Tvorba mladšej generácie kritických realistov

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: diana
Typ práce: Referát
Dátum: 02.12.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 937 slov
Počet zobrazení: 4 748
Tlačení: 475
Uložení: 473
Tvorba mladšej generácie kritických realistov - J. C. Hronský, M. Urban, L. N. JÉGÉ

Slovenská medzivojnová próza, podobne ako poézia, sa vyvíjala vo viacerých umeleckých líniách. Staršia generácia prozaikov (Kukučín, Tajovský, Timrava) pokračovala aj po vojne v tra-díciách kritického realizmu. Na ich tvorbu  nadviazalo aj niekoľko mladých autorov.
  Jozef Cíger - Hronský sa zameral na jednoduchého človeka, na jeho psychiku;
  Milo Urban zobrazil vplyv 1. svetovej vojny na osudy jednoduchých ľudí;
  Ladislav Nádaši - Jégé sa zameral na historickú tematiku;
 
Jozef Cíger - Hronský
- sa vo svojej tvorbe orientoval na dedinu, na vonkajší i vnútorný svet človeka. Po zbierkach noviel a poviedok, v ktorých oživil kukučínovský typ dedinského človeka napísal sociálny román Chlieb a sociálno-psychologický román Jozef Mak, ktorý tvorí vrchol jeho tvorby. Vykreslil v ňom malého človeka - "človeka-milión". Zložité životné situácie nerieši rozumovo, ale pudovo. Pasívne prijíma údery osudu (nemanželský pôvod, zradu milej, matkinu i ženinu smrť), lebo si myslí, že jeho osudom je trpieť. Nerepce, nebúri sa. Tu sa autor prejavil ako fatalista (fatalizmus = slepá viera v osud). Autor končí román slovami: "Trp, Jozef Mak, človek-milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak."
 
Hronský výstižne zobrazil nielen psychiku človeka, ale i jeho spolužitie s prírodou, čím sa stal predchodcom lyrizovanej prózy. Známy je aj ako autor kníh pre deti: Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik a historickou povesťou Budatínski Frgáčovci.

Milo Urban
- prvé novely uverejnil ako študent a snažil sa v nich preniknúť do vnútra človeka, ktorý je úzko spätý s prírodou. Jeho prvotiny hodnotí literárna kritika vyššie než románovú tvorbu z neskorších rokov. Novela Za vyšným mlynom sa stala podkladom pre libreto opery Eugena Suchoňa Krútňava.
 
Jeho vrcholným dielom je román Živý bič. Námetom bola prvá svetová vojna - no nie jej bojiská, ale dôsledky vojny pre civilné obyvateľstvo v dedinke Ráztoky. Okrem hlavných hrdinov tu nachádzame aj kolektívneho hrdinu - dedinský ľud, ktorý reaguje na vonkašie podnety ako jedna bytosť = unanimizmus (una anima - jedna bytosť). Spája ich spoločný nepriateľ - vrchnosť. Román je kompozične rozčlenený na dve časti: Stratené ruky a Adam Hlavaj. V prvej časti nás oboznamuje autor s prostredím a hlavnými postavami: Ondrej Koreň, ktorý sa vracia z frontu bez ruky a nemý; vdova Ilčíčka, ktorá vo vojne stratí jediného syna; notár Okolický; Eva Hlavajová, jej muž Adam; udavač Kúrňava. Stratené ruky symbolizujú bezmocnosť ľudí, ktorí sa nevedia brániť, vojna i miestna vrchnosť sú pre nich nepriateľom, proti ktorým niet účinných zbraní. Stratené ruky sú ruky mužov, ktorí narukovali na vojnu a ich ruky chýbali pri práci.

V druhej časti je nositeľom deja Adam Hlavaj, ktorý zbehne z frontu, ukrýva sa v horách a búri sa proti vrchnosti. Hlavaj sa v románe stáva symbolom vzbury človeka proti všetkému, čo ho utláča, čo obmedzuje jeho slobodu. Aj ľud tu "nachádza svoje ruky" a zisťuje, že sú to nástroje, ktorými sa  dá aj zabíjať.
Dej: S vojnou prichádzajú Ráztočania do styku prvýkrát vo chvíli, keď sa z frontu vracia dokaličený Ondrej Koreň - bez ruky a nemý. I Adam Hlavaj narukoval a doma nechal ženu Evu a syna. Eva chce, aby notár Okolický vybavil návrat jej muža domov, ale ten ju zneužije. Eva čaká nemanželské dieťa a celá dedina ju odsudzuje. Pochopenie a pomoc nachádza len u vdovy Ilčíčky a u Ondreja Koreňa. Po narodení nemanželského dieťaťa, ktoré farár nechce ani pokrstiť, sa utopí. Adam sa po dezercii ukrýva, no Kúrňava ho zradí. Neskôr mu pod tlakom výčitiek svedomia pomôže ujsť z väzenia a prezradí mu, že otcom Evinho dieťaťa bol Okolický. Pri pr-vom stretnutí Adama s notárom má dôjsť k pomste, ale notár od strachu dostane porážku. Neskôr ho ľud potupne utopí v potoku. Do dediny sa vracajú vojaci z východného frontu a pod vedením Adama sa živelne postavia proti vrchnosti - proti vojenskej posádke v dedine, miestnemu krčmárovi i notárovi. Adam podpáli krčmu. "I zdalo sa vtedy, že to nie dom horí, nie krčma, ale rozpúšťa sa obrovský, hnusný vred - prekliaty pomník jedného veku, zasadený do tváre dediny."
 
Živý bič je najvýznamnejším slovenským prozaickým dielom o prvej svetovej vojne. Naň voľne nadväzujú ďalšie štyri romány, v ktorých autor analyzuje povojnové pomery v Ráztokách. - táto séria piatich románov tvorí pentalógiu.
Urban napísal aj dielo memoárového (spomienkového) charakteru Zelená krv.
 
Ladislav Nádaši - Jégé
(pseudonym Ján Grob - J. G.)
 
- vo svojej tvorbe sa zameral na historickú tematiku. V novele Wieniawského legenda zobrazil boj Poliakov s Turkami a v románe Svätopluk sa snažil podať odidealizovaný obraz jedného z najznámejších vladárov Veľkomoravskej ríše.

Vrcholom jeho tvorby je historický román Adam Šangala. Námet čerpal zo 17. storočia, z obdobia tureckých vpádov a náboženských nepokojov. Zobrazil tu dvojaký konflikt: náboženský a sociálny. V týchto ťažkých časoch, keď sa naplno prejavuje i svojvôľa a spupnosť šľachty, sa rozvíja príbeh chudobného mládenca Adama. Po tom, čo jeho otca obesili pre pytliactvo, opúšťa rodnú dedinu a vydá sa do sveta. Napadne grófa Markoča, ktorý bije sedliaka. Aby unikol trestu, dá sa zverbovať, no vojak Mihvok ho chce pre peniaze zradiť. Na Beckovskom hrade spoznávame bezcharakterného grófa Praskovského, jeho syna i nevestu Brigitu a kňaza Konôpku, ktorý pomôže Šangalovi ujsť. Po rôznych príhodách, v ktorých zakúsi bezprávie, zlobu, chamtivosť, zradu, nevďačnosť, ale i priateľstvo a lásku, sa ožení s dcérou mešťana, usadí sa v Trnave, no nakoniec končí svoj život pod mečom kata..
 
Začiatkom 30. rokov Jégé opúšťa historickú tému a jeho román Cesta životom sa stáva závažným svedectvom o živote malomestskej spoločnosti pred 1. svetovou vojnou. Celý príbeh rozpráva záporná postava - Ondrej Svoreň, ktorý v túžbe po kariére, postavení a majetku zaprie  v sebe všetky morálne zásady.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu