Umelecké stvárnenie ľudu v dielach slovenských realistov

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: diana
Typ práce: Referát
Dátum: 27.11.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 902 slov
Počet zobrazení: 5 797
Tlačení: 495
Uložení: 568
Umelecké  stvárnenie  ľudu  v  dielach slovenských  realistov
 
ROMANTICKÁ LITERATÚRA idealizovala ľud, hovorila o jeho schopnostiach, sile, slávnej a bohatej histórii, aby tak prebudila národné povedomie Slovákov. Typickým príkladom je napr. Sládkovič a jeho skladba Detvan, v ktorej Martin a Elena sú obrazom mravnej sily a zárukou národnej budúcnosti.
  REALIZMUS si už všímal základné spoločenské rozpory doby: rozdiel medzi šľachtou a ľudom, zemanmi a ľudom i samotné sociálne postavenie slovenského ľudu. V duchu zásad realizmu sa autori snažili opísať charaktery pravdivo, skutočne a priblížiť tak umenie životu.

MARTIN KUKUČÍN  (vl. m. Matej Bencúr)
Narodil sa v Jasenovej na Orave; v Kláštore pod Znievom absolvoval učiteľské štúdium; neskôr študoval medicínu v Prahe (jeho spolužiakom bol Dušan Makovický, neskôr osobný lekár Tolstého) a ako lekár pôsobil v Dalmácii na ostrove Brač, kde sa aj oženil. Niekoľko rokov pôsobil v Južnej Amerike (Chille) medzi chorvátskymi vysťahovalcami. Po návrate sa usadil v Chorvátsku, kde aj zomrel a bol pochovaný v Záhrebe. Jeho telesné pozostatky previezli neskôr na martinský cintorín. Pseudonym si zvolil po matke, ktorú prezývali v dedine „kukučka“.
Tematická skladba jeho diela je pestrá. V poviedkach, črtách i románoch uplatnil realistický prístup k spracovaniu tém. Často využíval humor.
 
1.  Študentské motívy - poviedky Pred skúškou, novela Mladé letá - spomienky na stredo-školské štúdiá v Revúcej.
2.  Dedinské motívy - dôraz kladie na charakterovú a psychologickú kresbu postáv, poviedky majú často monografický charakter (autor sa zameriava na osud jednej postavy).
Rysavá jalovica - je o kmotrovcoch Adamovi Krtovi a Adamovi Trnkovi a o kúpenej a stratenej jalovici. Krt je novým typom komického hrdinu - už svojím výzorom je smiešny: je malý, pokrivkáva a zhoda jeho mena s krtom nie je náhodná. Adam je dobrák, ale pritom slaboch a priateľ alkoholu. Strach pred ženou Evou - jazyčnicou a túžba po poháriku sú zdrojom mnohých humorných scén.
Neprebudený - táto poviedka patrí k najtragickejším. Autor sa tu prejavil ako vynikajúci psychológ. V Ondrášovi Machuľovi vytvoril štúdiu dedinského mrzáka. Zuzka Bežanovie sľúbila žartom Ondrášovi, pastierovi husí, že sa zaňho vydá. Ondráš jej reči berie vážne a pripravuje sa na sobáš. Zo žartu sa stáva tragédia, keď na Zuzkinej svadbe s Janom Dúbravovie vypukne požiar a Ondráš, v snahe zachrániť husi z horiaceho chlieva, zahynie v plameňoch.
Dies irae (Dni hnevu)–tu autor poukázal na závažný problém doby-honbu za peniazmi. Vytvoril  typ chorobného lakomca Ondráša Sýkoru, ktorý celý život zhŕňal peniaze a keď o ne príde, stráca zmysel života. Na život sa pozeral iba cez peniaze, pre ne sa rozišiel s dedinou i synmi. Najdramatickejší je obraz jeho príchodu do richtárovho domu, kde leží jeho smrteľne chorý syn. Motívom jeho príchodu  však nebol záujem o jeho zdravie, ale hľadanie ukradnutých peňazí. Záver je  harmonický - otec sa zmieri so synom a ľutuje, ako žil doteraz. 

Keď báčik z Chochoľova umrie - tu dáva do protikladu životaschopného predstaviteľa ľudu Ondreja Trávu s príslušníkom zemianstva Adušom Domanickým z Domaníc. Na rozdiel od Vajanského bol Kukučín presvedčený o duchovnom i hmotnom úpadku zemianstva, o jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa. Aduš prehajdákal majetok po rodičoch a zadĺžil sa. Od Ondreja, sedliaka, ktorý "zavesil gazdovanie na klinec a oddal sa špekulácii", zobral zálohu na jačmeň, ktorý nemá. V závere pri hroboch svojich rodičov si uvedomí, ako žije a chce sa polepšiť.
3.  Dalmácia (dnes Chorvátsko)- tu vznikol román Dom v stráni - v popredí je láska, ktorej stoja v ceste majetkové rozdiely. Katica je dcérou rozvážneho sedliaka Mateho Beraca a Niko synom statkárky šory Anzuly - ich láska sa však rozplynie a zvíťazí rozum v duchu myšlienky: rovný nech si rovného hľadá. Rôzne spoločenské vrstvy sa musia navzájom rešpektovať, ale ich miešanie nevedie k šťastiu. Mate Berac má prirodzenú autoritu a záleží mu na dodržiavaní patriarchálnych rodinných tradícií.
4.  Južná Amerika - román Mať volá - je o ťažkom živote chorvátskych vysťahovalcov a ich túžbe po domove.
Kukučín písal aj cestopisy, historické romány a divadelné hry.
 
Jozef Gregor - Tajovský
Vo svojich poviedkach priniesol portréty prostých chudobných ľudí, ktorí živoria, žijú z ruky do úst, no predsa sú naplnení bohatstvom ľudského citu a charakteru, často ukrytom za ľudským utrpením.
Narodil sa v Tajove v mnohodetnej rodine; vychovávali ho starí rodičia Greškovci. Študoval na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom, no keďže nechcel byť nástrojom pomaďarčovania, zanechal učiteľstvo a odišiel študovať na obchodnú akadémiu do Prahy. Ako bankový úradník pracoval na viacerých miestach; posledné roky prežil v Bratislave, pochovaný je v Tajove.
 
Tajovský napísal množstvo poviedok, ktoré vyšli vo viacerých zbierkach. Medzi najkrajšie patria tie, v ktorých spomína na múdrosť, pracovitosť a láskavosť starých rodičov: Prvé hodinky, Žliebky, Do konca - končí ju slovami: "Pre nás žili, pre nás pracovali a strádali bez oddychu až do konca, i nechže je obom ľahká slovenská zem."
 
V poviedkach podal vynikajúci pohľad na dva protikladné svety na dedine: na boháčov a chudobu. Vidieť to najmä v poviedke Maco Mlieč. Maco je sluhom u richtára. Slúži uňho celý život za jedlo, šaty, tabak a prísľub, že ho doopatrujú do smrti. Rokmi však zanedbal svoj zovňajšok a keď cítil, že sa blíži jeho koniec, prišiel za richtárom "porátať sa" - mal pocit, že práve on je richtárovi dlžný a ďakoval mu za všetko. Neuvedomil si hodnotu vlastnej práce. Celý jeho život sa odohrával v maštali a v maštali aj zomrel. Po jeho smrti mu síce gazda vystrojil krásny pohreb, takže richtára celá obec pochválila, len sluhovia v obci si povrávali, že aj ho mal za čo pochovať.

Mamka Pôstková - predstavuje chudobnú, ale statočnú ženu, ktorú vyženie z domu vlastný syn, o ťažko zarobené peniaze pri repe ju oberie gazda, ale predsa pomáha neveste živiť deti. Autor čerpal námet pre túto poviedku z obdobia, keď pracoval ako bankový úradník a spoznal ženičku, ktorá chodila do banky splácať po halierikoch svoj trojkorunový dlh. Autor v oboch poviedkach vyzdvihuje statočnosť chudobných ľudí, ktorí celý život poctivo pracujú a ani  po smrti nechcú po sebe zanechať dlhy.

 Apoliena - je príbeh o 15-ročnej Apolieny, ktorá ohluchla od bitky otca - pijana, príde do mesta za slúžku, ale aj tu je týraná pani majstrovou a učňami. Ich vzťah k nej sa zmení, keď sa dozvedia o príčine jej hluchoty.
 
Medzi tzv. "chlebové poviedky" patria:
Horký chlieb - poviedka o vdove, ktorá ťažko zarába na chlieb, aby uživila svoje deti - v no-ci stráži panské deti, má strach o svoje, a tak ich v mrazivej noci uteká pozrieť. Prechladne, ťažko ochorie a bojí sa o budúci osud svojej rodiny.
Na chlieb - dojímavý príbeh muža, ktorý prichádza do banky požičať si peniaze na chlieb. Ochorel, prišiel o prácu a jeho deti hladujú. Keď mu odmietnu dať pôžičku, lebo má slabých ručiteľov, vyroní slzu ľútosti, ktorá obmäkčí úradnikov a na miesto ručiteľov napíšu svoje mená.
Tajovský písal aj divadelné hry. Umelecky najhodnotejšie sú:
Statky - zmätky - najlepšia Tajovského dráma. Reaguje v nej na aktuálny problém slovenskej dediny - konflikt medzi majetkovými a medziľudskými vzťahmi. Hlavní hrdinovia sú bezdetní manželia, bohatí gazdovia Palčíkovci. Presvedčia rodičov Ďurka Ľavka a Zuzky Kamenskej, aby sa mladí zobrali a prišli bývať k nim. Palčíkovci nechcú platiť sluhov, preto mladí majú u nich pracovať a po ich smrti získať majetok. Manželstvo sa však rozpadá, pretože Ďuro stále chodí do krčmy za svojou bývalou láskou Betou. Zuzka preto odchádza k rodičom, aj keď čaká dieťa. Ďuro si potom privádza Betu. Tá ho nahovára, aby prinútil Palčíkovcov k prepísaniu majetku. Palčík Ďura vyženie a Beta ho opúšťa. Ďuro chce začať odznova so Zuzkou, no tá ho odmieta. Zuzka je nový typ ženy v slovenskej literatúre - nedá sa ponižovať, má svoju hrdosť aj za cenu toho, že bude musieť vychovávať svoje dieťa sama, nevráti sa k Ďurovi, ktorý ju už sklamal.

Ženský zákon - nastoľuje aktuálne problémy medziľudských vzťahov. V popredí sú dve rodiny: rodina Miška Maleckého a Aničky Javorovej. Konflikty vyvoláva Dora Kalinová, klebetnica a dohadzovačka. Obidve matky chcú presadiť svoj "zákon" (aby mladí manželia zostali po sobáši u nich). Nevedia sa dohodnúť, u koho budú mladí po sobáši bývať. Maleckého matka nakoniec ustúpi. Autor kritizuje klebety a ohováranie, ktoré môže spôsobiť veľa zla. Kritizuje aj túžbu dedinského človeka spoločensky postúpiť.

Božena slančíková - timrava
Pseudonym Timrava si zvolila podľa studničky, v ktorej nikdy nechýbala voda. Narodila sa  v mnohodetnej rodine evanjelického farára v Polichne. Základné vzdelanie získala od otca. Celý život prežila v Novohrade - iba jeden rok navštevovala meštiansku školu v B. Bystrici a pol roka bola v Dolnom Kubíne spoločníčkou zámožnej vdovy Országhovej. Po otcovej smrti žila v susednej Ábelovej u brata - farára a posledné roky prežila v Lučenci, kde je aj pochovaná.
Jej literárne začiatky sú spojené s ručne písaným rodinným časopisom Halúzka. Písala hlavne poviedky, ktoré môžeme rozdeliť do štyroch tematických okruhov:
 
1.  autobiografické práce - novela Skúsenosť - tu opisuje svoje zážitky v Dolnom Kubíne. Pani Bukovičovú (vdova Országhová) opisuje ako ženu pokryteckú a panovačnú - navonok veľká národovkyňa, no v skutočnosti obdivuje všetko maďarské; navonok milá, no v súkromí panovačná; Timrava seba predstavila v postave Maríny Majtáňovej a v postave básnika Javora spoznávame Hviezdoslava, ktorý v tom čase žil v Dolnom Kubíne.

2. 
poviedky z tzv. "panskej" spoločnosti - predstavuje tu život vidieckej inteligencie pri kartách a zábavách, život bez práce. V niektorých novelách predstavuje ženy, ktoré túžia po rovnoprávnom postavení v rodine a v spoločnosti, no ich sny sa nenaplnia. Novely: Ťažké položenie, Veľké šťastie, Bez hrdosti.

3.  prózy z dedinského prostredia - autorka pristupuje kritickejšie k tejto téme než Tajovský a upozorňuje na to, že ľud si môže za mnohé sám.
Ťapákovci - v tejto poviedke kritizuje zaostalosť, nevzdelanosť, lenivosť a neschopnosť prispôsobiť sa novému životu. Ťapákovci žijú patriarchálnym životom. V jednom dome sa tlačia 16, sú pomalí, málovravní, leniví myslieť i rozprávať, novoty ich nezaujímajú. Z rodiny sa vynímajú dve ženy: stará dievka Anča - zmija a Iľa - kráľovná, žena Paľa Ťapáka. Iľa sa snaží zmeniť primitívny život rodiny a dostáva sa do konfliktu s ostatnými členmi rodiny, najmä s Ančou, ktorá svojou uštipačnou povahou provokuje súrodencov voči Ili. Cieľavedomá Iľa nakoniec zvíťazí, podarí sa jej presvedčiť muža, aby si postavili dom a osamostatnili sa. Anča patrí k najtragickejším postavám v Timravinej próze. Choroba v detstve jej zmrzačila nohy, takže sa pohybuje len plazením po zemi. Kvôli tomu i kvôli uštipačnej povahe si vyslúžila prezývku "zmija". V tvári je však veľmi pekná a prekrásne vyšíva nevestám čepce. Paradoxom je, že sebe čepiec nemôže vyšiť, lebo ju nikto nemá rád, aj keď sa ona tajne trápi láskou k mužovi, pre ktorého ženu vyšíva čepiec. Napriek svojej povahe však v čitateľovi vzbudzuje nie nenávisť, ale skôr ľútosť.
V poviedke Skon Paľa Ročku zobrazila deformovaný vzťah rodičov a detí, muža a ženy. Dej novely je minimálny. Tvoria ho vlastne spomienky umierajúceho Paľa na smrteľnej posteli. I keď je mladý, je zatrpknutým človekom, plný nenávisti i výčitiek svedomia. Chudobný Paľo sa ožení s bohatou Zuzou, hoci jej rodičia boli proti sobášu. Ich veľká láska pomaly odumiera a mení sa na nenávisť Paľa k žene, ktorá ho neustále ženie do roboty. Paľo vyženie z domu i vlastnú matku. Búri sa proti žene, matke, cirkvi i obecným poriadkom a jeho individuálny protest končí jeho smrťou.

4. 
vojnová tematika - novela Hrdinovia - autorka hovorí o skutočných hrdinoch, ktorí, aj keď sú proti vojne, splnia si svoju povinnosť, narukujú a na fronte položia i svoj život, ako napr.  podnotár Širický; a o "hrdinoch", ktorí majú hrdinské reči, ale sú zbabelí – ako napr. notár Baláň, ktorý vyzýva ľudí, aby išli smelo bojovať proti nepriateľovi a za vlasť, že sa z nich stanú hrdinovia, ale sám sa zachová ako zbabelec. Autorka poukazuje na to, ako vplýva vojna na osudy obyčajných ľudí (Zuza Pekovka, Katka Stoličkovie).

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Umelecké stvárnenie ľudu v dielach slovenských realistov

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu