa žilo Jožovi v blízkosti Maruše. Neskôr zistil, že Maruša si vzala jeho brata viac z donútenia než z lásky. Potom však Jožovi napadlo, že na starobu by asi skončil sám, a tak zabudol na lásku k Maruši, a vzal si Julu Petriskovú, i keď to bola dievčina malá, a ľavú ruku mala suchú. Raz opäť postavili Joža pred súd za zlé názory počas vojny, i posedel si on 5 mesiacov vo väzení, a po návrate domov ho doma čakala Jula aj s malým dieťatkom. Jula, i keď milovala Joža vedela, že Jožo ju milovať nikdy nebude. Strácala v ňom nádej, najmä po tom, čo od Hiriačka sa dozvedela, že sa tajne schádza s Marušou. Maruša, sklamaná zo života a zo svojej beznádejnej lásky, sa utopila. Neskôr sa pocity obrátili, Jožo začal Julu milovať, no už bolo neskoro. I narodilo sa im druhé dieťa, no Jula na to zomrela.

Celý román končí slovami:
“Trp Jozef Mak. Človek-milión, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak."
(pozn. prečítať obsah z Príručky slovenskej literatúry, str. 69)

Milo URBAN
Živý bič
Pozn. podrobnostiv téme Vojna, totalita a násilie v SK literatúre

Janko JESENSKÝ
Demokrati
- dvojzväzkový román, satira na politické a úradné kruhy v období Československej republiky, odhaľuje podvody a manipulácie pri voľbách, karierizmus a pokrytectvo mnohých politikov a úradníkov → názov románu ironický

Alfonz BEDNÁR
Sklený vrch
(viď 16. téma)

František HEČKO
Červené víno
(viď 27. téma)
 
Ďalšie diela:
R JAŠÍK- Námestie sv. Alžbety (viď 16. téma)
L.MŇAČKO- Ako chutí moc (viď 16. téma) 
P. JAROŠ- Tisícročná včela (viď 27. téma)
L. BALLEK- Pomocník (viď 27. téma)
atď.