Lyrizačné tendencie v próze medzi dvoma svetovými vojnami

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: maturanti
Typ práce: Maturita
Dátum: 29.11.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 864 slov
Počet zobrazení: 7 688
Tlačení: 492
Uložení: 516
Lyrizačné tendencie v próze medzi dvoma svetovými vojnami
Jej šíriteľmi sa stali spisovatelia, ktorí sa združovali okolo časopisov Mladé Slovensko, Svojeť, tu sa zoznamovali s modernými smermi, chceli literatúre otvoriť cestu do Európy a popritom sa neizolovali od domácich skutočností. Spájala ich túžba po novom umení, preto do prózy začali vkladať prvky lyriky.
Lyrizovaná próza má 3 vývojové stupne:

Ornamentálna próza
- vyznačuje sa ozdobnosťou jazyka a štýlu v snahe povýšiť tvar literárneho diela na úroveň európskych prúdov,
- základným cieľom bolo postihnúť zložitosť vedomia človeks 20. storočia,
- predstavitelia: Tido J. Gašpar, J. Hrušovský, I. Horváth, G. Vámoš.
 
Lyricky tvarovaná próza
- nadväzuje na realizmus a ornamentálnu prózu,
- zakladá sa na zmyslvom vnímaní skutočnosti,
- predstavitelia: J. Horák, J. Bodenek, F. Gabaj.
 
Naturizmus
 
Naturizmus – najvyšší stupeň lyrizovanej prózy, v ktorom dominoval rozprávkovo-mýtický epický princíp, predstavitelia naturizmu sa orientujú na dedinskú a vrchársku tematiku, texty majú baladický ráz, kladú dôraz na motívy, ktoré obsahujú niečo lyrické: lásku, priateľstvo, domov, preto nezdôrazňovali dej, ale prežívanie postáv Ľ. Ondrejov, D. Chrobák, F. Švantner, M. Figuli).
 
Naturizmus – zobrazuje človeka spojeného s prírodou, autori – naturisti – uplatnili lyrizmus v celej jeho šírke (dej, opisy, rozprávač atď.). Pre diela je typické rozprávanie v 1. osobe (ja-rozprávanie).
 
Za rok nástupu naturizmu sa označuje r. 1937, keď M. Figuli vydáva súbor poviedok a noviel Pokušenie, D. Chrobák súbor próz pod názvom Kamarát JašekĽ. Ondrejov svoj románový debut Zbojnícka mladosť. Próza naturizmu sa na Slovensku dostáva do popredia vďaka potrebe zdôrazňovania hodnôt domova pod vplyvom fašistického ohrozenia na konci tridsiatych rokov. Záchranu pred odcudzeným a rozháraným svetom hľadajú autori v dedinskom prostredí, v duševnom svete jednoduchého človeka, vo vlastnom vnútri a vo svete mýtov, symbolov a baladiky. Do popredia sa dostávajú rozprávkové príbehy a mýtické predstavy. Rozoznávame tri základné mýty: mýtus života, mýtus prírody, mýtus lásky.
 
Znaky naturizmu:
- krátke epické útvary: poviedky, novely,
- ťažiskom nie je udalosť, ale jej prežívanie,
- témy: priateľstvo, láska, domov, česť,
- lyrizácia textu – slabá dejová línia, postava v prírodnom svete, často ďaleko od ľudí, nemôže nadväzovať sociálne vzťahy;
- lyrizácia jazyka – prirovnania, metafory, personifikácie, epitetá, zvolania
- lyrizácia postáv – dôraz na ich psychiku, stávajú sa mýtmi, majú slabé sociálne väzby, ale sú priestorovo zakotvené v prostredí, striktne sa delia na kladné (väčšinou žena, je pasívna, často umiera alebo je obeťou násilia alebo zloy) a záporné (záporná býva v deji aktívnejšia).

- Ľudo Ondrejov (1981 – 1962, vl. menom Ľudovít Mistrík)
Narodil sa v Juhoslávii. Meštiansku školu vychodil v Banskej Bystrici. Pracoval ako redaktor Slovenského remeselníka a Hlásnika v Martine, neskôr ako úradník Matice slovenskej. Nejaký čas sa živil ako profesionálny spisovateľ. Po vojne bol zamestnancom Zväzu slovenských spisovateľov. Zomrel v Bratislave.
Martin Nociar Jakubovie – súbor poézie a lyrických próz,
Africký zápisník, Horami Sumatry, Príhody v divočine – cestopisné fikcie,
Zbojnícka mladosť – románová trilógia,
Jarguš Lapin – voľné pokračovanie románu Zbojnícka mladosť,
Na zemi sú tvoje hviezdy – voľné pokračovanie románu Jerguš Lapin, všetky tri časti neskôr autor spojil do „vrchárskej trilógie“ a vydal pod názvom Slnko vystúpilo nad hory.

- Dobroslav Chrobák (1907 – 1951)
Pre Chrobákovu tvorbu sú charakteristické znaky: dedinský človek, u ktorého vyzdvihuje pracovitosť, úprimnosť, čestnosť, ochotu pomôcť. Postavy vykresľuje postupne od tajomnosti k reálnosti. Príroda vytvára atmosféru a predpovedá činy postáv. Témy – láska muža a ženy, vzťah muža a prírody, morálne problémy.
Kamarát Jašek – zbierka 8 noviel,
 
Drak sa vracia
Románová novela Drak sa vracia sa skladá z 12 kapitol a epilógu. Dielo je uvedené mottom:
  Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí
  tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku.
J. Conrad: Lord Jim
 
  Autor v tomto diele využil štylistické prvky ľudovej rozprávky a zároveň i postupy modernej prózy. Kompozícia novely je zložitá, striedajú sa v nej rôzne časové roviny, zorné uhly i osoby rozprávačov deja.
  Hlavnými postavami novely sú Martin Lepiš, prezývaný Drak, Šimon Jariabek a jeho manželka Eva. Rozprávkový príbeh Draka sa odohráva v prostredí tatranskej prírody. Autor sa nezameriava na dej, ale na vnútro svojich postáv a na ich vzájomné vzťahy.
  Poloslepý hrnčiar našiel raz pri ceste opustené dieťa. Zobral si ho k sebe, vychoval ho a vyučil svojmu remeslu. Keď už celkom oslepol, chlapec ho všade musel sprevádzať. Nemal možnosť zblížiť sa so svojimi rovesníkmi, stal sa z neho samotár. Deti za ním hádzali kamene a neskôr ho začali prezývať Drakom. Keď mal štrnásť rokov, starý hrnčiar spadol do jamy na hlinu a zomrel. Spočiatku sa to nikomu nezdalo čudné, ale neskôr, keď sa neďaleko našla mŕtvola zahrdúseného dievčaťa, začali upodozrievať Draka, že to on zabil i starého hrnčiara. Ľudia mu začali pripisovať vinu za všetko zlo - ohne, povodne, hlad a choroby -, čo sa v dedine stalo. Boli presvedčení, že má čarodejnú moc a všetci ho nenávideli. Všetci, okrem Evy, ktorá sa do Draka zamilovala, chodievala za ním, celého hodiny ho sledovala pri práci.
  Dedina usúdila, že Draka sa musia zbaviť. Jedného dňa ho našli s rozbitou hlavou v jame na hlinu. Eva mladého muža obetavo opatrovala, i keď ju za to všetci odsudzovali. Keď vyzdravel, bez slova rozlúčky odišiel z dediny. Eve s po jeho odchode narodil syn, ktorého vychovávala jej matka. Roky čakala na Draka, a keď sa nevracal, vydala sa za Šimona Jariabka. Ich manželstvo bolo nešťastné, boli si cudzí. Šimon mal Evu rád, ale nedokázal jej to povedať, pretože cítil, že Eva ešte stále myslí na Draka.
  Prešli roky a dedinu znovu postihli nešťastia. Následkom veľkého sucha začali horieť okolité lesy a hrozilo, že statok celej dediny uhynie na pastvinách. A práve vtedy sa do dediny vrátil Drak. Cez jedno oko mal čiernu pásku, na líci hlbokú jazvu – stopy nenávisti dediny voči nemu. Chcel sa opäť usadiť vo svojom dome a venovať sa svojmu remeslu – hrnčiarstvu. Potreboval si získať stratenú dôveru ľudí, a preto sa ponúkol, že privedie stádo späť do dediny. Drakovi nikto neveril, ale nemali inú možnosť – cestu poznal iba on. Pohrozili mu, že ak sa do týždňa nevráti, podpália mu dom. Rozhodli sa, že Draka pre istotu odprevadí Šimon Jariabek.
  Šimon s Drakom sa vybrali do hôr za stádom. (Ich cesta do hôr, záchrana a návrat do dediny tvoria vlastné jadro príbehu.) Drakovi sa podarilo zachrániť stádo, v horách sa však museli zdržať o niečo dlhšie, preto poslal odkaz richtárovi dediny, že prídu neskôr. Šimon mu nedôveroval, omylom sa nazdával, že Drak ich všetkých oklamal a predal stádo Poliakom. V noci sa potajomky vrátil do dediny a sám podpálil Drakov dom. Drak sa však už vtedy blížil aj so stádom k dedine. Úlohu splnil, dodržal slovo. Priviedol si aj životnú družku, svoju lásku, mladú Poľku Zošku. Eva si až teraz uvedomila, že Drak ju nemiluje, a že ten, kto ju skutočne má rád, je Šimon Jariabek. Eva a Šimon si konečne našli cestu k sebe. Šimon sa hanbil za to, čo urobil, Drak mu však odpustil. Z epilógu – tu už je Eva stará žena, rozprávajúca príbeh o Drakovi priadkam a svojmu vnukovi – sa dozvedáme, že odvtedy sa mali radi a žili šťastne.

- Margita Figuli (1909 – 1995)
Narodila sa vo Vyšnom Kubíne. Maturovala na obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Pracovala ako úradníčka v Tatra banke. Neskôr sa živila ako profesionálna spisovateľka. Uverejňovala v časopise Elán, Slovenské pohľady, Živena.
Pokušenie – zbierka noviel, v ktorých odkrýva svoj vnútorný svet ženy, jej ľúbostné pocity,
Babylon – historický román,
Adrianina niť – memoárovo-esejistická próza.

Tri gaštanové kone
Novelou Tri gaštanové kone (1940) vytvorila Margita Figuli svojský príspevok k próze naturizmu. Novela má výrazný rozprávkový pôdorys, a vykazuje tiež ďalšie znaky typické pre rozprávku:
1) Kostru deja tvorí úsilie hlavného hrdinu Petra prekonať prekážky a splniť tri podmienky (zanechať tulácky život, postaviť chalupu a prísť s tromi gaštanovými koňmi po Magdalénu), aby získal ruku svojej milej.
2) Čierno-bielosť postáv: dobrý, čestný a milujúci Peter – zákerný, chamtivý a náruživosťou spaľovaný Jano Zápotočný.
3) Magické čísla: 3 kone, 3 podmienky.
4) Dobro víťazí nad zlom – Jano sa stane obeťou vlastne surovosti (zabije ho kôň, ktorého bil) a Peter si odvádza Magdalénu do kraja svojho detstva.
 
Románová novela Tri gaštanové kone je rozprávkovo ladená ľúbostná dráma. Hlavnými postavami novely sú Peter, bohatý gazda Jano ZápotočnýMagdaléna. Peter a Jano symbolizujú dva odlišné svety – Peter je čestný, citlivý, láskavý a nežný, Jano je nečestný, bezcitný, násilnícky a krutý. Príbeh novely je podaný v prvej osobe – jej rozprávačom je sám Peter.
Peter je sirota, rodičov stratil pri požiari. Odvtedy sa prebíja životom sám. Cestuje po Slovensku a skupuje drevo. Novela sa začína scénou, keď Peter na ceste za obchodom prichádza do kraja, kde žije jeho dávna láska Magdaléna. Peter a Magdaléna sa už ako deti mali veľmi radi, ich láska bola čistá, úprimná a nevinná. Magdaléna sa neskôr odsťahovala s rodičmi do iného kraja a Peter ju odvtedy nevidel. Nemohol však na ňu zabudnúť a dúfal, že Magdaléna sa ešte nevydala. Cestou stretáva dvoch jazdcov. V jednom z nich spoznáva Magdaléninho bratranca Jozefa Greguša, druhým mužom je Jano Zápotočný. Pašujú kone cez poľské hranice a pokúšajú sa ujsť žandárom. Jeden z koní sa ťažko zraní a Peter ho chce zastreliť, aby sa netrápil. Jano mu v tom bráni, lebo výstrel by ich mohol prezradiť. Peter napokon nevydrží pozerať sa na utrpenie koňa a zastrelí ho. Podarí sa im ujsť žandárom a pokračujú v ceste. Až teraz si všimnú, že všetci traja majú rovnaké, gaštanové kone. Greguš porozpráva Petrovi, že Jano Zápotočný sa chystá požiadať Magdalénu o ruku, i keď ona sa nechce za neho vydať. Svadbu by chcela najmä jej matka, skúpa krčmárka Maliarička.
Na druhý deň prídu do dediny. Magdalénina matka privíta Petra odmietavo. Snaží sa zabrániť tomu, aby sa Peter stretol s Magdalénou osamote. Petrovi sa podarí porozprávať sa s Magdalénou večer, v horách, kde sa mládež z dediny vybrala zapaľovať svätojánske ohne. Magdaléna sa mu prizná, že i ona na neho veľa myslievala. Od čias ich detstva však uplynulo veľa rokov a ona by chcela mať istotu, že sa Peter nezmenil a ešte stále má také dobré srdce ako voľakedy. Povie mu, že ak ju skutočne má rád, vzdá sa tuláckeho spôsobu života, usadí sa na otcovskej pôde, postaví dom a začne gazdovať. Znakom toho, že úlohu splnil, mali byť tri gaštanové kone, s ktorými sa mal vrátiť po Magdalénu. Dohodli sa, že sa stretnú tam, kde ich Peter uviaže. Magdaléna mu sľúbi, že bude na neho čakať a pokúsi sa oddialiť svadbu so Zápotočným.
Peter sa vráti domov, pustí sa do práce, začne stavať dom na mieste, kde kedysi stál dom jeho rodičov a pri požiari ktorého prišli obaja o život. Už sa vopred teší na to, ako si do nového domu privedie Magdalénu. Vidí ju pred sebou šťastnú a usmiatu. (Úlohu však nesplní celkom, lebo dom sa mu nepodarí dostavať pre nedostatok peňazí, a napokon si prenajme dom od starenky, ktorá sa odsťahovala do mesta.)
Trvalo takmer dva roky, kým sa mohol vydať na cestu s tromi gaštanovými koňmi. Čaká ho však kruté sklamanie. Cestou sa dozvie od ľudí, že Magdaléna sa vydala za Jana Zápotočného. Napriek tomu pokračuje v ceste a počas svojej púte sa postupne dozvedá celú pravdu: V ten večer, keď sa v horách lúčil s Magdalénou, si ich rozhovor vypočul Jano, ktorý Petra a Magdalénu v tajnosti sledoval. Keď Peter odišiel, prepadol Magdalénu a násilím sa jej zmocnil. Magdaléna otehotnela a donútili ju vydať sa za Zápotočného. Ich manželstvo bolo nešťastné, Jano začal piť, správal sa k Magdaléne surovo, týral ju i kone. Takto sa chcel Magdaléne pomstiť za to, že hoci sa nikdy nežalovala na svoj osud, správala sa k nemu chladne a odmietavo. Naschvál kupoval zlé, divé kone a nútil Magdalénu, aby ich opatrovala. Kone jej viackrát ublížili, takto prišla aj o dieťa v šiestom mesiaci tehotenstva.

Zápotočný najviac týral gaštanového koňa, ktorého prepašoval z Poľska vtedy, keď sa stretol s Petrom. Kôň sa chvel, už keď ho uvidel. Bil ho z nenávisti, pretože vedel, že práve tri gaštanové kone mali byť pre Magdalénu a Petra znamením ich lásky. Peter prichádza k domu Zápotočného, dom je však zatvorený. Dozvedá sa, že Jano a Magdaléna sú na poli. Vyberie sa za nimi a stane sa svedkom toho, ako Zápotočný týra a bije koňa, až kým mu nevytečie oko. Kôň, bezpríčetný od bolesti, privalí Magdalénu, ktorej Zápotočný prikázal držať uzdu. Jano ďalej mláti koňa, nedbajúc, že jeho žena je v nebezpečenstve života. Peter omráči Zápotočného a zachráni Magdalénu. Keď sa Jano preberie, pokúsi sa zákerne zabiť Petra, ale nepodarí sa mu to. Magdaléna ochorie, jej stav je veľmi vážny. Peter sa rozhodne zostať v dedine, kým Magdaléna nevyzdravie. Navrhne Zápotočnému, že sa vzdá Magdalény a odíde z dediny, ak on sľúbi, že jej už nebude ubližovať. Zápotočný mu však odkáže, že Magdaléna bude mať taký život, aký si zaslúži. Napokon sa Magdalénin stav zlepší, hoci je ešte veľmi slabá.
Zápotočný teraz, keď sa Peter vrátil, vyčíňa ešte viac. Kôň, ktorého tak surovo týral, utečie, a keď ho chytia, vypáli mu na bok slovo „tulák“ (Magdalénina matka  a Jano prezývali Petra tulákom). Magdaléna, ktorá je po chorobe veľmi slabá, mu musí pomáhať, i keď ledva dokáže udržať nešťastného koňa.

Janova sestra, vidiac vyčíňanie svojho brata, pribehne do krčmy po pomoc. Peter a ostatní dobehnú k domu práve vtedy, keď Zápotočný vypáli koňovi horúcim železom aj druhé, zdravé oko. Kôň sa vytrhne Magdaléne a udupe Zápotočného. (Nešťastný kôň potom narazil do kamenného múru a tak sa dokaličil, že ho na mieste museli zastreliť.) Po pohrebe Zápotočného sa Magdaléna cíti byť poznačená a nešťastná. Ešte vždy je otupená, nevie si ani predstaviť, že by ju mohlo čakať ešte niečo dobré. Iba pomaly v nej ožívajú city a napokon súhlasí, že sa vydá za Petra a odíde s ním ako jeho zákonitá manželka, aby sa pokúsili začať nový život. Peter je presvedčený, že jeho úprimná láska pomôže Magdaléne nájsť pokoj a zabudnutie. Magdaléna sa vzdá majetku v prospech Zápotočného sestry a napriek matkinmu nesúhlasu sa vydá za Petra. Šťastný Peter si odvádza Magdalénu na svojom vernom gaštanovom koni.

- František Švantner (1912 – 1950)
Narodil sa v Bystrej a vyštudoval učiteľský ústav v Banskej Bystrici. Pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach, neskôr pracoval ako referent Matice slovenskej a venoval sa literárnej činnosti. Zomrel v Prahe.
 
Malka – súbor noviel
Dej titulnej novely zbierky Malka sa zakladá na tragickom nedorozumení. Má baladický charakter. Postavy sú zahalené tajomstvom, o ich minulosti a vlastnostiach sa čitateľ nedozvie skoro nič. Príbeh rozpráva v prvej osobe valach (vystupuje bez mena). Zamiluje sa do Malky, mlčanlivého, hanblivého dievčaťa. Malka je slúžkou u krčmára, ktorý sa pred pár dňami vybral na jarmok, ale odvtedy ho nikto nevidel. Valach, hoci Malku takmer nepozná, si ju chce vziať za ženu. Ona sa nevie rozhodnúť, povie mu, že sa musí opýtať brata a na druhý deň mu dá odpoveď. Na salaši sa zjaví čudný, hrozivo vyzerajúci človek. Nikto ho nepozná, iba bača, s ktorým sa potajomky o niečom dohovárajú. Nemá ani meno, iba prezývku – Šajban.
Malka na druhý deň odkáže valachovi, aby prstene nekupoval. Keď sklamaný valach vidí Malku so Šajbanom, myslí si, že je to jej milý a kvôli nemu ho odmietla. Zbadá, že Šajban dáva Malke zakrvavenú košeľu a z rečí vyrozumie, že on zabil krčmára. Valach ho zo žiarlivosti udá žandárom. Keď sa s tým pochváli Malke, tá mu povie, že Šajban je jej brat. (Po vražde krčmára, ktorého zabil pre peniaze, chcel utiecť do Ameriky a odtiaľ poslať peniaze Malke, aby mohla prísť za ním.) Malka uteká na miesto, kde sa skrýva Šajban, aby ho upozornila. Už je však neskoro. Prichádzajú žandári. Valach, ktorý sa tiež vybral za Šajbanom, aby ho varoval, zmätie žandárov, riskujúc vlastný život. Kým žandári strieľajú na valacha, Šajbanovi sa podarí utiecť. Valach sa teší, že Malka mu teraz istotne odpustí. Na salaš sa vráti až ráno. Čaká ho tam Malka, ale mŕtva – zasiahnutá guľkou žandárov. Novela Malka patrí k ukážkovým dielam slovenského naturizmu. Nesie všetky znaky tohto smeru (umelecké prostriedky a postupy, lyriky, baladický svet, tajomnosť, človek ako súčasť prírody, postavy typické pre naturizmus, nezobrazuje spoločenské pozadie atď.).
 
Nevesta hôľ – román, vrchol slovenského naturizmu
 
Hlavná postava, rozprávač románu, sa vracia po desiatich rokoch strávených v meste do rodného kraja, aby tam prijal miesto hájnika. Jeho sprievodcom je kôň Eguš, s ktorým si veľmi dobre rozumie. Prichádza v radostnej nálade, všetko mu je dôverne známe, zdá sa mu, že nič sa nezmenilo.
Hájnik (jeho meno – Libor – sa spomína iba raz v celom diele) si v spomienkach vybaví postavu dievčaťa z detstva, s ktorým sa kamarátil. Je to Zuna, dcéra slepého mlynára. Od dedinčanov sa dozvedá, že ju považujú za dievča ľahkých mravov. Krčmár Weinhold by si ju aj tak chcel zobrať a ženu, ale len pre majetok slepého mlynára.
   Dej románu sa od tejto chvíle pohybuje v rovine reálnej i fantastickej. Skutočnosť sa prelína s preludmi, s nereálnym svetom, s vidinami.
Zuna je tajomná, záhadná a nepolapiteľná, ustavične sa mení a všetkým uniká. Je dieťaťom prírody, vie dokonale napodobniť prírodu, jej zvuky, rozumie horám, stromom, kvetom i zvieratám a tak ako ony, chráni si svoje tajomstvá.
Zuna uniká aj mladému hájnikovi, ktorý po nej stále viac túži. O Zunu však má záujem aj uhliar Tavo, bývalý námorník. Jeho výzor je odpudzujúci, je neľudsky mocný, má niektoré takmer nadprirodzené schopnosti. Zunu stráži od detstva ako svoju budúcu nevestu, a preto verí v jej čistotu a nevinnosť.
Hájnik sa trápi, je žiarlivý, nechce stratiť Zunu. Zuna mu už spôsobuje nielen psychické, ale aj fyzické utrpenie. V románe začínajú prevládať iracionálne, snové, mýtické prvky. Objavuje sa On, záhadný tulák, tvor, ktorý vyzerá ako človek, ale v skutočnosti nepatrí k ľudskému plemenu. Vzbudzuje všade hrôzu a tieseň. Je to najtajomnejšia postava románu.
V sne sa Zuna zverí hájnikovi, že je v zajatí ducha hôr, ktorý berie na seba niekedy podobu vlka, niekedy podobu záhadného tuláka.
  Zuna začne hájnika nenávidieť. Ten sa rozhodne, že vystopuje a zabije tajomného vlka. Stretne sa s Tavom, ktorý ho odvedie na posledné stretnutie so Zunou.
Zunu napokon nedostal ani Tavo, ani hájnik ale tajomný On. Je zranený a Zuna ho chce zachrániť, napokon ho však zabije – prehryzne mu hrdlo.
Hájnika, ktorý z lásky k Zune zanedbal svoje povinnosti, a preto vyhoveli obecné humná (v nich zahynul aj jeho kôň Eguš), prepustia zo služby.
V závere románu Zuna zmizne – vychovali ju vrchy, hole a napokon si ju aj vzali, pretože i hole majú svoje nevesty.
 
Dáma, Sedliak, Kňaz – novely,
Život bez konca – román zachytávajúci koniec19. storočia v Rakúsko-Uhorskej monarchii až po obdobie predmníchovskej ČSR.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Lyrizačné tendencie v próze medzi dvoma svetovými vojnami

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.029 s.
Zavrieť reklamu