Preromantizmus a romantizmus v slovenskej literatúre

PREROMANTIZMUS A ROMANTIZMUS V SLOVENSKEJ LITERATÚRE.  OSOBNOSŤ  ĽUDOVÍTA  ŠTÚRA
 
- 2. fáza národného obrodenia; 1830 - 1850
Revolučný pohyb v Európe v prvej polovici 19. storočia (1848/49) mal ohlas aj v habsburskej monarchii. Uhorsko, ako jej časť, bojovalo o svoju samostatnosť a na jeho čele stál Lajos Kossuth, ktorý nemal porozumenie pre nemaďarské národy (pre Slovákov). Silná maďarizácia vyvolala odpor u nemaďarských národov, ktoré hľadali podporu a ochranu u viedenskej vlády. Na čele slovenského národa stála chudobná inteligencia - kňazi a učitelia.
Mladá generácia vošla do dejín ako štúrovská generácia, pretože jej duchovným vodcom bol Ľudovít Štúr. Jej činnosť bola sústredená v študentských samovzdelávacích spolkoch na lýceách, kde vydávali ručne písané časopisy.

Na bratislavskom lýceu vznikla Katedra reči a literatúry česko-slovanskej, na ktorej zástupcom profesora Palkoviča bol Ľ. Štúr. Študenti posilňovali svoje národné povedomie vychádzkami na pamätné miesta, napr. na Devín (1836; Štúr- Velislav). Pre svoju revolučnú činnosť bol však Štúr v roku 1843 odvolaný. Na lýceu pôsobil osem rokov. Na protest opustili niektorí študenti Bratislavu a odišli do Levoče. Pri tejto príležitosti Janko Matuška napísal text piesne Nad Tatrou sa blýska (dnešná slovenská hymna) - nápev je z ľudovej piesne.

Prvoradou úlohou národovcov bolo zjednotiť národ prostredníctvom jednotného spisovného jazyka. Štúr, Hurban a Hodža navštívili na Dobrej Vode Hollého, ktorý im túto myšlienku schválil. A tak v roku 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom bola kodifikovaná spisovná slovenčina. Jej základom sa stalo stredoslovenské nárečie, pravopis je fonetický. Prvým dielom v spisovnej slovenčine je 2. ročník almanachu Nitra (1844), ktorý vydával Hurban.
Kollár sa nikdy nezmieril so štúrovčinou. Slovenčinu považoval za nárečie češtiny.
 
Charakteristika literatúry:
V slovenskej romantickej tvorbe prevládala lyrika. Autori nevyjadrovali svoje osobné pocity a lásku k žene, ale lásku k vlasti; poézia má revolučný, národnobuditeľský charakter. Významný je vplyv ľudovej slovesnosti, z ktorej štúrovci prebrali sylabickú prozódiu (slabičnú). Jej znaky sú:
1.  rovnaký počet slabík vo veršoch
2.  združený rým - aabb
3.  rytmicko-syntaktická zhoda (1verš = 1 myšlienka)
4.  uprostred dlhších veršov je pauza
5.  verše sa združujú do dvoj- alebo štvorverší
V básňach často nájdeme motív sokola a orla (symbol slobody, voľnosti), Tatier a Dunaja (symbol Slovenska), jánošíkovský motív (symbol boja za slobodu). Písali sa ponášky na ľudové balady. Autor sa často stotožnil so svojím hrdinom - autoštylizácia.
 
Predstavitelia: Ľudovít Štúr, Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Ján Botto, Jozef Miloslav
  Hurban, Ján Kalinčiak, Janko Matuška, Janko Francisci - Rimavský, Samo
  Bohdan - Hroboň
 
Ľudovít Štúr
Bol vedúcou osobnosťou mladej generácie, nadšený vlastenec, výborný rečník a organizátor. Narodil sa v Uhrovci v rodine učiteľa (v tom istom dome sa narodil politik Alexander Dubček). Študoval na lýceu v Bratislave, kde bol členom Spoločnosti česko-slovanskej a po jej zrušení bol zástupcom profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej.
Dva roky študoval v Halle. Po návrate pôsobil na lýceu a ostro vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov. Kvôli svojim politickým názorom bol zbavený profesúry. Po potlačení revolúcie v roku 1849 žil pod policajným dozorom v Modre, kde po smrti svojho brata Karola pomáhal  pri výchove jeho detí.
Pri poľovačke sa nešťastne zranil a na následky tohto zranenia zomrel v Modre (nedovŕšil ani 41 rokov), kde je aj pochovaný. Heslom jeho života bolo "málo troviť, veľa tvoriť". Nikdy sa neoženil. V jeho živote zohrali veľkú úlohu dve ženy - Adela Ostrolúcka a Mária Pospíšilová, ktorej napísal báseň Rozžehnání.

Štúr bol všestrannou osobnosťou:
-  jazykovedec - 1843 uzákonil spisovnú slovenčinu; potrebu spisovného jazyka zdôvodnil v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí; gramatiku vysvetlil v diele  Náuka reči slovenskej
-  politik - bol poslancom v Uhorskom sneme za mesto Zvolen a vo svojich vystúpeniach žiadal  o zrušenie poddanstva a zavedenie slovenčiny do škôl; bol výborným rečníkom
-  novinár - založil prvé slovenské politické noviny Slovenskje národňje novini (1845)- mali literárnu prílohu Orol Tatranský
-  básnik - ako básnik príliš nevynikal; napísal dve zbierky: Dumky večerní, Spevy a piesne;
-  učiteľ - na bratislavskom lýceu, usporadúval vychádzky na pamätné miesta (Devín)
Zaoberal sa aj ľudovou slovesnosťou a napísal dielo O národných piesňach a povestiach plemien slovanských. V diele Slovanstvo a svet budúcnosti sa zamýšľa nad súčasným postavením a budúcnosťou slovanských národov.

Na pamätnej tabuli na rodnom dome v Uhrovci je nápis: 
On zobudil zo sna národ svoj
a zoral ú]]hor neúrodný,
ku cti priviedol jazyk rodný
a šiel za rodu spásu v boj.
On padol – ale zvíťazil.
On zomrel – aby večne žil.

KODIFIKÁCIA je oficiálne schválený opis jazykových noriem.
FONETICKÁ TRANSKRIPCIA je súbor znakov, ktoré sa používajú na presný záznam zvukovej reči; v texte sa uvádza hranatými zátvorkami [ďeťi, píxa, maksi, ňecht].