Literatúra kresťanského stredoveku

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: primak
Typ práce: Maturita
Dátum: 15.09.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 569 slov
Počet zobrazení: 6 066
Tlačení: 538
Uložení: 599
Literatúra kresťanského stredoveku
 
Slovenská stredoveká literatúra sa delí na dve obdobia:
a, Staroslovienská literatúra (od 830 - 1000 n. l)
b, Literatúra písaná v stredoveku po česky,
 latinsky alebo slovakizovanou češtinou (1000-1500)
 
Začiatky slovenskej literatúry súvisia s prechodom kresťanstva, ktoré šíria najprv branskí kňazi. Bohoslužobným jazykom bola latinčina. Len základné náboženské textu sa preložili do domáceho jazyka. V roku 833 spojením Nitrianskeho a Moravského kniežatstva vzniká Veľká Morava. Prvým panovníkom VM sa stal Mojmír, ktorý sa celkom podriadil Francúzskemu kráľovi a branským kňazom. Jeho nástup Rastislav začal bojovať proti vplyvu franskej ríše. Preto vypravil k Byzanskému cisárovi Michalovi III posolstvo zo žiadosťou o zverozvestov. Michal mu poslal v roku 863 Solúnskych bratov (Konštantína a Metoda). Pred príchodom zostavili hlaholiku - prvé písmo, ktoré sa u nás používalo. Na bohoslužbách začali používať prvý slovanský spisovný jazyk. Na bohoslužbách začali používať prvý slovanský spisovný jazyk Staroslovenčinu. Neskôr ich Franský kňazi obvinili z bohorúhačstva a preto sa vypravili do Ríma za pápežom obhajovať Slovenskú Bohoslužbu. Po obhajobe pápež uznal Staorslovienčinu ako štvrtý Bohoslužobný jazyk popri Latinčine, Gréčtine a Hebrejčine. Metóda vymenoval za Arcibiskupa Moravy. Chorí Konštantín vstúpil do kláštora, kde prijal meno Cyril a onedlho v Ríme zomrel. Metód sa vrátil na Veľkú Moravu, kde už vládol Svätopluk, ktorý podporoval Franských kňazov. Metód sa dostal do vezenia po dvoch rokoch ho prepustili a znova obhajoval svoje učenie. Po Metodovej smrti bola zakázaná Slovanská Bohoslužba. Veľa jeho žiakov kňazov odišla pre prenasledovaním do Bulharska, kde na začiatku 10 storočia zostavili nové písmo – Cyriliku. Cyriliku dodnes používajú Rusi, Ukrajinci, Srbi a Bulhari.
 
Staroslovienska literatúra sa rozdeľuje:
 
prekladová – sú to bohoslužobné knihy (Biblia, spevníky, evanjelia) preložené do Staroslovenčiny. Metod preložil Starý Zákon a napísal cirkevné spisy.
 
pôvodná – najznámejším dielom pôvodnej staroslovienskej literatúry je Proglas. Je to prvá slovanská báseň, ktorú napísal Konštantín. Je to predslov k svätému evanjeliu. Skladá sa zo 110 dvanásťslabičných veršov. Báseň je obhajoba práva každého národa prijímať božie slovo v rodnom jazyku. Báseň nemá členenie na slohy. Prvý verš je vyčlenení a znie „Som predspev k svätému evanjeliu“. Za posledným veršom nasleduje Amen. Štýl básne je obrazný, popretkávaný biblickými  citátmi.
K pôvodnej literatúre zaraďujeme aj ďalšie diela. Napr. Pochvala Cyrilovi filozofi alebo Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, ktorú napísal Klimet (Metodov žiak) a kde vyjadril obdiv k svojím učiteľom. Ďalšie dielo je Moravsko – panónske legendy. Skladá sa z 2 častí.
Veľká Morava zaniká začiatkom 10 st a stala sa súčasťou Uhorského štátu. Úradným a vzdelaným jazykom sa stala Latinčina. Strediskami sa stali kláštory, cirkevné a mestské školy a univerzity. Prvá univerzita v Uhorsku vznikla až 1465 v BA – Académia
Známe diela v latinčine sú Ananymová kronika, Kronika Šimona z kézii, Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi, Listy o sv Štefanovi.
 
a, Život svätého Konštantína - má 18 kapitol. Je napísané podrobne od narodenia, štúdiu, príchod na VM, až po jeho smrť. Autor zobrazil aj spoločenskú politickú a kultúrnu situáciu na Morave (autorom je Kliment)
 
b, Život svätého Metoda - má 17 kapitol. Je kratší, vecnejší, menej legendárny, bohatší na životopisné fakty. Autorom je Gorazd, ktorí sa zaoberá Metodovou činnosťou na VM.
 
Veľký význam v živote slovenského národa mala Cyrilometodejská a VM tradícia.
Bola spätá s odvolávaním sa na slávne kultúrno-politické dedičstvo prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov. VM tradícia sa pestovala u nás po 17 stor., keď sa slovenská národnosť menila v národe. Pomáhala dvíhať slovenské a slovanské národné povedomie. Od čias národného obrodenia sa dostáva aj do umeleckej literatúry. Cyrilometodskú tradíciu oživili hlavne:
- Ján Kollár v diele Slávidcéra
- Ján Hollý v eposoch Svätopluk, Cyrilo-Metodiáda a Sláv. V období romantizmu štúrovci sa taktiež často vracali k VM téme.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu