Obraz vojny a fašizmu v svetovej literatúre

Obraz vojny a fašizmu v svetovej literatúre
1. svetová vojna nútila človeka uvažovať o jej podstate, príčinách i o spôsobe, ako zabrániť jej opakovaniu. Toto všetko sa odrážalo v umení, najmä v literatúre. Spisovatelia odsudzovali nespravodlivú vojnu, odhaľovali jej neľudskosť a odsudzovali tých, ktorí ju rozpútali. Najväčšiu ťarchu vojny niesli na sebe európske štáty a čiastočne i USA. Je preto pochopiteľné, že vojnová problematika najviac prenikla do týchto literatúr. Po 1. svetovej vojne zasahovala do rozvoja prózy stále viac americká literatúra. Zásluhu na tom mali najmä príslušníci tzv. "stratenej generácie", z ktorých mnohí prežili vojnu na európskych frontoch ako dobrovoľníci.

Ernest Hemingway
K najvýznamnejším predstaviteľom patrí Ernest Hemingway. Sám ako dobrovoľník prichádza počas 1. svetovej vojny do Európy. Po niekoľkých rokoch vydal román Slnko aj vychádza, v ktorom na príbehu Američanov a Angličanov ilustruje dezilúzie, sklamanie intelektuálov po 1. svetovej vojne. Mottom románu je výrok spisovateľky Gertrudy Steinovej: "Vy všetci ste stratená generácia", ktorý sa stal označením pre celú generáciu spisovateľov.

Svetovú popularitu si získal románom Zbohom zbraniam, ktorý má autobiografické črty. Jadrom románu je príbeh romantickej lásky amerického dobrovoľníka Fredericka Henryho a anglickej ošetrovateľky Catherine Barkleyovej. Obaja "dajú zbohom zbraniam", ujdú do Švaj- čiarska, kde však Catherine pri pôrode zomiera. Jej smrť nie je priamym dôsledkom vojny, ale je rovnako nezmyselná ako umieranie na frontoch.

Španielska občianska vojna tvorí hlavný námet románu Komu zvonia do hrobu. Hrdinom je americký univerzitný profesor Robert Jordan, ktorý ako dobrovoľník v závere románu zomiera.  Hemingway bol povolaním novinár a jeho profesia sa prejavila aj v štýle jeho próz - je vecný, stručný, bez zbytočných slov. Taká je aj jeho novela Starec a more, za ktorú získal Nobelovu cenu. Námet čerpal z Kuby, kde žil posledné roky. Hlavným hrdinom je rybár Santiago, ktorý tri dni zápasí na mori s obrovskou kosatkou, no do prístavu dotiahne len obžratú kostru. Za úlovok si vyslúži obdiv celej dediny. Hlavnou myšlienkou je presvedčenie, že človeka možno poraziť, ale nie navždy pokoriť. Z ciest po Afrike čerpal námet pre knihy Zelené pahorky africké a Snehy Kilimandžára. Mal rád dobrodružstvo - lov, poľovačky - obdivoval toreadorov, boxerov. Svoj život ukončil samovraždou.
 
Erich Maria Remarque (pôvodne Kramer)
Nemecký spisovateľ; v čase vojny emigroval do Švajčiarska a USA. Svoje osobné skúsenosti z 1. svetovej vojny využil vo svojom prvom románe Na západe nič nové. V motte autor hovorí, že chce "podať svedectvo o generácii, ktorú zasiahla vojna, i keď unikla jej granátom". Autor koncipoval román ako sled obrazov, v ktorých podáva svedectvo o vojnových hrôzach a utrpení vlastnej generácie. Na postave Paula Bäumera, ktorý sa dostane so svojimi spolužiakmi priamo zo školských lavíc na front, zobrazuje utrpenie vojakov v zákopoch  na francúzsko-nemeckom fronte. 19-ročný Paul je rozprávačom deja. Postupne si uvedomuje nezmyselnosť vojny a v závere bojov - v októbri 1918, ako jedna z posledných obetí vojny padne v deň, ktorý je na fronte taký tichý, že sa správa z bojiska obmedzila na vetu: "Na západe nič nového". Autor na niekoľkých miestach vypovedá o pocitoch mladej generácie, pre ktorú bolo prvým povolaním zabíjanie, napr.:
  "Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a povrchní - myslím, že sme stratení." "Som mladý, mám dvadsať rokov, zo života však nepoznám nič, iba zúfalstvo, smrť, strach ..."  "Keď sa vrátime teraz, budeme ustatí, zrútení, vyprahnutí, vyvrátení z koreňov a bez nádeje. Nebudeme sa už vedieť vpraviť do života! Nebudú nám ani rozumieť - lebo staršia generácia, ktorá síce prežila tieto roky spolu s nami, mala už svoju existenciu a povolanie, a teraz sa vráti na staré miesta, kde zabudne na vojnu. Za nami rastie mladšia generácia, podobná nám, akí sme boli. Bude nám cudzia a odsunie nás do úzadia. Sme zbytoční sami sebe ..." Medzi najpôsobivejšie scény patrí situácia, v ktorej Paul prvýkrát stojí tvárou tvár smrti, keď zabije francúzskeho vojaka. Trpí spolu s pomaly umierajúcim mužom. Uvedomí si, že rozkaz urobil z týchto ľudí nepriateľov a rozkaz by ich mohol zmeniť na priateľov.

Voľným pokračovaním tohto románu je román Cesta späť, v ktorom hovorí o ťažkom návrate vojakov do civilu. Román Traja kamaráti je obrazom života v povojnovom Nemecku, príbehom lásky a priateľstva. Hrdina príbehu Robert za pomoci priateľov bojuje za záchranu svojej milej, smrteľne chorej Patrície.
  Častou témou Remarquových románov je prenasledovanie Židov, ktorí hľadali záchranu v cudzích krajinách. (Sám na vlastnej koži poznal tento osud. Patria tu romány: Víťazný oblúk, Noc v Lisabone, Tiene v raji, Miluj blížneho svojho.V každom jeho diele nájdeme motív priateľstva, spolupatričnosti a silný humanistický a antimilitaristický postoj.

Romain Rolland
Francúzsky realistický spisovateľ, profesor dejín hudby na parížskej Sorbonne. Vojny sa nezúčastnil, lebo nesúhlasil so zabíjaním. Emigroval do Švajčiarska, za čo si vyslúžil obvinenie  vlastizradca. Je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. Do literatúry vstúpil pred 1. svetovou vojnou dielom Ján Krištof, ktoré literárna kritika označuje ako "román - rieka" - je komponovaný ako symfónia a nesie autobiografické znaky zo života autora i Beethovena. Hrdinu zobrazuje od útleho detstva po dospelosť - jeho život plynie ako rieka, raz búrlivo, inokedy pokojne. Podobne je komponovaný aj román Očarená duša. Humorne je ladený jeho román Dobrý človek ešte žije.
  Najznámejším, rozsahovo neveľkým dielom je novela Peter a Lucia. Je to príbeh lásky, ktorá sa "zrodila pod krídlami smrti". Dej trvá dva mesiace  na jar v roku 1918 a odohráva sa  v Paríži. Autor vykresľuje krehký vzťah študenta Petra a amatérskej maliarky Lucie. Zoznámili sa počas bombardovania v metre a zomierajú tiež počas bombardovania. Peter pochádza zo zámožnej rodiny. Napriek rodičovskej láske je atmosféra v rodine chladná, oficiálna. Peter má vrúcny vzťah k bratovi Filipovi, ktorý odišiel na front ako nadšený vlastenec. Zakaždým, keď sa vrátil domov na dovolenku, prichádzal triezvejší - stratil ilúzie o vojne a hanbil sa, že ich vôbec mal. Filip zbadal raz v meste svojho brata s dievčaťom a dal by čokoľvek na svete za to, aby túto dvojicu uchránil pred sklamaním a nešťastím.
  Luciu vychováva len matka, ktorá pracuje vo fabrike na zbrane. Lucia, citovo závislá  na matke, sa nevie zmieriť s tým, že matka má priateľa, s ktorým čaká dieťa. Je výtvarne nadaná, ale pre nedostatok financií nemôže študovať. Zarába si odkresľovaním obrazov slávnych maliarov.
Pre Petra a Luciu je láska jediným útočiskom pred okolitým svetom. Vo veľkonočnom týždni mala ich láska vyvrcholiť tajným zasnúbením pred Bohom, ale ich osud sa tragicky napĺňa - umierajú v troskách chrámu. Smrť mladých ľudí je nezmyselná, tak ako je nezmyselná vojna.

KAREL  ČAPEK
Bol predstaviteľom českej vedeckofantastickej prózy a drámy. Vo svojich dielach upozorňoval na nebezpečenstvo fašizmu a prílišnú pretechnizovanosť, ktorá sa môže obrátiť proti ľudstvu a zničiť ho. Do literatúry vstúpil so svojím bratom Josefom – spolu napísali prózy Zářivé hlubiny a Krakonošova zahrada a drámy Ze života hmyzu a Adam Stvořitel. Josef napísal knihu O psíčkovi a mačičke, ktorú sám aj ilustroval.

DRÁMA:
R.U.R – Rossumovi univerzální Roboti – vyjadruje tu obavy o osud ľudstva vo svete, v ktorom vládnu stroje. Samotné slovo "robot" vymyslel Josef a z beletrie sa dostalo i do techniky a stalo sa medzinárodným.
Věc Makrolulos – hlavnou témou je elixír mladosti, ktorý však nezaručí slávnej speváčke šťastie, a tak ho prestane užívať. Hra končí myšlienkou: "...dobre, že je smrť na svete".
Bílá nemoc – autor tu upozorňuje na nebezpečenstvo fašizmu. V protiklade sú tu diktátor Maršal a "lekár chudobných" dr.Galén. Diktátor smrteľne ochorie na "bielu nemoc" a lekár je ochotný vyliečiť ho len za cenu, že sa vzdá vojnových výbojných plánov. Diktátor zo strachu pred smrťou súhlasí, ale Galéna ušliape sfanatizovaný dav vo chvíli, keď prichádza s liekom.
Matka – obraz matky je symbolom odvahy postaviť sa proti zlu. Hoci stratila muža i štyroch synov, dáva najmladšiemu Tonimu sama do rúk pušku, aby sa aktívne postavil do boja proti nepriateľovi. Hra je postavená na fiktívnych rozhovoroch s mŕtvymi blízkymi.

ROMÁNY:
Krakatit – námetom je vynález trhaviny, ktorá dokáže zničiť celý svet. Autor tu kladie otázku zodpovednosti vedca za svoj vynález a jeho zneužitie. K pomenovaniu ho inšpiroval výbuch sopky na ostrove Krakatoa v r. 1883.
Válka s mloky – je varovaním pred rozpínajúcím sa nemeckým fašizmom
Čapek písal aj detektívne príbehy, ktoré vyšli pod názvom Povídky z jedné kapsy a Povídky z druhé kapsy. Zomrel na Vianoce v r.1938 na telesné vyčerpanie a zápal pľúc. Po jeho smrti prišiel na neho z Gestapa zatykač.
 
JAROSLAV  HAŠEK
Bol predstaviteľom tzv. heroikomickej literatúry (hrdinsko-humoristickej). Vrcholom jeho tvorby je román Osudy dobrého vojáka Švejka za 1.světové války (ilustroval Josef Lada); hlavnou postavou je ľudový hrdina, ktorý vtipne komentuje udalosti okolo seba a slepo plní nezmyselné rozkazy a predpisy. Autor využíva hovorový jazyk i slang, humor, satiru a iróniu.
 
Ďalší predstavitelia svetovej medzivojnovej literatúry
Americká  literatúra:
William Faulkner (fólkner) – Bľabot a bes, Neodpočívaj v pokoji
John Dos Passos – trilógia USA
Theodore Dreiser (drajzer) – Americká tragédia, Sesra Carrie
Anglická literatúra:
John Galsworthy (golsuorsi) – trilógia Forsytovská sága, Moderná komédia, Koniec kapitoly
George Bernard Shaw (šó) – dramatik; Pygmalion (muzikál My Fair Lady)
James Joyce (džois) – poviedky Dublinčania
Virginia Woolfová (vulfová) – román K majáku
Nemecká literatúra:
Thomas Mann – Buddenbrookovci, Jozef a jeho bratia
Franz Kafka – pražský autor píšuci po nemecky; Proces