Dramatická tvorba na Slovensku v období klasicizmu a preromantizmu

Predpokladom pre vznik drámy na Slovensku bol zánik feudalizmu. S rozvojom národného jazyka, slovenského meštianstva a národne uvedomelej inteligencie vznikli v prvej polovici 19. storočia  možnosti aj pomocou divadla šíriť medzi ľudom národné povedomie O vznik divadla na Slovensku sa zaslúžil ľudovo-výchovný pracovník a knihár Gašpar Fejerpataky – Belopotocký, ktorý v roku 1830 založil v Liptovskom Mikuláši prvý ochotnícky divadelný krúžok. Svoju činnosť začal krúžok veselohrou Jána Chalupku  Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali. V 40-tych rokoch vznikli aj početné študentské ochotnícke krúžky, ktorých najobľúbenejšími hrami boli tiež hry Jána Chalupku. Ján Chalupka je tvorcom slovenskej drámy, najmä veselohry, ktorá mu umožnila najlepšie podať reálny obraz života slovenského národa v prvej tretine 19. storočia  (Hollý a Kollár zobrazovali najmä idealizovanú minulosť). Ján Chalupka sa preslávil najmä veselohrou Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali (1830), ktorá je satirou na slovenské malomesto začiatkom 19. stor. a tiež kritikou národnej ľahostajnosti a odnárodňovania. Dejovou osnovou veselohry sú voľby nového učiteľa, pretože starý učiteľ odchádza do výslužby. Táto spoločenská udalosť spôsobí  v malom meste Kocúrkovo narušenie pokoja. Pán z Chudobíc, ktorý si zaumieni, že pomaďarčí Kocúrkovo, presadí za učiteľa mladého učiteľa z Turca – učiteľa Slobodu , od ktorého očakáva výdatnú pomoc pri pomaďarčovaní mestečka. Na nového učiteľa si robia nárok aj všetky matky, ktoré majú dcéry na vydaj.
Autor prináša v hre, podobne ako Moliére, klasicistické typy charakterov, ktoré predstavujú  tri spoločenské triedy:

a)  Predstaviteľom feudalizmu a upadajúceho zemianstva je cirkevný inšpektor Pán z Chudobíc. Úpadok rozpadajúceho feudalizmu má naznačený už v mene. Je to zeman, ktorý prichádza na mizinu. Pýši sa svojím zemianskym pôvodom a svojimi predkami, správa sa povýšenecky. Hoci   je slovenského pôvodu, chvastúnsky sa hlási k maďarskému národu, pomaďarčuje si meno a chce v Kocúrkove udomácniť maďarčinu , hoci sám po maďarsky nevie. Svoju tzv. vzdelanosť chce ukázať tým, že používa latinské slová a frázy. Autor na ňom kritizuje odrodilstvo a ukazuje nevyhnutnosť zániku triedy, ktorú predstavuje.

b)  Ústrednou postavou hry je čižmársky majster Jánoš Tesnošil a jeho rodina. Predstavujú remeselnícku vrstvu mešťanov. Chamtivosť Tesnošila a jeho túžba po peniazoch a zisku  je naznačená v jeho mene. Šil preto tesné topánky, aby použil na ne čo najmenej materiálu a mal z nich čo najväčší zisk. Určitý čas bol aj vo svete, a preto si namýšľal, že je múdrejší, ale v skutočnosti sa nevie ani poriadne vyjadrovať. Do svojej reči vplieta maďarské slová, neuvedomujúc si, že sa tým zosmiešňuje. Jeho túžbou bolo zaradiť sa do „panskej“ triedy a bohato vydať svoju rozmaznanú dcéru Aničku. Keď sa im však nepodaria plány s vydajom dcéry za nového učiteľa Slobodu, celá rodina zostáva v hanbe. Na rodine Tesnošilovcov autor kritizuje chyby malomeštiakov: odnárodňovanie, egoizmus, neúprimnosť, hmotárstvo, klebetníctvo, prospechárstvo, neschopnosť tvorivého činu.

c)  Kladnou postavou hry a predstaviteľom novej progresívnej triedy – uvedomelej inteligencie   je vo veselohre učiteľ Sloboda (sloboda = pokrokové myšlienky). Nepoklonkuje sa svojím predstaveným, neobdivuje cudziu kultúru, ale je hrdý na svoju reč, zvyky a spôsob života.  Je uvedomelý Slovák, pritom si však váži aj maďarčinu a na rozdiel od Pána z Chudobíc ju aj ovláda. Učiteľ Sloboda prekazí plány Pána z Chubobíc, ale aj Tesnošilovcov, keď sa nakoniec ožení s dcérou bývalého učiteľa Ľudmilou. Víťazí tak nezištnosť a úprimnosť citov pred vypočítavosťou Tesnošilovcov. Učiteľ Sloboda je predobrazom aktívnej štúrovskej generácie a autor v hre na postave Slobodu vyzdvihuje vlastenectvo.

Chalupka uviedol do dramatickej tvorby názov Kocúrkovo, ktoré sa stalo obrazným pomenovaním ľudskej obmedzenosti a hlúposti. Predstavil tu typ malého mesta, ktorého predstavitelia si o svojom spoločenskom postavení myslia viac, ako v skutočnosti znamenajú. Kocúrkovská tematika niektoré z postáv z veselohry prechádzajú aj do ďalších Chalupkových hier, napr. Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec.
 
Ján  P a l á r i k  Beskydov
(1822 - 1870)

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri Obžinkoch  
Oriešok prichádza na zámok za dcérou Milušov. Stretá sa aj s grófkou, ktorú prosil o podporu pri oprave školy. Grófka pomôže Orieškovi a dohodne sa s ním o príprave privítania mladého baróna Kostrovického, ktorý sa má stať jej manželom. Úradník Suchay prichádza oznámiť, že je koniec žatvy a žnice a ženci chcú osláviť radostné obžinky. Grófka sa rozhodne spojiť oslavy s privítaním mladého baróna.

  Barón Kostrovický píše list, že syn príde s priateľom Rohoňom, s ktorým študuje v Pešti. Grófka chce dobre spoznať baróna a rozhodne sa preobliecť za kráľovnú plesu a Milušu za grófku. Tento nápad však dostane aj barón, ktorý sa preoblečie za inžiniera Rohoňa a jeho priateľ za baróna. Rohoň sa po stretnutí  s Milušou preoblečenou za grófku hneď zamiluje. Grófovi sa nepáči jej vystupovanie a rozhodne sa odísť. Svoje rozhodnutie však zmení, keď ho očarí krása kráľovnej obžiniek, za ktorú sa prezliekla grófka.  Nič netušiaci barón sa do nej na prvý pohľad zamiluje.

  Inžinier nemôže viac skrývať lásku k Miluši a rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne  a povie, že nie je grófka, ale jej spoločníčka. Neskôr sa Miluša spolu s grófkou dozvedá, že Rohoň nie  je barón a žiada grófku o Milušinu ruku. Po otvorení obžiniek sa barón priznáva, že je inžinier. Nútia ho, aby si zobral za ženu kráľovnú plesu, aby zachránil jej česť. Deva je však podľa správania nevzdelaná a barón ju odmieta. Keď sa od Orieška dozvedá, že Miluša je jeho dcéra a má dobré vychovanie, chce si ju vziať. No stále netuší, že za devu je prezlečená grófka. To sa dozvie, až keď požiada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasnení nedorozumení si Miluša berie Rohona a barón grófku.
 
Jozef Gregor  T a j o v k ý (1874 - 1940)
 
Statky - zmätky (1909)
Elipsa: znamená že je vynechané slovo - prinášajú, spôsobujú)
Útvar: 4-dejistvová dráma
Obdobie: 1 a 2 dejstvo prebieha na Vianoce, 3 v júli a 4 po roku na Štefana
Prostredie: dolnozemská dedina (napísal ju v čase svojho pobytu v Nadlaku v Rumunsku)
Námet: podáva tu kritický pohľad na otázku majetku a jeho zhubné následky pre ľudí, ktoré spôsobili rozvracanie zdravých medziľudských vzťahov na dedine Þ idea a názov drámy. Autor v dráme podáva otvorenú spoločenskú kritiku na dedine, odhaľuje tu príčinu sporu (= statky) a následok sporu (= zmätky).