Humor a satira v slovenskej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: diana
Typ práce: Referát
Dátum: 02.11.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 812 slov
Počet zobrazení: 22 284
Tlačení: 1 290
Uložení: 1 279

Humor a satira v slovenskej literatúre 

Humor je dobrá nálada; humoristické dielo v čitateľovi vyvoláva teda dobrú náladu, úsmev, smiech, zábavu.

Satira je ostrý výsmech; využíva sa na kritiku nedostatkov a ľudských slabostí. Obidva tieto prostriedky spisovatelia často využívajú vo svojich dielach s cieľom pobaviť čitateľa a dosiahnuť nápravu chýb. I v slovenskej literatúre nájdeme na to dosť príkladov.

So satirou sa stretávame v období klasicizmu už aj v našej literatúre. Jozef Ignác Bajza v Slovenských dvojnásobných epigrammatach zosmiešňuje ľudské slabosti a chyby. V prvom slovenskom románe René mláďenca príhodi a skúsenosti satiricky zobrazuje rozkladajúci sa feudalizmus. Pranieruje pokrytectvo v cirkevnom i v spoločenskom živote a práve z tohto dôvodu ho cirkevná vrchnosť zakázala.

Humor a satiru využil vo svojej tvorbe i Ján Chalupka, predstaviteľ národného obrodenia, klasicizmu. Jeho najznámejším dielom je Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali - veselohra, v ktorej kritizuje malomeštiactvo, odnárodňovanie, pomaďarčovanie, intrigánstvo, hlúposť a vyzdvihuje vlastenectvo.

S humorno-parodickou podobou zemanov sa stretneme u romantického prozaika Jána Kalinčiaka v diele Reštavrácia. Autor využíva najmä slovný humor. Napriek zhovievavosti k zemanom, ktorí bojujú o miesto vicišpána, ich obraz vyznieva kriticky. Autor spestruje text množstvom prísloví a porekadiel, ktoré svedčia o jeho výbornej znalosti slovnej zásoby materinského jazyka.

V prechodnom období od romantizmu k realizmu tvoril Jonáš Záborský. I jeho diela sa vyznačujú ostrou satirou. Využíva ju na kritiku sociálneho i národnostného útlaku Slovákov, ale poukazuje i na alkoholizmus, strach pred vrchnosťou, nezáujem o vzdelanie v  autobiografickej próze Dva dni v Chujave v jej prvej časi: Deň škaredý. V tom istom období tvoril dramatik Ján Palárik. Pre jeho komédie je typická situačná komika, ktorá vyplýva zo zámeny postáv. V Dobrodružstve pri obžinkoch a v Drotárovi kritizuje pomaďarčovanie a v Inkognite malomeštiactvo.

Láskavý a dobrosrdečný humor je typický pre realistu Martina Kukučína a jeho poviedky z dedinského prostredia. Vidieť to najmä v poviedke Rysavá jalovica. Autor využíva slovnú i situačnú komiku a k nedostatkom Adama Krta je zhovievavý. I šťastný koniec je akoby prevzatý z rozprávky: Adam sa zmieri so ženou a sľúbi jej, že sa nikdy viac nedotkne alkoholu. Jeho humor má závažné poslanie: pomáha riešiť rodinné i spoločenské konflikty.

Poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie má už humoristicko-satirický charakter a autor pri zobrazovaní upadajúceho zemana Aduša Domanického už nie je taký láskavý ako u Krta.

S komickými situáciami a postavami sa stretneme i vo veselohre ďalšieho realistu Jozefa Gregora-Tajovského Ženský zákon. Humoristický pohľad využil na zobrazenie predvojnovej dediny, kde často víťazia majetkové záujmy nad láskou (Anička Javorovie, Miško Malecký). Záver hry je optimistický, pretože gazda urobí koniec "ženskému zákonu", klebetám, ohováraniu a tvrdohlavosti žien.

Priekopníkom humoru a satiry v slovenskej literatúre 20.storočia (literárna moderna) bol Janko Jesenský. Vo svojich humoristických poviedkach, ktoré prechádzajú do satiry, zosmiešňuje malomeštiactvo, jeho spôsob života a morálku: Pani Rafiková, Štvorylka, Slnečný kúpeľ, Maškarný ples. Niektoré jeho postavy sú vynikajúce karikatúry (zámerné zveličenie niektorých čŕt, vlastností). Aj román Demokrati má humoristicko-satirický charakter. V prvej časti sa zameral na kritiku jednoduchých obyvateľov i mestskej "honorácie" a v druhej demaskuje vysokú štátnu byrokraciu (úradníctvo), súkromný život popredných rodín v Bratislave a falošné politické sľuby (doktor Landík, mäsiar Tolkoš, slúžka Hanka, advokát Petrovič, jeho dcéra Želka, statkár Dubec).

V dramatickej tvorbe medzivojnového obdobia sa humor a satira naplno rozvinuli vďaka Ivanovi Stodolovi. Už v prvej veselohre Náš pán minister sa vysmieva meštiackej spoločnosti a kritizuje nielen súkromný, rodinný, ale aj verejný život. Prevláda tu komika. V politickej veselohre Čaj u pána senátora využíva satiru pri zobrazovaní karierizmu. Komédia Jožko Púčik a jeho kariéra je satirou na falošne chápaný humanizmus.. Hlavná postava je svojou čestnosťou, svedomitosťou a úprimnosťou takmer rozprávkovou bytosťou.

V komédii Mravci a svrčkovia satiricky zosmiešnil bezohľadný boj o výhody na úkor iných. Hra bola paródiou na vtedajšie pomery a po premiére bola zakázaná.

Situačnú komédiu, ktorá prerastá do satiry, využil Július Barč-Ivan vo veselohre Mastný hrniec. Ústredná zápletka je založená na omyle: stredoškolský profesor biológie Babík sa má stať ministrom financií, čo sa neskôr ukáže ako omyl. A práve cez tento omyl sa autorovi podarilo zobraziť karierizmus a ziskuchtivosť meštiactva. Ich hodnotenie ľudí bolo priamo úmerné ich postaveniu.

Ivan Bukovčan v tragikomédii Pštrosí večierok využíva iróniu pri vykresľovaní maturantov, ktorí sa stretnú po 25 rokoch a vo vzájomných rozhovoroch odhaľujú svoj charakter (karierizmus, strach, pokrytectvo) i to, ako sa za uplynulé roky zmenili a vzdialili od svojich ideálov. V kritickej situácii, keď mohli v 50.rokoch pomôcť bývalému triednemu učiteľovi, ktorý bol neprávom obvinený, správali sa ako pštrosy.

V 80. rokoch sa pokúsilo niekoľko autorov a hercov zosmiešniť falošne uhladený pohľad na našu minulosť i prítomnosť: Stanislav Štepka – Radošinské naivné divadlo (Človečina, Ženský pavilón), kabaretné predstavenia Milana Lasicu a Júliusa Satinského, politická satira Milana Markoviča, humoristi Snopko, Luknár, Grexa.

Z týchto niekoľkých načrtnutých diel vyplýva, že humor, komika, ale najmä satira sú aktuálne v každej dobe a pohotovo reagujú na morálne a spoločenské nedostatky, ktoré sa snažia odstrániť.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu