Staroveká orientálna a antická literatúra

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: maturanti
Typ práce: Maturita
Dátum: 27.11.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 235 slov
Počet zobrazení: 20 917
Tlačení: 753
Uložení: 815
Staroveká orientálna a antická literatúra
(3. tis. rokov pred n. l. až 5. stor. n. l.)
 
V stredovekej literatúre vznikajú prvé literárne diela v písanej forme, ktoré vychádzajú z ústne podávaných mýtov o stvorení sveta, človeka, o historických okamihoch. Na počiatku tohto obdobia vzniká najstarší útvar epickej poézie – epos; opis reálnej skutočnosti sa v ňom mieša s nadprirodzenými javmi, veci môžu mať nadprirodzené účinky alebo vlastnosti.

Starovekú literatúru tvorí:
- Orientálna literatúra: sumerská, akkadská, egyptská, indická, hebrejská;
- Antická literatúra: grécka, rímska.

- Orientálna literatúra
Na blízkom východe medzi riekami Eufrat a Tigris vzniklo úrodné územie nazývané už v staroveku Mezopotámia.
Územie Mezopotámie obývali Sumeri, Akkadi a iné kmene. Práve Sumeri pravdepodobne vynašli alebo aspoň zdokonalili klinové písmo.

- Sumerská literatúra (4.tis. pred n. l.)

Epos o Gilgamešovimonumentálny hrdinský epos; jeho hrdinovia žijú, trpia a umierajú ako ostatní ľudia, ale sú obdarení nadľudskou silou.
Má dve časti: o priateľstve hlavného hrdinu s Enkiduom a o Gilgamešovom márnom úsilí dosiahnuť večný život.
Nesmrteľnosť hrdina dosiahne svojimi skutkami, nesmrteľnosť sa chápe ako výnimočnosť človeka.
Sumerský kráľ Gilgameš je historická postava, mesto Uruk bolo jedným z najstarších mestských štátov Mezopotámie.
Obyvatelia sa sťažujú bohom  na vládcu Gilgameša (Gilgameš bol synom človeka a matky bohyne Nimsun, bohovia mu dali krásu, múdrosť i silu, ale bol aj človekom, a preto bol smrteľný) a tí stvoria polodivého človeka Enkidua, ktorý Gilgameša v zápase premôže. Spriatelia sa a s pomocou boha slnka Šamaša v libanonských horách spoločne zabijú hrozného strážcu cédrového lesa Chuvavu. Po návrate do Uruku sa do Gilgameša zaľúbi zradná bohyňa Ištar. Gilgameš ju odmieta a za trest ho napadne nebeský býk. S Enkiduom býka zabijú. Enkidu z vôle bohov umiera. Gilgameš ho oplakáva a hľadá tajomstvo večného života. Vydá sa za jediným nesmrteľným človekom Utanapištimom, ktorý prežil potopu sveta a žiada ho o radu. Unavený Gilgameš nedokáže bdieť šesť dní a sedem nocí, a tak stráca nádej na nesmrteľnosť. Nepomôže mu ani získanie tajomnej rastliny večného života z morského dna, lebo ju v nestráženej chvíli prehltne had. Zostáva mu návrat do Uruku a pýcha nad vlastným dielom – pevnými mestskými hradbami.
Hrdinstvo Gilgameša, jeho statočnosť a tragický osud inšpirovali po stáročia mnohých autorov. Epos je výrazom mezopotámskej kultúry, ktorá ovplyvnila rôzne kultúry a v širšom zmysle i neskorší vývin európskej kultúry.

- Hebrejská literatúra (od 12. stor. pred n. l.) je najmladšou z literatúr Blízkeho východu.

Zachovala sa nepretržitým ústnym podaním. Najcennejšou pamiatkou je Biblia. Je súčasne umeleckým, náboženským, historickým a večným dielom. Obsahuje texty, ktoré vznikli v rozličných časových obdobiach a napísali ich rozliční autori. Zahŕňa niekoľko desiatok spisov. Delí sa na dve časti: Starý zákon, Nový zákon.
Príbehy a postavy Biblie inšpirovali mnohých umelcov: známa je Sixtínska kaplnka od Michelangela, ktorej steny sú pomaľované výjavmi zo Starého zákona; motív Kaina a Ábela nájdeme v modernej literatúre v diele J. Steinbecka Na východ od raja; posledné dni Ježiša Krista spracoval A. L. Weber v modernom rockovom muzikáli Jesus Christ Superstar či Mel Gibson vo filme Umučenie Krista.
 
· Indická literatúra (2. tis. pred n. l.), védy – posvätné knihy vo védskom jazyku, Epos Mahábhárata (napísaný sanskrtom, sanskrt je starý indoárijský jazyk, používal sa už 2500 rokov pred naším letopočtom, pre krajiny Ázie má taký význam ako latinčina pre Európu).
 
- Antická literatúra (od 9. stor. pred n. l. do 5. stor. n. l.)
Je najstaršou, veľmi významnou epochou v literárnej tvorbe Európy. Zahŕňa starovekú grécku a rímsku literatúru.
 
Grécka literatúra (od 9. stor. pred n. l. do 5. stor. n. l.)
  Starí Gréci sú tvorcami prvej európskej literatúry. Vytvorili takmer všetky druhy slovesného umenia. Najbohatším inšpiračným zdrojom bola mytológia a história. Medzi najznámejšie patria mýty o Daidalovi a Ikarovi, Prométheovi atď. Stali sa inšpiráciou pre autorov v ďalších historických obdobiach, ale aj zdrojom frazeologizmov (frazeologizmus – ustálené slovné spojenie; napr. vyčistiť Augiášov chliev, Tantalove muky, Gordický uzol, jablko sváru, Pandorina skrinka).
  Veľká časť gréckej literatúry bola určená pre verejné, masové potreby, ako boli rozličné slávnosti, bohoslužby a politické zhromaždenia i dramatické predstavenia. Medzi najstaršie básnické starogrécke diela patria slávne eposy Ilias Odysea, ktoré pripisujú slepému básnikovi Homérovi. O jeho živote niet nijakých pravdivých údajov, kolovali o ňom iba povesti.
  Ilias/ Iliadaje veľká epická báseň. Ospevuje mesto Ilion (Tróju) a boje pri ňom. Vojnu medzi Trójou a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol Helenu, krásnu ženu spartského kráľa Menelaa. Boje pred Trójou pokračujú, v jednotlivých epizódach sa predstavujú poprední grécki a trójski bojovníci a okrem vojnových udalostí sú vykreslené aj niektoré mytologické príbehy. Gréci bojujú desať rokov, ale víťazstvo sa prikláňa raz na jednu raz na druhú stranu aj pričinením bohov (Zeus, Pallas Aténa, Afrodita, Apolón a i.), ktorí sú tiež rozdelení na dva tábory. Ku koncu vojny sa Achilles odmieta zúčastniť bojov, lebo Agamemnon, brat kráľa Menelaa, mu odňal ukoristenú zajatkyňu. Jeho výzbroj si požičia priateľ Patroklos, ktorého však zabije trójsky hrdina Hektor v domnení, že je to Achilles. Epos vrcholí opisom súboja Achilla s Hektorom. Končí sa Achillovým víťazstvom a potupou zabitého Hektora, ktorého vláčia okolo hradieb a nakoniec ho vydajú kráľovi Priamovi.
  Odysea dej druhého Homérovho eposu sa odohráva na sklonku desiateho roka po skončení trójskej vojny. Odyseus sa vyznamenal už pod hradbami Tróje (dal postaviť dreveného koňa). Vojna v starovekom epose je však meraním síl smrteľníkov a zábavou bohov. Z ich vôle sa všetci, čo sa mali zachrániť, dávno vrátili domov. Jediný, komu to bohovia dlho nedožičili, bol Odyseus. Jeho návrat je predlhá, ťažká a úmorná cesta plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev. Odysea dlho stíha hnev morského vládcu Poseidona a ochraňuje moc bohyne Palas Atény. Odysea je predovšetkým poéma o mori a námorných dobrodružstvách, popretkávaná mytologickými a fantastickými motívmi a postavami. Vyjadruje vyšší mravný názor na osobnú a spoločenskú zodpovednosť – túžba po rodine a vlasti. Opisuje boj človeka s osudom aj zodpovednosť bohov a ľudí za vykonané činy. Zložitosť príbehu a vyššia umelecká hodnota textu vedú k názoru, že túto skladbu nenapísal ten istý autor ako Iliadu.
  Takmer všetky staroveké grécke umelé literárne druhy čerpali z ľudovej tvorby a počas svojho vývoja sa z nej naďalej obohacovali.
  Veľkú obľubu si u starých Grékov získali Ezopove bájky. Z lyriky je to tvorba ženskej predstaviteľky Sapfo.
  V literatúre tohto obdobia dosiahla najväčší úspech tragédia (Aischylos, Sofokles, Euripides) a komédia (Aristofanes).
  V gréckej dráme hrali len muži (aj ženské postavy), ženy dokonca nesmeli byť ani v hľadisku amfiteátra. Herci vystupovali v maskách. Kvôli dobrej viditeľnosti mali herci topánky s vysokou podrážkou a väčšinou iba stáli a recitovali svoje dialógy.
Antigonav Antigone Sofokles spracúva mytologický námet. Antigonini bratia Polyenikos a Eteokles zápolili o vládu nad Tébami. Polyenikos opustil vlasť a o nejaký čas sa vrátil s vojskom, aby sa zmocnil vlády. V boji padol on i jeho brat Eteokles. Nový vládca, ich strýko Kreon, zakázal Polyneika, ktorý bojoval proti vlasti, pochovať. Antigona sa vzoprela Kreonovmu príkazu a brata pochovala. Na príkaz rozhnevaného Kreona, ktorý nič nedá na prosby svojho syna Haimona, Antigoninho snúbenca, dievčinu zaživa zamurujú v skalách za mestom, kde sa obesí. Haimon prekľaje otca a zahynie vlastným mečom. Po týchto hrozných udalostiach spácha samovraždu i Kreonova žena Euridika. Až vtedy si zdrvený Kreon v závere hry uvedomuje svoju vinu.
  Zrážka medzi mocou a mravným princípom je aj generačným konfliktom. Mladí, Antigona a Haimon, reprezentujú svedomie, rozum. Sú ochotní o svojich názoroch diskutovať, vysvetľovať a presviedčať odporcu. Kreon ako predstaviteľ starej generácie a stelesnenej krutej moci stavia svoju autoritu na bezvýhradnej poslušnosti a nemenných strnulých dogmách. Podstata konania hlavnej postavy tragédie Antigona spočíva v rozhodnom a neochvejnom čine, ktorý pramení z presvedčenia zachovávať vernosť starým morálnym príkazom. Vôľa smrteľníka nemôže rušiť „nepísané a neochvejné božie zákony“. Začína sa konflikt, v ktorom Antigona tvrdo obhajuje svoj čin.

Antická literaúra rímska (od 3. stor. pred n. l. do 5. stor. n. l.)
Rimania boli obdivovateľmi gréckej kultúry, a preto sa snažili prevziať či napodobniť z Grécka, čo sa dalo. Vznikala z prekladov gréckych diel do latinčiny. Rimania dostali všetky literárne druhy hotové, vkladali do nich len svoje národné prvky. Najvýznamnejšími autormi rímskej literatúry sú Publius Ovidius Naso (Matamorfózy – Pygmalion), Publius Vergilus Maro Quintus Horatius Flaccus.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.039 s.
Zavrieť reklamu