Vývin slovenského románu v 19. storočí a na začiatku 20. storočia

Román  -  najväčší epický žáner – akoby pospájaný z viacerých noviel
- zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí – veľký rozsah
- zložitý útvar, má zložitý dej, využíva všetky tri zobrazovacie postupy (epický, lyrický a dramatický)
- rozprávačský typ literárneho diela – veľmi dôležitá je kategória rozprávača
- vystupuje v ňom zvyčajne veľa postáv (okrem psychologických románov, autor v nich sleduje psychické stavy hrdinu)
- jednotlivé vzťahy medzi postavami sa vyostrujú – konflikty, tie postupne narastajú a vrcholia – zmena jednotlivých postáv v priebehu deja
- spojenie viacerých románov (dilógia – 2 romány, trilógia – 3, románové cykly)
- epopeja – obsiahle zobrazenie významnej etapy vo vývoji spoločnosti
- klasický román – iná kompozícia (je dlhší ako moderný román)
Román sa viac rozvíjal vo svetovej ako v slovenskej literatúre.
Romány poznáme: dobrodružné, detektívne, historické, vedecko-fantastické, psychologické, spoločenské, sociálne, životopisné, autobiografické, cestopisné
 
Jozef Ignác Bajza – napísal 1. slovenský román - René mládenca príhody a skúsenosti. Tento román Bajza napísal západoslovenským nárečím. Pravopis si vytvoril sám. V tomto románe je René synom Benátskeho kupca. Vydáva sa na dobrodružné cesty, pretože hľadá unesenú sestru Fatimu. Putuje po takých krajinách ako Turecko, Egypt, Taliansko kde zažíva dobrodružné príbehy. Cez Viedeň sa dostáva na Slovensko a všíma si život ľudí na dedinách. Kritizuje chyby všetkých spoločenských vrstiev (zemepánov, poddaných a cirkevnú vrchnosť). Kvôli tomu bol tento román nakoniec zakázaný.
 
Jozef Miloslav Hurban
Román Gottšalk – autor odsudzuje násilne nemecké pokresťančovanie Slovanov
Hlavnou postavou je slovanské knieža Gočalko, ktorý opúšťa svoju pohanskú manželku a dcéru, aby sa oženil s dánskou kresťanskou princeznou a pod pogermánčenám menom Gottšalk šíril kresťanstvo medzi svojimi kmeňmi. Takto ho Slovania vydávajú do rúk Nemcov. Nakoniec ho zabijú vlastní pohanskí krajania. Hurban odsudzuje formy akými sa kresťanstvo šírilo.
 
Ľudovít Kubáni
Nedokončený román Valgatha – zobrazuje boj Jiskrovcov na Slovensku proti Huňadiho uhorským vojskám. Ideou diela je zbytočnosť boja, keď obom znepriateleným stranám hrozí nebezpečenstvo od Habsburgovcov a Turkov. Ústrednou postavou je rytier Valgatha, veliteľ Jiskrovej pevnosti Drienčany. V centre konfliktov je Valgathová dcéra Milica, kňaz Brožko, rytier Krask a Ladislav Huňady. Najdramatickejším obrazom diela je bitka o Drienčany.
 
Svetozár Hurban Vajanský
Suchá ratolesť – román, v ktorom sa zaoberá problémom zemianstva.
Hlavnou postavou je Stanislav Rudopoľský – zeman, ktorý sa vracia z ciest po Európe do rodného Rudopolia. Zbližuje sa so statkárom Vanovským, učiteľom Tichým a Adelou Rybáričkovou. Rudopoľský spoznáva pravú tvár národného útlaku. Suchou ratolesťou je samotné zemianstvo, ktoré však má perspektívu, ak sa spojí so slovenskou inteligenciou. Rudopoľský je v súboji s predstaviteľmi (maďarónom Svatnajom) zranený. Súboj symbolizuje konflikt medzi Slovákmi a odrodilcami). Rudopoľského ošetruje Adela a mladí ľudia nachádzajú v sebe zaľúbenie, stávajú sa manželmi.
Román – Koreň a výhonky – je tu zobrazený vzťah medzi inteligenciou, meštianstvom a sedliackym ľudom.
Koreňom má autor na mysli sedliacku rodinu Drevanskovcov a výhonkami jej mladú slovenskú generáciu (Anna Drevanská a Mirko Kladný). Sedliacke dievča Anna Drevanská sa zaľúbi do učiteľského syna Mirka Kladného (sedliaci a slovenská inteligencia). V tomto románe kritizuje maďarónov a odrodilcov. Meštiacku, väčšinou maďarónsku spoločnosť predstavuje okruh okolo notára, tragicky hynúceho uprostred veselej hostiny, čo symbolizuje skazu protislovensky orientovanej vládnucej spoločnosti. Autor hovorí o  potrebe súžitia inteligencie s ľudom.
Román Kotlín – hlavnou postavou je zeman Andrej Lutišič (má veľa spoločnýtch čŕt so Stanislavom Rudopoľským). Autor v tejto postave stvárnil typ zbytočného človeka, ktorý už nemôže nájsť uplatnenie vo svojom živote a volí dobrovoľnú smrť.
 
Terézia Vansová
Dievčenský román Sirota Podhradských – hlavnou postavou je Viola pohradská, krásna a šľachetná, ktorej zomrie matka, otec vyjde na mizinu a obvinia ho z podpaľačstva a ubijú na smrť. Viola žije u ujca Vilinského, kde zažíva ústrky a málo porozumenia. Nakoniec sa zaľúbi do najstaršieho Vilinského syna Imrich a všetko sa končí dobre. Viole sa neočakávane podarí očistiť pamiatku jej otca.
 
Elena Maróthy – Šoltésová
Román Proti prúdu – spisovateľka opisuje návrat najlepších príslušníkov zemianstva k slovenskému národu. Túto ideu rozvíja na láske a manželstve Oľgy Laskárovej z národne uvedomelej rodiny s odrodilým zemanom Šavelským, ktorý sa preformuje na horlivého národovca a svoju lásku k národu nedokazuje len rečami, ale stáva sa vo svojom kraji príkladom bojovníka za národné práva.
 
Martin Kukučín
Román Dom v stráni – obraz pomerov na slovenskej dedine z konca 19. storočia, príbeh lásky na podklade majetkových a stavovských rozdielnosti
Hlavný hrdina – hrdý sedliak Mate Berac, predstaviteľ sedliackej tradície. Jeho najmladšia dcéra Katica sa najviac vzdiali od jeho životných predstáv a názorov. Mate je proti tomu, aby sa Katica zabávala s Nikom. Neskôr sa však rozhodne nezasahovať do vzťahu. Láska Nika Dubčica a Katice má v románe začiatok, vyvrcholenie i rozplývanie, keď u Nika dochádza k odcudzeniu v dôsledku rozumovej úvahy. Niko sa neskôr zoznámil s Doricou a skutočne sa zaľúbil. Mate zomiera a jeho smrť symbolizuje zánik patriarchiálneho spôsobu života na dedine. Predstaviteľom podnikateľskej sféry je obchodník Zandome, predstaviteľkou statkárstva je Anzla Dubčicová. V závere dochádza k zmiereniu oboch strán.
 
Janko Jesenský
Román Demokrati – hlavná postava je doktor práv Landík. Jeho praiteľ+om je mäsiar Tolkoš. Mäsiarovi sa páči slúžka Anička, ktorá slúži u Rozvalidovcov, ale váha. Tolkoš sa vadí so svojím priateľom Landíkom, či by bolo vhodné prejaviť Aničke nejaký cit, čo na to povie dedina. Landík mu dokáže, že je pravý demokrat, neberie ohľad na verejnú mienku a začne verejne dvoriť Aničke. Jeho zamestnávateľ mu povie, že sa to nehodí a Landíka preložia na iné pracovisko. Z vidieckeho mesta prichádza Landík do Bratislavy, tu dosahuje rýchlo právnickú kariéru. Navštívi svojich príbuzných Petrovičovcov, prežíva ľúbostnú epizódu so Želkou. Skoro zapadol do byrokatického mechanizmu v Bratislave. Na konci deja si berie za ženu kuchárku Aničku.
 
Martin Rázus
Román Svety – podáva obraz života spoločnosti na Slovensku počas 1. svetovej vojny a po nej. Hlavné postavy sú neživé, málo príťažlivé, prostredie je netypické, je tu veľa dialógov, postáv, dejovosti a skreslený obraz.
 
Ladislav Nádaší – Jége
Román Adam Šangala – obdobie protireformácie v Uhorsku, obdobie, keď polovicu krajiny obsadili Turci, taktiež prebiehali mocenské a náboženské boje.
Hlavný hrdina Adam Šangala, dedinský mládenec, ktorý žil v neľahkých sociálnych pomeroch. Jeho otca obesili pre pytliactvo On sám sa púšťa na dobrodružnú cestu z Oravy, cez Žilinu do Trnavy. Na ceste spoznáva skupnosť šľachty a bezprávie. Chce sa usadiť v Trnave, oženiť sa, ale jeho život sa končí pod mečom kata.
Historický román Svätopluk – viaže sa k dejinám Veľkej Moravy.
Jége v tomto románe je realistický, Svätopluka nevykresľuje ako ideálneho panovníka, hovorí o jeho chorobnej ctižiadostivosti. Vníma ho ako človeka, v ktorom sa spája dobro so zlom.
 
Jozef Cíger – Hronský
Román Jozef Mak – autor ho charakterizuje pojmom “človek milión”
Mal trpiaci neradostný život, ale aj “z popola stále vstávajúci”. Autor dáva posolstvo ľuďom slovami: “Trp Jozef Mak, človek milión si, pretože nie je pravda, že najtvrdší je kameň alebo oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak”.
Jozef Mak je nemaželské dieťa, znáša veľkú biedu, mlčky vzdoruje osudu a bráni sa príležitostnými výbuchmi a vzplanutiami. Jeho matke zhorel domček a tak si postaví chalupu, no vzápätí odchádza na vojnu. Keď sa vráti z vojny v dome býva jeho brat s jeho bývalou milou Marušou. Nahovára si Julu,ktorú nemiluje, jeho láska je však Maruša. Obe ženy nakoniec tragicky zahynú.
Román Pisár Gráč – záznam autorovho názoru na vojnu, s ktorou mal osobné skúsenosti. Vojnu charakterizuje ako cirkus a neuznáva vlastenectvo a hrdinstvo vo vojne.
 
Milo Urban
Napísal román Živý bič – jeden z najvýznamnejších slovenských románov o 1. sv. vojne
Má 2 časti: Stratené ruky a Adam Hlavaj. Opisuje v ňom osudy ľudí žijúcich v dedine Ráztoky počas 1. sv. vojny. Dedinčanov zobrazuje ako jednoliaty celok, ako jednu bytosť a oddeľuje ich od vládnucej vrstvy a jej prisluhovačov. V prvej časti autor oboznamuje s dobou, postavami, sú v nej príbehy jednotlivých postáv. Slovo vojna si dedinčania uvedomujú až vtedy, keď z obchodov zmizla múka, všetko zdraželo, chlapi odišli na front a polia nemal kto obrábať. Neúprosnosť vojny im pripomenul aj Ondrej Koreň, ktorý sa bezruký a nemý vracia domov ako vojnový mrzák. (preto názov Stratené ruky).
Druhá časť je ucelenejšia, hlavná postava Adam Hlavaj zbehne z východného frontu a skrýva sa v Ráztokách. Búri sa proti vrchnosti a nenávidí notára Okolického, ktorý zapríčinil tragédiu jeho ženy Evy. Eva chcela zachrániť svojho muža, chodila za Okolickým, aby „reklamovala“ jej muža z vojny, notár Okolický jej to sľúbil, zmocnil sa Evy, ktorá od neho čaká dieťa. Dedina ju za to odsudzuje, hoci do poslednej chvíle nevedia od koho a prečo Eva čaká dieťa. Nakoniec sa Eva rozhodne pre samovraždu. Dedinčania ako živý bič udrú na Okolického, prenasledujú ho, až nakoniec notár zomiera, dedinčania ho utopili. Bola to živelná vzbura dedinčanov proti vojne. Hlavným hrdinom sa stal kolektív, ktorý koná ako „jedna duša“. Preto sa tento typ románu nazýva unanimistický.
Nadväzuje na neho aj román Hmly na úsvite – autor tu zobrazil obdobie 10 rokov po vojne. Ľudia ubití vojnou sa venujú svojmu hospodárstvu. Nezaujímajú sa o politické dianie. Zobudia sa, keď je už neskoro. Rôzne strany si nereálnymi sľubmi získavajú voličov. Najväčším nebezpečenstvom je farár Sýkora. Jeho ambíciou je stať sa poslancom. Vstupuje do obecného výboru, aby ovládol celú dedinu. Zbedačených dedinčanov núti, aby z posledných peňazí robili zbierky. Adam Hlavaj sa stáva vzorným gazdom, o politiku sa nestará. Ako dobrý gazda radí dedine, aby robili užitočnejšie veci – regulovali potok. Pred voľbami si jeho slová nikto nevšíma. Sýkora sa stáva poslancom, no dedine odmieta pomáhať. Sú odhalené rôzne machinácie, kde bol zapletený aj Sýkora. Dedina je ohrozená povodňami a dáva prednosť ľuďom činov a nie prázdnych slov. V nových voľbách sa do obecného úradu dostáva aj Hlavaj. Sýkora uznáva svoju porážku a odchádza. Roztočania sa zjednotia.
Román V osídlach – zámerom autora bolo odhaliť dvojtvárnosť politického a spoločenského života, odsúdiť karierizmus, protekcionárstvo.
Román Zhasnuté svetlá – hovorí o udalostiach okolo Mníchovskej zrady a o vzniku tzv. Slovenského štátu. Autor predstavuje politiku a boje rôznych politických strán. Naznačuje prijatie politiky komunistickej strany. Autorove názory a postoje v diele reprezentuje syn – Hlavaj novinár.
Román Kto seje vietor – zachytáva obdobie SNP, novinár Hlavaj sa stáva typom malomeštianského novinára, ktorý dáva prednosť politike menšieho zla.
 
Peter Jilemnický
Román Víťazný pád – dielo o kysuckej biede
Hlavný hrdina Maťo Horoň prechádza niekoľkými pádmi. Je účastníkom vojny a vracia sa z nej akýsi premenený. Dostáva sa do konfliktu s otcom, chce si zobrať proti jeho vôli chudobné dievča Magdu za ženu. Samotná Magda ho však zrádza a on ju zabije. Neskôr mu voda zoberie nádejnú úrodu aj rozostavaný dom. Maťo sa však nevzdáva, prežije svoje pády a žije na kamenistej kysuckej pôde, ktorú chce zúrodniť.
Román Zuniaci krok – hovorí o probléme kolektivizácie
Román Pole neorané – autor zobrazil ťažký život ľudu na Kysuciach v období veľkej hospodárskej krízy.
Hlavný hrdina – Pavel Húšťava predstavuje sociálny typ, do ktorého autor premietol vlastnosti uvedomujúceho sa slovenského proletariátu. Je bojovníkom za víťazstvo robotníckej triedy. Aturo si všíma aj jeho osobný život a ľudské vlastnosti. Pavel Húšťava sa mení z jednoduchého dedinského mládenca na obetavého revolucionára.
Román je prvým socialisticko-realistickým dielom v slovenskej literatúre.
Román Kronika – autor oslávil kolektívne hrdinstvo ľudí počas SNP, príbehy sú zachytené cez rozprávanie horára Kondráša
 
Fraňo Kráľ
Román Cesta zarúbaná – je obrazom veľkje hospodárskej krízy. (v Radzimsku)
V románe je hrdinom celý kolektív. Je založený na kontraste vykorisťovateľov a vykorisťovaných. Ľudia pod vplyvom uvedomelých organizujú masové demonštrácie. Radzimčania sú veľmi biedni, hľadajú rôzne pracovné príležitosti aj za neprimeraný plat. Jednotu kolektívu narúšajú jednotlivci, ktorí nemajú iné východisko.
 
Margita Figuli
Román Babylon – zachytáva posledné roky existencie Chaldejskej ríše pred dobytím Peržanmi.
Román Mladosť – vracia sa do detských rokov strávených na odnej Orave počas 1. sv. vojny 
Ľudo Ondrejov Napísal vrchársku trilógiu Slnko vystúpilo nad hory – má 3 časti: Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy.
Ústrednou postavou je Jerguš Lapin, dieťa vrchárskej samoty. Dielo je symbolom jednoty človeka a prírody, vrchárskej nespútanosti, kde vládne priateľstvo, láska, odvaha, krása, zdravie. Jerguš sa dostáva do styku so svetom dospelých, čo ho odpudzuje a poburuje.
V druhej časti je hlavný hrdina vytrhnutý z prostredia vrchárskej prírody a vhodený do sveta vojen, sociálnych a politických zápasov. Nie sú to však jeho hodnoty a jeho návrat na salaš symbolizuje návrat k skutočným hodnotám, ktoré uznáva.
V tretej časti je postava Jerguša na okraji deja, pozornosť sa sústreďuje na Ondreja Šimčiska, akéhosi negatívneho dvojníka Jerguša. Vo vzťahu k okoliu je pasívny, živorí na pomedzí mesta a dediny. Náhodne ho zasiahne zatúlaná guľka a zomiera na matkinom hrobe.
 
František Švantner
Román Nevesta hôľ – hlavnou hrdinkou je tajomná Zuna, ktorú autor nazval nevestou hôľ
Zuna nepatrí nikomu, je to rozprávková postava, ktorá nemôže byť šťastná medzi ľuďmi, pretože sa zasnúbila s prírodou. Zuna stelesňuje silu a krásu horskej prírody. Rozpráva o nej tajomný rozprávač, ktorý sa zaľúbil do mýtyckej nevesty hôľ.
Román Život bez konca – autor v ňom podal obraz posledných rokov rakúsko-uhorskej monarchie a obraz 1. svetovej vojny