Klasicizmus v európskej literatúre
Klasicizmus v európskej literatúre (17. – 18. storočie)
classicus (lat.) – dokonalý, vzorový,
príkladný
Je to nový umelecký smer, ktorý vznikol vo Francúzsku za vlády Ľudovíta XIV., nazývaného "kráľ-Slnko". Vzorom
pre umelcov sa opäť stáva antické umenie a uctieva sa rozum (racionalizmus). Racionalizmus ovplyvnil umenie tak, že do neho
vnášal presné a prísne pravidlá. Súlad pravdy, krásy a dobra sa stáva pre umenie najvyšším zákonom.
V literatúre sa rozlišovali vysoké a nízke žánre.
a) k vysokým žánrom patrili tragédie a eposy;
boli veršované, ich hrdinami boli príslušníci vyšších spoločenských vrstiev (šľachtici), ktorí bojovali o vznešené ideály
(spravodlivosť, slobodu) – prvoradá bola povinnosť, aj keď v rozpore s citom; prevládali v nich monológy, dej nemal spád, reč bola
vznešená;
b) k nízkym žánrom patrili komédie, bájky a satiry; neboli veršované, predstavil v nich
nový typ hrdinu z nižších spoločenských vrstiev s pokrivenou malomeštiackou morálkou (mešťania, remeselníci, sluhovia), ktorí bojovali o
svoje osobné šťastie; prevládali v nich dialógy, dej mal rýchly spád a nečakané zvraty, reč bola ľudová, plná vtipu;
Klasicistická dráma dodržiavala tri jednoty: jednotu času (príbeh sa musel odohrať počas 24 hodín),
jednotu miesta (musel sa odohrať na jednom mieste) a jednotu deja (rozvíjala sa len jedna dejová línia bez
odbočení);
Pierre CORNEILLE (pier kornej)
- francúzsky dramatik, autor drámy Cid
(sid), v ktorej čerpal námet zo Španielska; hlavný predstaviteľ je rytier, šľachtic, ktorý bojuje medzi láskou a povinnosťou;
Jean Baptiste Poquelin MOLIÉRE (žán baptist poklén moliér)
- francúzsky herec, režisér, autor
komédií, riaditeľ divadelnej spoločnosti; využíval smiech ako zbraň a sám vravel, že povinnosťou komédie je naprávať ľudí tým, že
ich bavíme; na javisku aj zomrel po predstavení svojej hry Zdravý nemocný; preslávil sa hrami: Misantrop – človek, ktorý
nenávidí ľudí; Škola manželov, Škola žien, Tartuffe (tartif) - o pokrytcovi; jeho najhrávanejšou hrou je Lakomec- je to
obraz lakomca Harpagona, ktorý viac než svoje deti miluje peniaze;
Carlo GOLDONI
-
taliansky dramatik, majster zápletky v komédii, v divadle odstránil masky a prinútil hercov,
aby dôkladne zmenili
spôsob hrania a kostýmovanie a režiséra, aby primerane tomu prispô-
sobil tradičný štýl predstavenia; Sluha dvoch
pánov;
Jean de la FONTAINE (fontén) – písal bájky
V tomto období je obľúbená
dobrodružná a vzdelávacia literatúra:
Denis DIDEROT (deni didro) – so skupinou
spolupracovníkov zostavil Encyklopédiu
Daniel DEFOE (denjel difou) – Robinson Crusoe
(krúsou)
Jonathan SWIFT (džonatan svift) – Gulliverove cesty
Zones.sk – Zóny pre každého študenta