Osvietenstvo a klasicizmus

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: maturanti
Typ práce: Referát
Dátum: 16.11.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 634 slov
Počet zobrazení: 4 786
Tlačení: 360
Uložení: 367
Osvietenstvo a Klasicizmus
Klasicizmus = 18 st., miesto vzniku FRA. Zmysel umenia videli v napodobňovaní prírody /toho čo je v nej nemenné/. Krásne bolo pre nich len to, čo bolo pravdivé – uprednostňujú to čo je rozumné, nie to čo hovoria „city“. Žánre klasicizmusvysoké /“vznešené motívy“ – život šľachty – ódy, elégie, eposy – určené pre rozvíjanie duše a zamyslenie sa../ a nízke /námety zo života obyčajných ľudí, satiry a komédie/. Opiera sa o racionalizmus (nabúraval cirkev a zdroj poznania rozum – René Descartes „Myslím, teda som.“

A) Vyšší žánerPierre Corneille , francúzsky advokát na kráľovskom dvore – práve preto písal pre vyšší žáner...– CID – tragédia v 5 dejstvách. Ximénin otec, gróf z Gormazu, schvaľuje jej voľbu pri výbere milujúceho partnera, dona Rodriga. Gróf z Gormazu je pri stretnutí s otcom dona Rodriga, donom Diegom, popudený tým, že on bol kráľom menovaný za princovho vychovávateľa. Vytýkajú si, ktorý z nich má väčšie zásluhy, a gróf, premožený pýchou, dá napokon donovi Diegovi zaucho. Otec žiada syna, aby ho pomstil a ten ho poslúchne. V súboji zabije grófa. Xiména, žiada kráľa, dona Fernanda, aby potrestal vraha jej otca. Don Diego ponúka kráľovi svoj život. Rodrigo, vedomý si svojho previnenia, odovzdáva sa do rúk Ximene. Tá, aj keď jej ide o česť, ho zabiť nedokáže. Rodrigo odchádza bojovať proti Maurom a svojou odvahou si u nich vyslúžil prezývku Cid – pán. Preto mu tento titul ponecháva aj kráľ ako odmenu za jeho činy. Ximena sa rozhodne, že si zoberie za muža víťaza súboja medzi donom Sanchom a Rodrigom. Rodrigo víťazí a Ximena si ho po roku smutku vezme. Vyznačuje sa jednotou času, miesta a deja, postupne rozvíja charaktery hrdinov, poukazuje na racionálnosť, česť a konflikt medzi vášnivým citom a rozumom.
 
B) Nižší žénerJean Baptiste Poquelin MOLIÉRE – francúzsky dramatik a svetový autor klasicistických komédií. Bol organizátor dvorných slávností a hlavou kráľovskej divadelnej spoločnosti. Najznámejšia komédia Lakomec – je v 5 dejstvách. Bohatý vdovec Harpagon (z lat. harpago-úžerník), kt. zarába na úžerníctve, je taký posadnutý peniazmi, že tomu podraďuje všetko: vzťah k vlastným deťom, k služobníctvu...jeho dcéra Elise miluje správcu ich panstva Valéra, jeho syn Cléant chudobnú Mariannu – tú si však chce zobrať Harpagon (lebo je chudobná a nebude mu míňať prachy), syna chce vydať za starú bohatú vdovu a dcéru za starého bohatého šľachtica Anselma...po stratení jeho truhlici s peniazmi je schopný vydať na šibenicu aj svojich najbližších /to si z neho vystrelil jeho sluha/ po ubezpečení, že sa mu peniažky vrátia a zistení, že Maranna a Valér sú vlastne deti starého bohatého šľachtica Anselma im dovolí si zobrať Cléanta a Elisu, ale s tým, že Anselmo zaplatí oba obrady...
Moliére u vytvoril typ bytosti /Harpagona/ ovládanej majetníckym pudom a pranieroval spôsob, akým moc peňazí rozkladá a deformuje prirodzené ľudské vzťahy.
 
Osvietenstvo – zrod osvietenstva Anglicko...v Uhorsku to bolo obdobie nástupu Jozefa II. na trón – vydal reformačný patent – prensledovanie katolíkov, zrušil „žobravé“ mníšske rehole... v tých časoch sa začala šíriť osveta – vzdelávanie a na území SVK – Všeslovanská vzájomnosť – spolupráca čechov a slovákov /napr. Jána Kollára a Jozefa Šafárika + Jozef Jungman/.

Územie SVK – vznik „spisovnej“ slovenčiny podľa Antona Bernoláka – Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenkách – pravopisná sústava založená na fonetickom písaní jazyka – z trnavského nárečia – približovala sa aj k češtine a staroslovienčine – 1787 Anton Bernolák prvý úspešný kodifikátor J /Gramatica Slavica/ - toto čo sa podarilo Bernolákovi pred ním skúšal aj Jozef Ignác Bajza, ktorý napísal prvý román v uhorskej slovenčine /staroslovienčine/ - René mládenca príhody a skúsenosti – 2 dielny román a Reném, synovi benátskeho kupca, ako išiel do sveta nájsť unesenú sestru a našiel aj ju aj lásku. Cirkev tento román chcela zakázať, lebo Bajza ju v ňom priveľmi ohováral – Bajzovi sa však nepodarilo slovenčinu kodifikovať, bola príliš vzdialená slovenskému ľudu.
Ako prvý použil Bernolákovčinu Juraj Fándly v dielach Pilný domajší a poľný hospodár ; Zelinkár a Slovenský ovčár. A taktiež vo fylozoficko-spoločenskom diele Dôverná zmluva medzi mníchom a diablom – diabol zastupuje osvietenca, ktorý sa kritický díva na cirkev, veľa využil iróniu a satyru.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.048 s.
Zavrieť reklamu