Vývin slovenskej dramatickej tvorby do r. 1918
Autor: diana
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 02.12.2011
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 934 slov
Počet zobrazení: 6 879
Počet zobrazení: 6 879
Tlačení: 550
Uložení: 564
Uložení: 564
Vývin slovenskej dramatickej tvorby do r. 1918
Prvopočiatky slovenskej drámy siahajú až do obdobia renesancie (16. - 17. storočie). V porovnaní s antickou drámou, ktorá prekvitala už niekoľko storočí pred naším letopočtom, nie sú teda jej tradície také bohaté. V tomto období sa na cirkevných školách predvádzali školské hry. Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov renesančnej drámy bol Pavol Kyrmezer. Najznámejšie jeho diela sú Komedie česká o bohatci a Lazarovi a Komedie nová o vdově. V názve síce majú označenie "komédia", ale toto slovo označovalo všeobecne "hru" a v tomto prípade ide o sociálne hry, pre ktoré čerpal autor námet z Biblie. Ďalším obdobím, v ktorom nastáva väčší rozvoj drámy, je obdobie národného obrodenia (koniec 18. a začiatok 19. storočia). Dramatická tvorba odrážala rozklad feudalizmu, rozvoj kapitalistických vzťahov a rozvoj meštianstva. O šírenie divadla na Slovensku sa zaslúžil Gašpar Fejérpataky Belopotocký. Založil prvý slovenský ochotnícky súbor (1830, Liptovský Mikuláš). Ako prvú hru uviedli Kocúrkovo od Jána Chalupku.
Ján Chalupka
- najvýznamnejší dramatik obdobia národného obrodenia (klasicizmu), starší brat Sama Chalupku; ako farár najdlhšie pôsobil v Brezne
- do literatúry uviedol pojem "Kocúrkovo", ktorým sa označujú ľudia s malomeštiackymi vlastnosťami a názormi
Jeho najznámejšie dielo Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali je veselohra, v ktorej predstavuje typ malého mesta s tromi hlavnými zložkami spoločnosti:
1. predstaviteľ feudalizmu - zeman a cirkevný inšpektor Pán z Chudobíc - tvári sa, že je pán, no nemá nič a je hlúpy; pomocou mladého učiteľa chce pomaďarčiť Kocúrkovo
2. predstaviteľ malomestskej buržoázie – čižmársky majster Tesnošil a jeho rodina; Tesnošil sa poriadne nevenoval svojmu remeslu, ale robil zo seba pána
3. predstaviteľ mladej pokrokovej generácie - učiteľ Sloboda – je odporcom maďarizácie, uvedomelý Slovák. Pomocou týchto postáv autor podáva obraz zániku feudalizmu a zrodu uvedomelej inteligencie. Pán z Chudobíc a Tesnošil sú obmedzení a namyslení, robia sa vzdelaní používaním maďarských a latinských slov, pričom ani jeden jazyk poriadne neovládajú. Ich protikladom je Sloboda. Po víťazstve vo voľbách odmieta Aničku Tesnošilovú, ktorú mu chceli nanútiť, a berie si dcéru predchádzajúceho učiteľa, uvedomelú Slovenku. Dielo je výsmechom hlúposti, intrigánstva a malomestského spôsobu života.
Ďalšie diela: Všetko naopak, Trinásta hodina, Štyri svadby na jednom pohrebe, Trasorítka.
Ján Palárik
- vydával cirkevný časopis Cyril a Metod, v ktorom kritizoval vysokých cirkevných hodnostárov
- bol najvýznamnejším dramatikom v prechodnom období od romantizmu k realizmu
Využíval hovorový jazyk, aforizmy, príslovia a porekadlá, čím sa jeho veselohry stali blízke širokému okruhu divákov. Jeho zásluhou nastáva rozkvet dramatickej tvorby a ochotníckeho divadla. Jeho hry sú plné humoru a optimizmu. Sú založené na zámene osôb, čo vyvolávalo situačnú komiku.
Napísal tri veselohry: Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch.
Inkognito - nadviazal na kocúrkovskú tematiku Jána Chalupku. Námet čerpal z rodinného života ponemčeného malomeštiactva.
Drotár - oslava predstaviteľa slovenského ľudu v odnárodnenom svete meštianstva; je to príbeh bratov Bubenčíkovcov, z ktorých jeden bol obyčajným drotárom, ale uvedomelým Slovákom a druhý vyštudoval a pomaďarčil si meno.
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch - idea: spoločenské a národné zmierenie šľachty a ľudu. Grófka Eržika Hrabovská si vymení úlohu so spoločníčkou Milušou a barón Ľudovít Kostrovický (Lajoš) so zememeračom Rohonom so zámerom, aby lepšie spoznali svojich nastávajúcich. V množstve humorných a komických situácií autor odhaľuje charaktery. Uvedomelú inteligenciu reprezentuje učiteľ Orieška, jeho dcéra Miluša a Rohon; šľachtu barón Kostrovický a grófka Hrabovská, ľud sluha Števko-Pišta husár a komorná Capková. Autor poukazuje na rovnoprávnosť Slovákov a Maďarov, ich vzájomný rešpekt a nie nenávisť.
Jonáš Záborský
- básnik, prozaik a dramatik prechodného obdobia od romantizmu k realizmu
Historické drámy: z uhorských dejín čerpal námet pre hry: Bátoryčka - o Alžbete Báthoryovej; a Bitka pri Rozhanovciach
Drámy zo súčasnosti: písal veselohry a komédie, z ktorých najznámejšia je Najdúch - autor v nej vtipne rozpráva dej o nemanželskom dieťati mladého zemana Kobozyho a zvedenej sedliackej dievčiny. Ona je biedou donútená doniesť dieťa na panský dvor, aby ho tam vychovali. Zeman ju dá zavrieť, aby ju donútil mlčať. Ľud sa o tom dozvie a chce sa pánom pomstiť. V poslednej chvíli zabráni tragédii farár. Dieťa nakoniec zostáva zemanovi.
Jozef Gregor - Tajovský
- najvýznamnejší predstaviteľ kritickorealistickej drámy
Jeho najznámejšie drámy sú: Ženský zákon, Statky - zmätky, Nový život, V službe, Matka.
Statky - zmätky - najlepšia Tajovského dráma. Reaguje v nej na aktuálny problém slovenskej dediny: túžbu po majetkoch (statkoch), ktorá deformuje medziľudské vzťahy. Hlavní hrdinovia sú bezdetní manželia, bohatí gazdovia Palčíkovci. Presvedčia rodičov Ďurka Ľavka a Zuzky Kamenskej, aby sa mladí zobrali a prišli bývať k nim. Palčíkovci nechcú platiť sluhov, preto mladí majú u nich pracovať a po ich smrti získať majetok. Manželstvo sa však rozpadá, pretože Ďuro stále chodí do krčmy a za svojou bývalou láskou Betou, ktorá už nechala dvoch mužov. Zuzka preto odchádza k rodičom, aj keď čaká dieťa. Ďuro si potom privádza Betu. Tá ho nahovára, aby prinútil Palčíkovcov k prepísaniu majetku. Palčík Ďura vyženie a Beta ho opúšťa. Ďuro chce začať odznova so Zuzkou, no tá ho odmieta. Zuzka je nový typ ženy v slovenskej literatúre - nedá sa ponižovať, má svoju hrdosť a aj za cenu toho, že bude musieť vychovávať svoje dieťa sama, nevráti sa k Ďurovi, ktorý ju už sklamal.
Ženský zákon - nastoľuje aktuálne problémy medziľudských vzťahov. V popredí sú dve rodiny: rodina Maleckých a ich syn Miško a Anička Javorová s matkou. Konflikt vyvoláva klebetnica a dohadzovačka Dora Kalinová. Obidve matky chcú presadiť svoj "zákon", aby mladí manželia zostali po sobáši u nich. Maleckého matka nakoniec ustúpi. Autor kritizuje klebety, ktoré môžu spôsobiť veľa zla. Kritizuje aj túžbu dedinského človeka spoločensky postúpiť.
Pavol Országh - Hviezdoslav
- veršovaná dráma Herodes a Herodias je tragédia s biblickým námetom
Autor tu kritizuje vládu Herodesa a jeho nezákonnej ženy Herodiady (tyrania, krutosť, nemorálnosť). Ich vyhnanstvo je symbolickým vyjadrením autorovej nádeje, že každé zlo by malo byť raz potrestané.
Prvopočiatky slovenskej drámy siahajú až do obdobia renesancie (16. - 17. storočie). V porovnaní s antickou drámou, ktorá prekvitala už niekoľko storočí pred naším letopočtom, nie sú teda jej tradície také bohaté. V tomto období sa na cirkevných školách predvádzali školské hry. Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov renesančnej drámy bol Pavol Kyrmezer. Najznámejšie jeho diela sú Komedie česká o bohatci a Lazarovi a Komedie nová o vdově. V názve síce majú označenie "komédia", ale toto slovo označovalo všeobecne "hru" a v tomto prípade ide o sociálne hry, pre ktoré čerpal autor námet z Biblie. Ďalším obdobím, v ktorom nastáva väčší rozvoj drámy, je obdobie národného obrodenia (koniec 18. a začiatok 19. storočia). Dramatická tvorba odrážala rozklad feudalizmu, rozvoj kapitalistických vzťahov a rozvoj meštianstva. O šírenie divadla na Slovensku sa zaslúžil Gašpar Fejérpataky Belopotocký. Založil prvý slovenský ochotnícky súbor (1830, Liptovský Mikuláš). Ako prvú hru uviedli Kocúrkovo od Jána Chalupku.
- najvýznamnejší dramatik obdobia národného obrodenia (klasicizmu), starší brat Sama Chalupku; ako farár najdlhšie pôsobil v Brezne
- do literatúry uviedol pojem "Kocúrkovo", ktorým sa označujú ľudia s malomeštiackymi vlastnosťami a názormi
Jeho najznámejšie dielo Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali je veselohra, v ktorej predstavuje typ malého mesta s tromi hlavnými zložkami spoločnosti:
1. predstaviteľ feudalizmu - zeman a cirkevný inšpektor Pán z Chudobíc - tvári sa, že je pán, no nemá nič a je hlúpy; pomocou mladého učiteľa chce pomaďarčiť Kocúrkovo
2. predstaviteľ malomestskej buržoázie – čižmársky majster Tesnošil a jeho rodina; Tesnošil sa poriadne nevenoval svojmu remeslu, ale robil zo seba pána
3. predstaviteľ mladej pokrokovej generácie - učiteľ Sloboda – je odporcom maďarizácie, uvedomelý Slovák. Pomocou týchto postáv autor podáva obraz zániku feudalizmu a zrodu uvedomelej inteligencie. Pán z Chudobíc a Tesnošil sú obmedzení a namyslení, robia sa vzdelaní používaním maďarských a latinských slov, pričom ani jeden jazyk poriadne neovládajú. Ich protikladom je Sloboda. Po víťazstve vo voľbách odmieta Aničku Tesnošilovú, ktorú mu chceli nanútiť, a berie si dcéru predchádzajúceho učiteľa, uvedomelú Slovenku. Dielo je výsmechom hlúposti, intrigánstva a malomestského spôsobu života.
Ďalšie diela: Všetko naopak, Trinásta hodina, Štyri svadby na jednom pohrebe, Trasorítka.
Ján Palárik
- vydával cirkevný časopis Cyril a Metod, v ktorom kritizoval vysokých cirkevných hodnostárov
- bol najvýznamnejším dramatikom v prechodnom období od romantizmu k realizmu
Využíval hovorový jazyk, aforizmy, príslovia a porekadlá, čím sa jeho veselohry stali blízke širokému okruhu divákov. Jeho zásluhou nastáva rozkvet dramatickej tvorby a ochotníckeho divadla. Jeho hry sú plné humoru a optimizmu. Sú založené na zámene osôb, čo vyvolávalo situačnú komiku.
Napísal tri veselohry: Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch.
Inkognito - nadviazal na kocúrkovskú tematiku Jána Chalupku. Námet čerpal z rodinného života ponemčeného malomeštiactva.
Drotár - oslava predstaviteľa slovenského ľudu v odnárodnenom svete meštianstva; je to príbeh bratov Bubenčíkovcov, z ktorých jeden bol obyčajným drotárom, ale uvedomelým Slovákom a druhý vyštudoval a pomaďarčil si meno.
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch - idea: spoločenské a národné zmierenie šľachty a ľudu. Grófka Eržika Hrabovská si vymení úlohu so spoločníčkou Milušou a barón Ľudovít Kostrovický (Lajoš) so zememeračom Rohonom so zámerom, aby lepšie spoznali svojich nastávajúcich. V množstve humorných a komických situácií autor odhaľuje charaktery. Uvedomelú inteligenciu reprezentuje učiteľ Orieška, jeho dcéra Miluša a Rohon; šľachtu barón Kostrovický a grófka Hrabovská, ľud sluha Števko-Pišta husár a komorná Capková. Autor poukazuje na rovnoprávnosť Slovákov a Maďarov, ich vzájomný rešpekt a nie nenávisť.
Jonáš Záborský
- básnik, prozaik a dramatik prechodného obdobia od romantizmu k realizmu
Historické drámy: z uhorských dejín čerpal námet pre hry: Bátoryčka - o Alžbete Báthoryovej; a Bitka pri Rozhanovciach
Drámy zo súčasnosti: písal veselohry a komédie, z ktorých najznámejšia je Najdúch - autor v nej vtipne rozpráva dej o nemanželskom dieťati mladého zemana Kobozyho a zvedenej sedliackej dievčiny. Ona je biedou donútená doniesť dieťa na panský dvor, aby ho tam vychovali. Zeman ju dá zavrieť, aby ju donútil mlčať. Ľud sa o tom dozvie a chce sa pánom pomstiť. V poslednej chvíli zabráni tragédii farár. Dieťa nakoniec zostáva zemanovi.
Jozef Gregor - Tajovský
- najvýznamnejší predstaviteľ kritickorealistickej drámy
Jeho najznámejšie drámy sú: Ženský zákon, Statky - zmätky, Nový život, V službe, Matka.
Statky - zmätky - najlepšia Tajovského dráma. Reaguje v nej na aktuálny problém slovenskej dediny: túžbu po majetkoch (statkoch), ktorá deformuje medziľudské vzťahy. Hlavní hrdinovia sú bezdetní manželia, bohatí gazdovia Palčíkovci. Presvedčia rodičov Ďurka Ľavka a Zuzky Kamenskej, aby sa mladí zobrali a prišli bývať k nim. Palčíkovci nechcú platiť sluhov, preto mladí majú u nich pracovať a po ich smrti získať majetok. Manželstvo sa však rozpadá, pretože Ďuro stále chodí do krčmy a za svojou bývalou láskou Betou, ktorá už nechala dvoch mužov. Zuzka preto odchádza k rodičom, aj keď čaká dieťa. Ďuro si potom privádza Betu. Tá ho nahovára, aby prinútil Palčíkovcov k prepísaniu majetku. Palčík Ďura vyženie a Beta ho opúšťa. Ďuro chce začať odznova so Zuzkou, no tá ho odmieta. Zuzka je nový typ ženy v slovenskej literatúre - nedá sa ponižovať, má svoju hrdosť a aj za cenu toho, že bude musieť vychovávať svoje dieťa sama, nevráti sa k Ďurovi, ktorý ju už sklamal.
Ženský zákon - nastoľuje aktuálne problémy medziľudských vzťahov. V popredí sú dve rodiny: rodina Maleckých a ich syn Miško a Anička Javorová s matkou. Konflikt vyvoláva klebetnica a dohadzovačka Dora Kalinová. Obidve matky chcú presadiť svoj "zákon", aby mladí manželia zostali po sobáši u nich. Maleckého matka nakoniec ustúpi. Autor kritizuje klebety, ktoré môžu spôsobiť veľa zla. Kritizuje aj túžbu dedinského človeka spoločensky postúpiť.
Pavol Országh - Hviezdoslav
- veršovaná dráma Herodes a Herodias je tragédia s biblickým námetom
Autor tu kritizuje vládu Herodesa a jeho nezákonnej ženy Herodiady (tyrania, krutosť, nemorálnosť). Ich vyhnanstvo je symbolickým vyjadrením autorovej nádeje, že každé zlo by malo byť raz potrestané.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Dráma po roku 1918 | Maturita | 4 368 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#kto napisal povest o troch prutoch #povesť o troch prútoch #slovenska dramaticka tvorba #Slovenská dráma po obdobie realizmu #slovenska veselohra #vyvin dramy #dramatická tvorba v obdobi realizmu #Dramaticka tvorba do #slovenska literatura 1918 #pavol kyrmezer #dramaticka tvorba 19. a 20. st #vývin drámy 19 storočie #dramatici po roku 1918 #najvyznamnejsi slovenski dramatici medzivojnoveho obdobia #vývoj slovenskej veselohry #témy a námetyv období slovenského literárneho realizmu #Slovenská dráma do roku 1918 #komedia v slovenskej dramatickej tvorbe 19 a 20 storociaDiskusia: Vývin slovenskej dramatickej tvorby do r. 1918
Pridať nový komentárVygenerované za 0.014 s.