Porevolučné a matičné roky v slovenskej literatúre
Autor: diana
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 27.11.2011
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 659 slov
Počet zobrazení: 11 633
Počet zobrazení: 11 633
Tlačení: 823
Uložení: 920
Uložení: 920
Porevolučné a matičné roky v slovenskej literatúre (1850 - 1875)
Po potlačení revolúcie 1848/1849 nastolila viedenská vláda krutý policajný režim. Toto obdobie sa podľa vtedajšieho ministra vnútra Alexandra Bacha nazýva Bachov absolutizmus. Vyznačuje sa ponemčovaním, cenzúrou tlače, prenasledovaním uvedomelých vlastencov (Štúr, Hurban a Hodža žijú pod policajným dozorom), zakázané sú Slovenské pohl'ady (vydával ich Hurban). Toto obdobie trvalo desať rokov. Jediný úspech tohto obdobia predstavuje vyriešenie sporu o spisovný jazyk. Dovtedy sa používali tri jazyky: štúrovčina, bernolákovčina a čeština. K dohode došlo až po vypracovaní nových zásad gramatiky, ktoré na návrh Hodžu vypracoval Martin Hattala. Bol zavedený etymologický pravopis (odvodený od pôvodu slov) a za SZ prijali stredoslovenské nárečie. Hattala napísal Krátku mluvnicu slovenskú (1852) - zaviedol y, dvojhlásky ia,ie,iu (s i, nie s j), ô, de, te, ne, le, di, ti, ni, li bez mäkčeňa a dvojhlásku ô. Zvíťazila Štúrova koncepcia.
Oživenie slovenského národného života nastáva až po páde Bachovho absolutizmu.
V roku 1860 bol vydaný Októbrový diplom, v ktorom panovník sľubuje zrovnoprávnenie všetkých národov žijúcich v Uhorsku. Viedenská vláda však sľub nesplnila, a tak sa 6.-7. júna 1861 v Turčianskom sv. Martine zišli predstavitelia slovenského národného života a prijali dokument Memorandum národa slovenského, v ktorom žiadajú viedenskú vládu o správu nad vlastným územím, uznanie spisovného slovenského jazyka, založenie slovenských škôl a kultúrnych inštitúcií. Z požiadaviek boli uskutočnené len niektoré.
V roku 1863 bola založená Matica slovenská. Jej prvým predsedom bol katolícky biskup Štefan Moyzes a podpredsedom Karol Kuzmány, sídlom bol Martin. Úlohou MS je uchovávať a rozvíjať kultúrne dedičstvo Slovákov. Boli založené aj tri slovenské gymnáziá – vyššie v Revúcej (1862) a nižšie v Martine a v Kláštore pod Znievom.
V roku 1867 bolo rakúsko - maďarské vyrovnanie a správu nad územím Slovenska získala maďarská šl'achta. Nastáva opäť pomaďarčovanie, ktorého dôsledkom bolo zatvorenie slovenských škôl a v 1875 aj Matice slovenskej. Jej činnosti bola obnovená až v roku 1919, po vzniku ČSR. Toto obdobie nazývame v dejinách slov. národa matičným. V umení sa dostáva do popredia mladá generácia, ktorá upúšťa od princípov romantizmu a viac sa zameriava na realitu, skutočnosť. V 1871 vyšiel almanach Napred, ktorý vydal Pavol Országh a Koloman Banšell. Je to nástup generácie realistov.
Z literárnych druhov prevláda próza a rozvíja sa dráma. Z tém dominuje otázka spolunažívania Slovákov a Maďarov.
Predstavitelia: Ľudovít Kubáni, Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský, Ján Palárik - Beskydov, Jonáš Záborský.
Poznámka: Slovo "matica" je staroslovienskeho pôvodu a neznamená matka, ale žriedlo, prameň, v niektorých jazykoch i včeliu kráľovnú. Prvú Maticu si založili Srbi, nekôr Česi, Chorváti...
JONÁŠ ZÁBORSKÝ
Narodil sa v Záborí v zemianskej rodine. Študoval teológiu a filozofiu v Halle, kde sa zoznámil so Štúrom a už tu sa nezhodli v niektorých názoroch na zemianstvo i spisovný jazyk. Bol evanjelickým farárom, no z existenčných dôvodov prestúpil (konvertoval) z evanjelickej viery na katolícku, no bol sklamaný, lebo ho premiestnili do Košíc na nemeckú faru a neskôr do chudobnej dedinky Župčany pri Prešove, kde zomrel a je aj pochovaný. Celý život bol nepochopený vlastnou generáciou i štúrovcami. Bol literárne všestranným autorom - písal poéziu, prózu i drámu.
Poézia:
Zbierka Žehry, okolo ktorej sa rozprúdila živá polemika a odsúdili ju hlavne štúrovci pre zasta-ralý spôsob písania (používa časomieru a češtinu). V zbierke Bájky na zvieratách kritizuje negatívne javy v ľudskom správaní.
Próza:
Písal krátke satirické poviedky a dve autobiografické prózy, a to Panslavistický farár (pansláv = národovec) a Dva dni v Chujave -je to satira na súčasné pomery na Slovensku. Má dve časti:
1.) Deň škaredý - je to reálny obraz života na slovenskej dedine, kde vládne maďarizácia, národnostný i sociálny útlak, bieda, nevzdelanosť, alkoholizmus, strach pred vrchnosťou.
2.) Deň pekný - je to ideálny obraz slovenskej dediny, ktorá sa zmenila, povzniesla sa z biedy hlavne zásluhou farára a učiteľa. Nájdeme tu zárodky spoločného (družstevného) hospodárenia a materskej škôlky.
Dráma:
Napísal mnoho historických hier, z nich najvýznamnejšie sú Bitka pri Rozhanovciach a hra Najdúch - je to veselohra o nemanželskom dieťati statkára Kobozyho a zvedenej sedliackej dievčiny. Dej sa odohráva v Chujave.
Po potlačení revolúcie 1848/1849 nastolila viedenská vláda krutý policajný režim. Toto obdobie sa podľa vtedajšieho ministra vnútra Alexandra Bacha nazýva Bachov absolutizmus. Vyznačuje sa ponemčovaním, cenzúrou tlače, prenasledovaním uvedomelých vlastencov (Štúr, Hurban a Hodža žijú pod policajným dozorom), zakázané sú Slovenské pohl'ady (vydával ich Hurban). Toto obdobie trvalo desať rokov. Jediný úspech tohto obdobia predstavuje vyriešenie sporu o spisovný jazyk. Dovtedy sa používali tri jazyky: štúrovčina, bernolákovčina a čeština. K dohode došlo až po vypracovaní nových zásad gramatiky, ktoré na návrh Hodžu vypracoval Martin Hattala. Bol zavedený etymologický pravopis (odvodený od pôvodu slov) a za SZ prijali stredoslovenské nárečie. Hattala napísal Krátku mluvnicu slovenskú (1852) - zaviedol y, dvojhlásky ia,ie,iu (s i, nie s j), ô, de, te, ne, le, di, ti, ni, li bez mäkčeňa a dvojhlásku ô. Zvíťazila Štúrova koncepcia.
Oživenie slovenského národného života nastáva až po páde Bachovho absolutizmu.
V roku 1863 bola založená Matica slovenská. Jej prvým predsedom bol katolícky biskup Štefan Moyzes a podpredsedom Karol Kuzmány, sídlom bol Martin. Úlohou MS je uchovávať a rozvíjať kultúrne dedičstvo Slovákov. Boli založené aj tri slovenské gymnáziá – vyššie v Revúcej (1862) a nižšie v Martine a v Kláštore pod Znievom.
V roku 1867 bolo rakúsko - maďarské vyrovnanie a správu nad územím Slovenska získala maďarská šl'achta. Nastáva opäť pomaďarčovanie, ktorého dôsledkom bolo zatvorenie slovenských škôl a v 1875 aj Matice slovenskej. Jej činnosti bola obnovená až v roku 1919, po vzniku ČSR. Toto obdobie nazývame v dejinách slov. národa matičným. V umení sa dostáva do popredia mladá generácia, ktorá upúšťa od princípov romantizmu a viac sa zameriava na realitu, skutočnosť. V 1871 vyšiel almanach Napred, ktorý vydal Pavol Országh a Koloman Banšell. Je to nástup generácie realistov.
Z literárnych druhov prevláda próza a rozvíja sa dráma. Z tém dominuje otázka spolunažívania Slovákov a Maďarov.
Predstavitelia: Ľudovít Kubáni, Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský, Ján Palárik - Beskydov, Jonáš Záborský.
Poznámka: Slovo "matica" je staroslovienskeho pôvodu a neznamená matka, ale žriedlo, prameň, v niektorých jazykoch i včeliu kráľovnú. Prvú Maticu si založili Srbi, nekôr Česi, Chorváti...
JONÁŠ ZÁBORSKÝ
Narodil sa v Záborí v zemianskej rodine. Študoval teológiu a filozofiu v Halle, kde sa zoznámil so Štúrom a už tu sa nezhodli v niektorých názoroch na zemianstvo i spisovný jazyk. Bol evanjelickým farárom, no z existenčných dôvodov prestúpil (konvertoval) z evanjelickej viery na katolícku, no bol sklamaný, lebo ho premiestnili do Košíc na nemeckú faru a neskôr do chudobnej dedinky Župčany pri Prešove, kde zomrel a je aj pochovaný. Celý život bol nepochopený vlastnou generáciou i štúrovcami. Bol literárne všestranným autorom - písal poéziu, prózu i drámu.
Poézia:
Zbierka Žehry, okolo ktorej sa rozprúdila živá polemika a odsúdili ju hlavne štúrovci pre zasta-ralý spôsob písania (používa časomieru a češtinu). V zbierke Bájky na zvieratách kritizuje negatívne javy v ľudskom správaní.
Próza:
Písal krátke satirické poviedky a dve autobiografické prózy, a to Panslavistický farár (pansláv = národovec) a Dva dni v Chujave -je to satira na súčasné pomery na Slovensku. Má dve časti:
1.) Deň škaredý - je to reálny obraz života na slovenskej dedine, kde vládne maďarizácia, národnostný i sociálny útlak, bieda, nevzdelanosť, alkoholizmus, strach pred vrchnosťou.
2.) Deň pekný - je to ideálny obraz slovenskej dediny, ktorá sa zmenila, povzniesla sa z biedy hlavne zásluhou farára a učiteľa. Nájdeme tu zárodky spoločného (družstevného) hospodárenia a materskej škôlky.
Dráma:
Napísal mnoho historických hier, z nich najvýznamnejšie sú Bitka pri Rozhanovciach a hra Najdúch - je to veselohra o nemanželskom dieťati statkára Kobozyho a zvedenej sedliackej dievčiny. Dej sa odohráva v Chujave.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Porevolučné a matičné roky | Maturita | 1 071 slov | |
Porevolučné a matičné obdobie | Maturita | 1 122 slov | |
Porevolučné a matičné roky od romantizmu k realizmu | Ostatné | 3 056 slov | |
Matičné obdobie (1850-1880) | Učebné poznámky | 862 slov | |
Matičné obdobie – próza v matičnom období (1860-1875) | Maturita | 1 636 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#dvojhlásky: ia, ie, iu, ô #slová na ô #zbierka spor o žehry #Bernolakovčina a šturovčina #slová s dvojhláskou iu #matica slovenska #porevolucne a maticne roky #bachov absolutizmus literatura .maturitna #matične roky #bachov absolutizmus #bernolakovcina sturovcina #slova na de,te,ne,le,di,ti,ni.li #matica slovenska literatura #bernolakovčina a sučastny spisovny jazyk #bernolakovcina #iu #jonáš záborský žehry #bachov absolutizmus, matične roky #matica slovenská literatúra matičného obdobia #almanach napredDiskusia: Porevolučné a matičné roky v slovenskej literatúre
Pridať nový komentárVygenerované za 0.039 s.