Socialistický realizmus

Socialistický realizmus (ruská medzivojnová literatúra)
 
Začiatok 20.storočia priniesol pre Rusko prevratné spoločenské zmeny. V roku 1917 sa tu pod vedením Lenina uskutočnila prvá úspešná proletárska revolúcia (VOSR), v ktorej bol zvrhnutý carizmus a nastolená vláda robotníkov (Petrohrad, Aurora, Zimný palác)
 
Politické zmeny sa odrazili aj v literatúre. Práve tu vzniká nová umelecká metóda – socialistický realizmus. Jeho zakladateľom bol Maxim Gorkij románom Matka, ktorý vyšiel už v roku 1907. Oficiálne sa o tejto metóde hovorilo na Zjazde ruských spisovateľov v roku 1934. Od svojho vzniku sa stal na dlhé desaťročia jedinou povolenou umeleckou metódou nielen v Rusku (resp. v Sovietskom zväze), ale po 2.svetovej vojne aj vo všetkých východoeurópskych socialistických krajinách. Predstavuje nového, vývinového hrdinu – pasívneho, neuvedomelého robotníka, z ktorého sa stáva uvedomelý bojovník za práva proletariátu. Prostriedkom boja za lepšiu budúcnosť nie je individuálna (osobná) vzbura, ale organizovaná masová revolúcia.
 
Literárna kritika dnes vyčíta týmto dielam nízku umeleckú hodnotu a agitačnú funkciu (agitácia – získavanie, presvedčanie). Túto umeleckú metódu si osvojili aj niektorí slovenskí autori v medzivojnovom období (Poničan, Kráľ, Jilemnický...)
 
Predstavitelia:
 
Michail BULGAKOV – Majster a Margaréta, Psie srdce
Alexej TOLSTOJ – Krížová cesta, Peter Prvý
 
Michail ŠOLOCHOV
- pochádzal z Donecka a toto prostredie sa objavuje vo viacerých jeho prácach:
  Donské  poviedky;
  Tichý Don – štvordielny román;
  Rozoraná celina – o procese kolektivizácie na vidieku;
  Druhou tematickou oblasťou bola 2. svetová vojna (pre Rusov Veľká vlastenecká vojna);
  Bojovali za vlasť – román
  Osud človeka – novela; na postave Andreja Sokolova, ktorý stratil vo vojne celú rodinu a nový zmysel života našiel vo výchove osirelého chlapčeka, vykreslil hrdinstvo obyčajného ruského človeka.
Šolochov získal za svoju literárnu tvorbu Nobelovu cenu.
 
Maxim GORKIJ
vlastným menom Peškov (gorkij – horký); ako dieťa osirel, vychovával ho starý otec. Od detstva pracoval a prešiel mnohými povolaniami. Vzdelanie získal samoštúdiom a o svojom ťažkom živote napísal autobiografickú trilógiu  Detstvo, Vo svete, Moje univerzity. Písal poviedky, romány a divadelné hry.
-  divadelná hra Na dne  je o živote tulákov, žijúcich na dne ľudskej spoločnosti;
-  román Matka  je prvým dielom napísaným metódou socialistického realizmu. Matka Pelageja Nilovna a jej syn Pavel Vlasov sú vývinové postavy;