Porovnanie: romantický a realistický pohľad na slovenskú literatúru

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: maturanti
Typ práce: Referát
Dátum: 16.11.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 025 slov
Počet zobrazení: 4 855
Tlačení: 391
Uložení: 435
Porovnanie: romantický  a realistický pohľad na Slovensko
Andrej Sládkovič: prozaik, publicista, prekladateľ. Narodil sa v Krupine, pochádza z chudobnej učiteľskej rodiny, keď odchádza do Banskej Štiavnice, nemohli mu finančne pomáhať, aby si mohol zaplatiť štúdium, pôsobí ako domáci učiteľ .
Potom odchádza na Bratislavské lýceum, stal sa členom Štúrovskej mládeže, nadviazal kontakty so Štúrom. Celý život bol farár.Medzi najznámejšie diela patrí Detvan a Marína.

Detvan: lyricko – epická skladba v 5 spevoch /Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka/.
Andej Sládkovič v tomto diele opisuje Martina Hudcovie. Martin zabije kráľovského sokola, ktorý chcel zabiť zajaca. Martin sa kráľovi Matejovi Korvínovi (v diele vyobrazený ako múdry a chápajúci kráľ) za svoj čin smelo ospravedlní na jarmoku v Slatine. Kráľ mu odpustí a keď sa Martin ešte pochváli, že zabil zbojníka, kraľ mu daruje koňa Vranika. Kráľ túži spoznať Martinovu milú- Elenu, a preto prichádza večer do Detvy na Vohľady. Elena odolá jeho zvádzaniu a zostáva stále verná Martinovi. Nakoniec jej kráľ venuje prsteň, podľa ktorého Martin spozna, kto bol na vohľady. Martina, ktorý sa pre svoju smelosť kráľovi zapácil, chytia na druhý deň lepaci a odvedú ho na vojnu. Martin ma však podmienky, aby ho nezbavili jeho šiat, tašky, valašky a vrkočov. Aby ho nedali ďaleko od Eleny, kráľ mu nakoniec vyhovie a zaradi ho do svojho čierneho pluku. Zobrazuje tu čistotu národa prostredníctvom Martina a Eleny – zidealizované postavy, taktiež ako kráľ Matej – opisuje to tak ako to podľa neho má byť, nie tak ako to je – rozdiel medzi realizmom a romantizmom!

MARTIN HUDCOVIE - Čestný, pravdovravný, verný, smelý, zodpovedný za činy
ELENA - verna, mila, pravdovravna,
· vznikol ako reakcia na neprestávajúce maďarské útoky, preto autor vyzdvihuje Slovenský národ:
· zmysel pre spravodlivosť (nedovolí aby silnejší ublížil slabšiemu, keď chce sokol zabiť zajaca)
· odvaha a smelosť (keď sa martin dáva zverbovať do čierneho pluku)
· úprimnosť, pravdovravnosť, čestnosť (keď sa ide priznať kráľovi, že mu zabil sokola)
· láska k vlasti, rodnému kraju (keď sa dáva zverbovať pod podmienkou, že si môže nechať
detvianske vrkoče, opasok, krpce...)
· krásy Slovenska – poukazuje na to, že Slováci sú rovnocenný národ s hociktorým iným, (príbeh je situovaný do prostredia detvianskej prírody, autor verne opisuje toto prostredie)
· kultúru národa – autor ju vyzdvihuje tým, že upozorňuje na dávne tradície a zvyky, zvlášť
vyzdvihuje remeslá
· s jednotlivými spevmi sa rozvíja charakter Martina, dedinského mládenca sa stáva bojovník proti zlu a zástanca utláčaných.
„Ako by Detva obrov nemala! –
Mať zrodila v poli syna,
trávovú plachtu porozvíjala,
z buka na buk ju pripína,
prvý raz oči šuhaj roztvorí,
čo vidí? – výsosť Poľany hory
a opachy nezvratných skál,
a spustí zraky prvé v doliny,
čo vidí? – hory zázračné stíny
a prekrásnu slovenskú diaľ
.“
 
Pavol Orzságh Hviezdoslav: Narodil sa vo Vyšnom Kubíne.  Študoval v Miškolci, kde začal svoju tvorbu v maďarčine (!!!) až priatelia ho priviedli na slovenčinu J
Debutoval zbierkou BÁSNICKE PRVIESENKY JOZEFA ZBRANSKÉHO (J.Z-pseudonym,rovnako ako Hviezdoslav).
Vo svojich básňach prišiel od osobných rodynných motívov k národným,svetovým až všeľudským.
Jeho lyrické básne vyšli v zbierkach a básnických cykloch SONETY,LETOROSTY 1,2,3, ŽALMY A HYMNY.
 
Hájnikova žena:
Hl. postavy:
Michal Čajka – „sirota“ po starom hájnikovi, ktorý skonal,
Hanka Čajková – Michalova oddaná manželka
Artuš Villáni – šľachtic, je ako každý druhy pánsky syn- dotieravý a nemravný
Villáni starší – otec Artuša, vlastník hájovne
Téma: Realistické /také aké to skutočne bolo/ zobrazenie života dvoch sociálnych vrstiev a podmienky v tedajšom Uhorsku.
Starý hájnik Čajka zomrel a jeho syn Michal sa rozhodne požiadať majiteľa lesov a horárne, aby mohol pokračovať v otcovej práci. Starému Villánimu sa Mišo pozdáva a prácu dostane. Michal má konečne miesto, nemusí robiť paholka u gazdov a má aj horáreň, kam môže priviesť svoju milú Hanku. Bola dcérou bohatých rodičov a do neistých podmienok by ju z domu nepustili.
Autor uvažuje o šťastí a opisuje šťastie mladých Čajkovcov. Mladý pár ide do kostola a tam si ju všimne mladý záletný gróf Artuš Villáni. Nebol dobrým pánom, mal rád pekné ženy, poľovačky, pitky, nestaral sa o majetok. Michal si podstivo vykonáva svoju prácu, akoby pracoval na svojom. Artuš príde k horárni, keď Hanka perie na potoku. Do krčahu, z ktorého sa napil hodí peniaz. Hanka peniaz zahodí a Mišovi sa bojí povedať o zvláštnej návšteve, lebo je veľmi prudký. Artuš usporiada poľovačku, na ktorú pozve Miška. Počas poľovačky sa Artuš vytratí a príde do horárne za Hankou. Je dotieravý, násilnícky a Hanka si bráni česť a manželskú vernosť. Nechtiac ho zabije záražcom. Miško ju nájde takmer bez života.
Zaprisaháva ju, aby neprezradila, že Artuša zabila ona a údá sa. Hanka pomätená odchádza k rodičom. Avšak jej rodičia vinia Miška z nešťastia ich dcéry. V deň súdneho pojdenávania Miška neodsúdia, lebo do súdnej siene príde Hanka a ku všetkému sa prizná. Neodsúdia ani Hanku, lebo je pomätená. Raz, keď bola búrka, Mišo kontroloval, či vietor nepoškodil horu, hoci už nieje hájnikom. Zachráni koč so splašenými koňmi, ktorý smeruje k potoku so strhnutým mostom. V koči je starý gróf Villaní, ktorý Čajkovcom za odmenu odpustí a dovolí im bývať v horárni.
Hanke sa po narodení dieťaťa vráti zdravý rozum. Opäť sú šťastní.
Táto lyricko - epická skladba je postavená na kontraste ľud - šľachta, svet kaštieľov - chalúp. Autor v úvode i v závere oslavuje prírodu. Je súčasťou deja. V postave Artuša Villániho zobrazil demoralizovanú nižšiu šľachtu - zemanov - a na príbehu lásky Miška a Hanky zobrazil morálnu silu, čestnosť, statočnosť obyčajného ľudu - obe postavy sú vykreslené ako realistické charaktery, ktoré majú vlastný vnútorný svet a vyvýjajú sa.
Odsudzuje prívržníkov egoizmu,zhýralosť pánov proti ktorým stavia čestnosť,priamosť a statočnosť prostého človeka.Hviezdoslav postavil do protikladu svet chalúp a svet kaštielov (morálny aj materialny protiklad).
 
Rozdiel medzi Sládkovičovým Detvanom a Hviezdoslavovou Hájnikovou ženou
· Sládkovič:
· hovorí o ľude ako špatno-krásnom, nie o jeho tmavých stránkach, ale verí, že neporušenosť inštinktov, mravné tradície a súžitie s prírodou ho zachránia pred skazou
· v ľude vidí základ národa, ktorý sa prebojováva k slobode a samostatnosti
· Hviezdoslav:
· vyzdvihuje kladné mravné vlastnosti ľudu a dáva ich do protikladu s mravne spustlým životom zemianstva a šľachty (Artuš Villáni)
· akoby nepriamo nadväzoval na tvorbu Sládkoviča
· využíva bohaté opisy prírody a ľud pokladá za nositeľa národného života

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Porovnanie: romantický a realistický pohľad na slovenskú literatúru

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu