Realizmus v európskej literatúre

Realizmus v európskej literatúre
19. storočie je charakteristické rozvojom prírodných vied, priemyselnou revolúciou a rozvojom kapitalizmu. V tomto období vzniká aj nový filozofický smer - pozitivizmus, ktorého zakladateľom je August Comte. Pozitivisti tvrdili, že pravdivé, skutočné, reálne je len to, čo sa dá overiť, dokázať, vidieť na vlastné oči. Táto filozofia ovplyvnila aj umelcov, ktorí sa snažili zobraziť skutočnosť pravdivo a reálne. Túto novú umeleckú metódu nazývame realizmus. Autori boli kronikármi doby, snažili sa priblížiť umenie životu.

Znaky realizmu:
1. Oproti romantizmu, ktorý vykreslil výnimočného hrdinu, realisti vykreslili typického hrdinu - človeka, ktorý v sebe spája vlastnosti väčšieho kolektívu.
2. Kým v romantizme prevládala poézia, v realizme je to próza, hlavne poviedka a román, v ktorom má autor väčší priestor, aby čo najvernejšie a najvšestrannejšie stvárnil danú spoločnosť. Hrdinami sú ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev.
3. V romantizme bol v popredí cit (sentimentalizmus),  v realizme je to rozum (racionalizmus).
 
FRANCÚZSKO:
 
STENDHAL- román Červený a čierny, kde čierna symbolizuje francúzsku spoločnosť a červená ľudskú túžbu po plnom živote. Hlavný hrdina je Julien Sorel, ctižiadostivý mladý muž, ktorý svoj boj však prehráva. 
  GUSTAVE FLAUBERT (flobér)- román Pani Bovaryová - typický príbeh ženy, ktorá si vydržiava milenca a keď sa dostane do finančnej krízy milenec ju opustí a ona spácha samovraždu.
  Vo francúzskej literatúre často nájdeme tento motív. Podobne často sa stretneme aj s mla-dými mužmi, ctižiadostivými, túžiacimi po kariére a postavení, ktorí využívajú na ich dosiahnutie ženy.
  Guy de Maupassant  (mopasán)- román Miláčik (podobný motív
  Emile Zola - v jeho románoch nájdeme sociálny podtón -  Brucho Paríža, Zabijak
  Honoré de Balzac - z jeho románov sa dozvieme viac o francúzskej spoločnosti než z akýchkoľvek odborných diel historikov. Jeho hrdinovia sa v mnohom podobajú jeho vlastnému osudu, jeho túžbe po sláve a postavení, ktorej obetoval i zdravie. V jeho románoch sa stretneme s ľuďmi poctivými, ktorých bezohľadne zneužívajú rôzni špekulanti. Napísal vyše 90 románov, ktoré zhrnul do spoločného cyklu pod názvom Ľudská komédia
S mnohými postavami, ktorých je asi 2 000, sa stretneme vo viacerých jeho dielach. Najvýznamnejšie  z tohto cyklu sú:
Gobseck - obraz typického úžerníka.
Šagrénova koža - mladý šľachtic získa od starinára osliu kožu, ktorá má zázračnú moc splniť svojmu majiteľovi všetky želania, ale zakaždým sa koža zmenší a približuje tak smrť svojmu majiteľovi. Autor upozorňuje na zhubnú silu túžby po moci a peniazoch.
Sesternica Beta
Lesk a bieda kurtizán
Eugénia Grandetová
Otec Goriot - bohatý obchodník žije len pre svoje dve dcéry (Anastázia, Delfína). Dal im celý majetok, aby sa mohli dobre vydať a dostať sa do vyšších kruhov. Jedna sa vydá za baróna a druhá za bankára. Goriot sa presťahuje do chudobného penziónu, aby mohol byť blízko svojich dcér. Nechce vidieť, že ho zneužívajú a hanbia sa za neho. Platí za ne dlhy, rozpredáva svoj majetok a sám chudobnie. Okolie ním opovrhuje a vysmieva sa mu. Jediný, kto s ním súcití, je chudobný študent Rastignac [rastiňak]. V románe vystupuje množstvo postáv, s ktorými sa stretávame i v ďalších dielach. Zaujímavá je postava galejníka, zločinca Vautrina [votréna], ktorý bojuje proti spoločnosti svojskými metódami. Zneškodňuje bohatých, aby sa sám obohatil. Goriot zomiera chudobný a opustený. Na smrteľnej posteli sa vyznáva Rastignacovi: "Človek musí umrieť, aby poznal, čo sú to deti." Počas deja sa mení charakter Rastignaca. Úsilie preniknúť do vyššej spoločnosti zatieni jeho dobré predsavzatia. Využíva svoju mladosť a šarm, ktoré mu pomáhajú dosiahnuť úspechy najmä u žien. Román sa končí jeho cynickou výzvou: "A teraz uvidíme, kto z koho."
Balzac vychádza z presvedčenia, že človek nie je ani dobrý, ani zlý, spoločnosť ho nekazí, ale podlieha v dobrom i v zlom svojmu spoločenskému prostrediu.
 
ANGLICKO:
Charles Dickens – vyrastal v chudobných pomeroch, jeho otec bol pre dlhy vo väzení. Na toto poníženie nezabudol do konca života, a preto vo svojich prácach často opisuje ťažký život chudobných detí.
Pamäti Klubu Pickwickovcov (Kronika Pickwickovho klubu) – je to obraz Anglicka v 19. storočí. Zobrazuje putovanie pána Pickwicka a jeho troch priateľov po anglickom vidieku so zámerom lepšie poznať život. Opisy veselých dobrodružstiev sa striedajú s kritikou anglického zákonodarstva a sociálnej nespravodlivosti.
Oliver Twist - v tomto románe odhaľoval pokrytectvo spoločnosti, román je obžalobou anglickej zaostalosti v sociálnych otázkach. Na osudoch osirelého chlapca prežívajúceho veľa trpkosti a ponižovania vniká do prostredia najbiednejších londýnskych vrstiev.
David Copperfield - tento román má autobiografické črty.
 
RUSKO:
Nikolaj Vasilievič Gogoľ – narodil sa na Ukrajine v rodine statkára; kritizoval pomery v Rusku, pričom využíval humor a satiru. Pri čítaní jeho diel sa čitateľ musel smiať a po prečítaní plakať – preto u neho hovoríme o "smiechu cez slzy". Romány: Mŕtve duše - hlavnou postavou je budúci podnikateľ Čičikov, ktorý skupuje od stat-károv mená mŕtvych nevoľníkov, aby vzbudil dojem bohatého muža a získal pôžičku.
Drámy: Ženba, Revízor - komédia, v ktorej kritizuje pomery na ruskom vidieku: úplatkárstvo, pokrytectvo a karierizmus miestnych úradníkov. Hlavným hrdinom je úradníček Chlestakov, ktorý prijíma úlohu falošného revízora a zisťuje, aké neporiadky vládnu v meste;
  Ivan Sergejevič Turgenev - pochádzal zo šľachtickej rodiny, ale žil väčšinou vo Francúzsku a bojoval (perom) proti nevoľníctvu. Napísal romány Rudin (tu vykreslil typ zbytočného človeka) a Otcovia a deti, kde hovorí o generačných problémoch ;
  Fjodor Michajlovič Dostojevskij - majster psychologickej prózy; najznámejšie romány: Idiot a Zločin a trest - psychologické štúdia študenta Raskoľnikova, ktorý zabije starú úžerníčku a jej sestru. Tu začína jeho utrpenie, ktoré vyvrcholí priznaním viny na polícii, po ktorom trest prijíma s úľavou.
  Lev Nikolajevič Tolstoj - pochádzal zo šľachtickej rodiny a takmer celý život prežila jeho rodina v Jasnej Poľane (jeho osobným lekárom bol Slovák Dušan Makovický). Napísal autobiografickú trilógiu: Detstvo, Chlapčenstvo, Junošstvo.
Medzi najvýznamnejšie romány patrí epopeja Vojna a mier. Je to obraz života niekoľkých ruských šľachtických rodín v období vojny s Napoleonom.
Anna Kareninová - príbeh ženy, ktorá sa nepodriadi spoločenským konvenciám, ide za osobným šťastím, no všade sa stretáva s odsúdením. Nakoniec svoj život ukončí samovraždou pod kolesami vlaku.
  Anton Pavlovič Čechov - povolaním lekár, majster poviedky a autor známych divadelných hier. Jeho poviedky mali humoristický a satirický charakter. Vysmieva sa v nich z pokrytectva, malomeštiactva, poníženosti. Najznámejšie sú: Chameleón, Smrť úradníka,  Dáma so psíčkom. Svojím hrdinom dáva charakteristické mená, ktoré vystihujú ich povahu. Vo svojich divadelných hrách sa zameral hlavne na vidiecku šľachtu. Významnú úlohu v nich hrá psychika postáv a lyrizmus (náladové podfarbenie). Najznámejšie divadelné hry: Tri sestry, Višňový sad, Čajka, Ujo Váňa.
 
ČESKO:
Jan Neruda - celý život prežil v Prahe na Malej Strane a toto prostredie poznačilo celý jeho život i tvorbu. Povolaním bol novinár; písal poéziu i prózu. Klasickým dielom českého realizmu je jeho zbierka poviedok Povídky malostranské - na základe vlastných spomienok a zážitkov zobrazil malostranské prostredie. Vystupuje tu množstvo postáv a postavičiek s dobrými i zlými vlastnosťami - napr. poviedky: Doktor Kazisvět,  Přivedla žebráka na mizinu.
Z básnických zbierok je to napr. zbierka Písně kosmické, v ktorej vyjadril svoju vieru v ľudský rozum a pokrok vo vede napr. v básni Jak lvové bijem o mříže
Alois Jirásek - povolaním stredoškolský profesor histórie. Vo svojich rozsiahlych románových cykoch a drámach sa venoval historickým témam - hlavne z husitského obdobia, napr. divadelné hry: Jan Hus, Jan Žižka, Jan Roháč. Medzi najvýznamnejšie jeho romány patrí román Psohlavci - zobrazil boj Chodov  (v erbe psia hlava) proti Habsburgovcom. Povstanie vedené Janom Kozinom bolo potlačené a jeho vodcovia popravení. Staré pověsti české – zbierka povestí z dejín českého národa (o vzniku Čiech, o praotcovi Čechovi, o Libuši, o Karolovi IV., o pražskom orloji...).
Ilustrátorom jeho kníh bol Mikoláš Aleš, jeho osobný priateľ.