Vývin slovenčiny

Vývin slovenčiny

Slovenčina patrí k západoslovanským jazykom spolu s poľštinou a češtinou. Prvým spoločným jazykom Slovanov bola praslovančina. Všetky slovanské jazyky patria do rodiny indoeurópskych jazykov.
 
1. Prvé písomné pamiatky v spisovnom slovanskom jazyku pochádzajú  z 9. storočia - sú spojené s Veľkou Moravou a Cyrilom a Metodom (863). Prvým slovanským písmom bola hlaholika a prvým spisovným jazykom staroslovienčina.

2. Po zániku V. Moravy v 10. storočí nastupuje na dlhé stáročia obdobie latinskej kultúry. Postupne sa formujú tri skupiny slovenských nárečí, a to západoslovenské, stredoslovenské, východoslovenské.

3. Pod vplyvom husitského hnutia preniká na naše územie v 15. storočí čeština, ktorú nájdeme  v písomnostiach administratívno-právneho charakteru v podobe ako slovakizovaná čeština.

4. Základy spisovnej slovenčiny položil Anton Bernolák (1787 - Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách, Slovenská gramatika, Slovár slovenskí-česko-latinsko-nemecko-uherskí – za základ si vybral západoslovenské nárečie a fonetický pravopis). Prvé dielo v spisovnej slovenčine: Fándly : Dúverná zmlúva medzi mníchom a diáblom. Tento jazyk sa neujal na celom území.

5. 1843 - Štúr, Hodža, Hurban na fare v Hlbokom kodofikovali slovenčinu- stredoslovenské nárečie. Prvým dielom bol almanach Nitra (1844). Jazykovedné práce Štúra: Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej. Štúrovčina sa stala celonárodným jazykom.

6.  K zmenám v pravopise došlo v roku 1852, kedy Martin Hattala vydal Krátku mluvnicu slovenskú, kde na návrh Hodžu zaviedol do fonetického pravopisu etymologický princíp (pravopis odvodený od pôvodu slov). Zaviedol y, ô, ia, ie, iu, de, te, ne, le, di, ti, ni, li - bez mäk-čeňa.

Rozvoj spisovnej slovenčiny podporil svojimi prácami Samo Czambel, ktorý napísal prvú vedeckú štúdiu o histórii slovenského pravopisu Slovenský pravopis - 1880.

7.  Po vzniku prvej ČSR v roku 1918 sa slovenčina stala oficiálne úradným jazykom Slovákov, ale bola pod silným vplyvom češtiny, hlavne v administratívnej oblasti: razítko, dopis, dotaz, zahájiť, rohlík, sáčok. Preto vzniká hnutie purizmus - snaha o očistenie slovenčiny od cudzích slov.

Prvé Pravidlá slovenského pravopisu vyšli v roku 1931. Odvtedy vychádzajú vždy po dôležitých zmenách a majú 2 časti. Prvá je gramatická a druhá slovníková. Prvé pravidlá boli ovplyvnené češtinou. Tohto vplyvu sa zbavili po roku 1940 a 1953; posledné zmeny v pravidlách nastali v roku 1991 a 1998.
 
O čistotu slovenčiny sa stará Jazykovedný ústav Ľ. Štúra, ktorý pracuje pri Slovenskej akadémii vied. Posledné zmeny v pravopise sa týkajú hlavne písania bodky, čiarky, veľkých písmen a rytmického krátenia:
-  bodka sa nepíše za menom autora a názvom knihy alebo článku, za nápisom, za nadpisom,  za určením miesta a dátumu
-  čiarka v oslovení: Ahoj, Zuzka!
-  Námestie osloboditeľov, Trieda SNP (predtým: námestie Osloboditeľov, trieda SNP)
-  príslovky vyjadrujúce farbu sa píšu spolu i oddelene: do biela - dobiela
-  prípona -ár, -áreň sa skracuje vždy po dlhej slabike: prevádzkar, mliekar, mliekareň
-  odstránila sa výnimka z rytmického krátenia v type: vládnuť - vládnuc - vládnuci