Téma 1. svetovej vojny v medzivojnovej literatúre

Spoločenská situácia: udalosti, ktoré ovplyvnili aj vývin literatúry:
- skončenie 1. sv. vojny a priebeh 2. sv. vojny spôsobili nielen materiálne škody a priniesli nezmyselné ľudské obete, ale zasiahli aj do psychiky človeka
- po 1. sv. vojne došlo k novému usporiadaniu Európy. Vznikajú nové štáty (z R-U vzniká Rakúsko, Maďarsko, ČSR a Juhoslávia)
- 1917 – vzniká Veľká októbrová socialistická revolúcia VOSR, ktorá priniesla nástup komunistického hnutia. V Rusku sa začína presadzovať filozofia marxizmu a leninizmu. Vznikajú aj občianske vojny (v Rusku, Španielsku). V r. 1921 vzniká v Anglicku tzv. PEN CLUB – medzinárodné združenie novinárov.
- Dochádza aj ku krátkej konjunktúre – rozmach výroby, vedy a techniky. Netrvala dlho, lebo v 30-tych rokoch 20. storočia dochádza k veľkej hospodárskej kríze.
- V r. 1939 sa rozmáha fašizmus, ktorý vyústil až do vypuknutia 2. sv. vojny.

Literárna situácia:
- veľa umelcov, ktorý nesúhlasia s fašizmom emigruje, najmä z Nemecka
- mnoho Američanov tvorí v Európe
- vojna ovplyvnila aj mnohých spisovateľov, ktorí sa vo svojich dielach snažili pravdivo zachytiť hrôzy vojny
- spočiatku nadväzovali na realizmus, zachytávali skutočnosť, ktorú samy prežili ⇒ väčšina diel je autobiografických

Témy literárnych diel:
a) zážitky z vojnového utrpenia zachytené veľmi naturalisticky a snažili sa aj o odhalenie dopadu vojny na psychiku človeka
b) všímali si aj ľudí, ktorí vnímali vojnu nepriamo, teda zobrazovali biedny život ľudí v zázemí

Literárne žánre: Prevládal román s realistickým pohľadom na skutočnosť.

Myslenie ľudí: ovplyvnili 2 filozofie:
a) pozitivizmus – hl. predstaviteľom je Henri Bergson – tvrdí, že pozitívne je len to, čo sa dá overiť zmyslami
b) pragmatizmus – tvrdí, že dobré a hodnotné je len to, čo je pre nás užitočné a praktické. Opiera sa o životný elán, optimizmus a o intuíciu.

Stratená generácia (lost generation)
Spočiatku sem patrili len americký spisovatelia, neskôr aj európsky. Prvýkrát použila tento pojem Gertrúda Steinová, americká novinárka a spisovateľka, ktorá pôsobila v Paríži na stretnutí mladých avantgardných umelcov začiatkom 20. storočia v Paríži, keď prehlásila „ ...Vy všetci ste stratená generácia...“. Vyjadrila sa takto o mladých ľuďoch, a hoci po jej skončení otvorene vystupovali proti vojne, vojny v nich zanechala spomienky a zážitky, s ktorými sa nevedeli vyrovnať a ktoré im bránili včleniť sa do povojnovej spoločnosti. Väčšina jej členov prežila 1. sv. vojnu v Európe, do ktorej odchádzali ako dobrovoľníci ako napr. aj Ernest Hemingway.

Ernest Hemingway

- americký prozaik a novinár, predstaviteľ stratenej generácie
- od r. 1918 pôsobil v Taliansku ako pracovník červeného kríža, na talianskom fronte bol ako 1. Američan ťažko zranený
- po vojne pracoval ako zahraničný spravodajca v Paríži. Tu sa stal aj členom Steinovej skupiny
- zúčastnil sa aj občianskej vojny v Španielsku
- počas 2. sv. vojny pôsobil ako vojnový spravodajca
- po vojne žil v USA a posledné roky na Kube, kde spáchal samovraždu v dôsledku silných depresií, zabil sa vlastnou poľovníckou puškou

Tvorba: román Slnko aj vychádza (1926), Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu (1940), dráma Piata kolóna, novela Starec a more (1952), dokumentárne diela Smrž popoludní, Zelené pahorky africké.

Zbohom zbraniam

Žáner: román
Téma: 1. sv. vojna a láska
Prostredie: Príbeh sa odohráva priamo na talianskom fronte, ale aj v zázemí vo švajčiarskom pohraničí
Námet: je to ľúbostný príbeh amerického dobrovoľníka architekta Frederika Henryho, ktorému je na začiatku románu vojna ľahostajná no v závere ju odsudzuje, a zdravotnej sestry Angličanky Catherin Barkleyovej. Jadro románu i hrdina sú čiastočne autobiografické. Život mladých ľudí skomplikujú vojnové udalosti. Henry pôsobí na talianskom fronte ako člen červeného kríža, pri záchrane človeka bol ranený na nohe. Bol prevezený do vojenskej nemocnice v Miláne. Tu sa zoznamuje s Catherin, ich vzťah vyzeral najskôr ako priateľstvo, potom sa zamenil na veľkú lásku. Po vyliečení odchádza Henry na front. Catherin zostáva tehotná. Na fronte ho počas útokov zatkli Nemci, podarí sa mu však utiecť. Dezertuje z vojny a je v neprítomnosti odsúdený za vlastizradu. Spolu s Catherin utekajú do neutrálneho Švajčiarska, podarí sa im to po preplávaní na loďke cez jazero, pripravujú sa na príchod dieťaťa. Dieťa a Catherin pri pôrode zomierajú. Ich smrť nebola priamym dôsledkom vojny, ale bola rovnako nezmyselná ako umieranie na fronte.

Hlavný hrdina: Frederik Henry – typický Hemingwayovským hrdinom, pretože jeho hrdinovia sú:
- muži
- odhodlaní, vytrvalí, priami, sebavedomí, ohľaduplní
- nemajú pochmúrne myšlienky
- často však ostávajú sami
- vojnu považujú za nezmyselnú, pretože vládne nad všetkým a ovplyvňuje i súkromie človeka

Motívy:
spoločenský – odsúdenie vojny, čo vyjadril aj názvom románu životnej tragiky – nezmyselné umieranie na fronte a smrť Catherin a dieťaťa ľúbostný – láska F + C, ktorá netrvala dlho, ale bola silná a vášnivá Þ Hlavná myšlienka: autor tu ukázal obraz neľudskej vojny, ktorá nič nešetrila a neľútostne siahla aj na lásku dvoch mladých ľudí, a preto nemala šancu na prežitie.

Kompozícia: je voľná. Dej je popretkávaný filozofickými úvahami s osobným stanoviskom autora.

Štýl: vyznačuje sa jednoduchosťou. Autor používa bežný až reportérsky spôsob vyjadrovania, tzn. že jeho slovník je vecný, strohý a na rozdiel od Remarqua bez veľkolepých metaforických vyjadrení.

Henri Barbusse (1875 – 1935)

- je prozaik a novinár, priekopník vojnového románu
- ako dobrovoľník, hoci mal už 40 rokov sa zúčastnil 1. sv. vojny
- písal najmä romány s vojenskou tematikou, ktoré boli poznačené naturalizmom, napr. svedčia o tom romány Peklo, Oheň, Jama

Oheň (1916)

- najskôr vychádzal na pokračovanie časopisecky, až v r. 1916 vyšlo 1. ilegálne knižné vydanie
- autor čerpal z vlastných skúseností, podnetom k napísaniu románu sa stali jeho listy z vojny svojej žene. Na vojne bol 22 mesiacov.
- Román má formu denníka, ktorý akoby písala nejaká skupina ľudí, t.j. bojová družina, pričom autor vystupuje ako rozprávač príbehov
- V úvode nám opisuje prepychový život ľudí v sanatóriu ešte pre vojnou. V ďalších kapitolách popisuje zážitky vojakov v zákopoch, ako i konanie a myslenie vojakov v situáciách, keď stáli tvárou v tvár smrti
- Román nemá hlavného hrdinu, zobrazuje tu len bojové družstvo, ktorému velil Bertrand na francúzsko-nemeckom fronte.
- Vlastné autorove zážitky z vojny postupne menia aj jeho názory na vojnu. Hľadá príčinu i východisko z vojnového utrpenia a v závere románu ich nachádza, keď vyjadruje odpor k vojne i voči tým, ktorí ju rozpútali = hlavná myšlienka

Forma románu:
- nemá jednotný dejový prúd
- jednotlivé kapitoly sú doplnené autorskými komentármi a filozofickými reflexiami základným kompozičným princípom je gradácia hrôz až do zobrazenia totálneho fyzického a psychického vysilenia vojakov

Jazyk románu: je úsporný, vecný a konkrétny. V opisoch bojových scén je naturalistický. Naopak v úvahách je expresívny (citový).

Romain Rolland (1866 – 1944)

- prozaik, dramatik, esejista a hudobný kritik
- v r. 1915 získal Nobelovu cenu za literatúru
- písal divadelné hry, monografie (Život Tolstého, Beethovenov život), román-rieka (Ján Krištof)

Peter a Lucia (1920)

Žáner: psychologická novela
Téma: láska a 1. sv. vojna
Prostredie: v zázemí – Paríž Þ autor opisuje vojnu nepriamo
Námet: Dej novely je presne ohraničený – odohráva sa od konca januára do konca marca 1918. Príbeh P a L je ovplyvnený fatalizmom – osudovosťou. Ich láska sa zrodila pod krídlom smrti (pri zoznámení v metre padne pri nich zakrvavený človek, obeť bombardovania) a k smrti aj spela (obaja zomierajú jede druhému v náručí na veľký piatok – v deň vzkriesenia v božom chráme) Þ autor nám tým zdôrazňuje krutosť a neľudskosť vojny, ktorá sa nezastaví ani pred posvätným miestom a ničí naozaj všetko, aj lásku 2 mladých ľudí.

Kompozícia: Novela je postavená na kontraste láska « smrť

Hlavné postavy: Peter Aubier pochádza z meštiackej rodiny. Jeho rodičia boli dobrosrdečný ale nikdy sa neopovážili myslieť samostatne a boli len poslušnými nástrojmi štátnej moci. Peter bol veľmi citlivý a jemný chlapec, spočiatku nechápe vojnu, uvedomuje si, že je zlá a keď spoznáva Luciu uzatvára sa spolu s ňou pred vojnou do sveta lásky. Pod vplyvom Lucie začína odsudzovať vojnu a za vznik a pretrvávanie vojny odsudzuje meštiactvo.
Lucia pochádza z chudobných pomerov. Žila len s matkou. Zarábali si na živobytie tak, že Lucia maľovala a predávala kópie obrazov a matka pracovala v továrni na výrobu munície. Lucia bola rozvážnejšia, zodpovednejšia.

Motívy: ľúbostný, spoločenský – odsudzuje tu 1. sv. vojnu a zbraňou mu bola láska
sociálny – Peter a Lucia pochádzali z rôznych sociálnych tried

Z motívov vyplýva aj hlavná myšlienka: je to protivojnová novela, ktorá proti úpadku morálnych a spoločenských hodnôt počas 1. v. vojny stavia lásku 2 mladých ľudí.

Forma: Dej je prerušovaný reflexiami o príčine vojny. Chýbajú v nej veľké obrazy utrpenia. Počet postáv je skromný, hlavné postavy sú Peter a Lucia. Dej je jednoduchý.

Štýl: pôsobí veľmi jemne, nežne, je presiaknutý humanizmom, jeho jazyk je miestami až patetický (nadnesený), o vojne sa dozvedáme z vnútorných monológov a dialógov postáv a v reflexiách využíva mnohé umelecké prostriedky.

Erich Mária Remarque (1898 – 1970)

- Erich Paul Remark
- nemecko-švajčiarky dramatik a prozaik
- počas štúdia na gymnáziu ho povolali na vojnu (len 1. sv. vojna)
- po vojne vystriedal množstvo zamestnaní

Na západe nič nového (1928)

Žáner: psychologický román
Téma: 1. sv. vojna z perspektívy obyčajného človeka a vyzdvihnutie priateľstva medzi vojakmi
Remarque po prvý raz v súvislosti s mladou vojnovou generáciou použil v knihe epiteton stratený, keď aj samotný dej uvádza mottom: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním, chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú poznačila vojna, i keď unikla jej granátom.“

Prostredie: zobrazuje tu zážitky vojakov priamo z frontu na francúzsko-nemeckom fronte.

Názov románu: je odvodený od obvyklej novinárskej správy, tzn. že je tu podobnosť publicistického titulku.

Hlavná postava: 19 ročný študent Paul Bäumer. Do jeho života negatívne zasahuje 1. sv. vojna. Do vojny ide s ideálmi, ale keď spoznáva ukrutnosti vojny začína ju nenávidieť, cíti, že nepriateľ ktorého má zabiť by mohol byť jeho bratom. Jedinú pozitívnu hodnotu vo vojne vidí v priateľstve, v pocite solidarity vojakov i zúfalej súdržnosti na smrť odsúdených vojakov. Hrdina zostáva však pasívnym hrdinom, lebo s otvorene nebúri proti vojne.

Motívy: spoločenský - autor spracováva pritovojnový námet
psychologický – keď autor podáva obraz dopadu vojny na psychiku mladých ľudí

Hlavná myšlienka: spočíva v zmene idealistickej predstavu hl. hrdinu o vojne na krutú vojnovú realitu Þ autor vyjadruje pacifistický postoj k vojne (protivojnový) a chce v románe poslať správu o generácii, ktorá bola zničená vojnou.