Slovenská romantická literatúra

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 28.02.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 617 slov
Počet zobrazení: 10 961
Tlačení: 646
Uložení: 668
Slovenská romantická literatúra. Štýl jednotlivých autorov a veršový systém.
A. Sládkovič – Marína
S. Chalupka – Mor ho!
J. Botto – Smrť Jánošíkova
J. Kráľ – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Romantizmus vznikol ako protiklad ku klasicizmu, proti rozumu sa začína zdôrazňovať cit, vzniká nová filozofia – idealizmus, ktorá hlása, že myšlienka, vedomie a duch sú prvotné, hmota a bytie druhotné
- romantizmus má v jednotlivých národných literatúrach rôzne podoby. 

Znaky romantizmu:
1. v popredí je človek, ktorý nie je dokonalý, postavy často žijú na okraji spoločnosti (trestanci, žobráci, tuláci)
2. hrdina túži po slobode a dostáva sa do konfliktu so spoločnosťou, búri sa (revoltuje)
3. v tomto konflikte je hrdina osamelý a nepochopený
4. rozpor medzi snom a skutočnosťou
5. titanizmus – vykonanie mimoriadneho činu
6. koniec je vždy tragický, hrdina zomiera
7. autor sa stotožňuje s hrdinom – autoštylizácia
9. využitie protikladov, čiže kontrastov
10. diela sú poznačené pesimizmom, beznádejou, smútkom
12. literatúra je subjektívna
13. námety z minulosti
14. pestuje sa lyrika, epika, dráma menej
15. lyrika splýva s epikou = vznik lyricko-epických skladieb

ROMANTIZMUS V SLOVENSKEJ LITERATÚRE

Literárny program štúrovcov
Štúrovci sa opierali o ľudovú slovesnosť, napodobňovali ju. Hlavným literárnym okruhom sa stáva lyrika. Najčastejším útvarom bola balada. Typická je sylabická prozódia. Rozvíja sa aj próza, ale v menšom rozsahu – historické povesti, kratšie prózy zo súčasného života.

Medzi najznámejších štúrovcov patria:
Samo Chalupka – najstarší básnik, vyjadruje v básňach lásku k domovine
Janko Kráľ– najrevolučnejší básnik romantizmu 
Andrej Sládkovič  – jediný písal o láske k žene, ktorá mu splynula s láskou k vlasti 
Ján Botto  – najmladší, písal až po revolúcii 48/48
Najznámejšie diela
SAMO CHALUPKA: Mor ho!, Turčín Poničan, Boj pri Jelšave, Branko, Likavský väzeň,
Mor ho! - hrdinská báseň, lyricko-epická, historická
- cisár Constantinus v r. 358 vtrháva do Panónie, aby si podrobil Slovákov
- slovanskí junáci prinášajú mierové posolstvo – slobodomyseľnosť, hrdosť
- cisár neuznáva ich slobodu, junáci zomierajú v boji proti presile, no ako víťazi
- hrdina je kolektívny
· hlavná myšlienka – boj za slobodu („voľ nebyť ako byť otrokom“)

JANKO KRÁĽ : Šahy, Zaliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, Orol vták
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko  - balada
- vyjadrené všetky rozpory, smútok, nespokojnosť so svetom, ale aj láska k ľuďom a vôľa priniesť im slobodu,
- v prvej časti lyrický opis svojho vnútra, nenachádzajúceho nikde pokoj
- druhá časť: baladický príbeh - Janko uvidí zakliatu pannu vo Váhu a vrhne sa do vody, aby ju zachránil
 
ANDREJ SLÁDKOVIČ: Marína, Detvan, Nehaňte ľud môj
Marína - ľúbostná lyricko-epická skladba, má dve časti
- 10-veršové strofy
- prvá časť – nešťastná láska k Maríne
- druhá časť: reflexívno-symbolická časť, láska nadobúda nadosobný spoločenský charakter,
postupne sa prelína básnikova láska k dievčaťu s láskou k otčine (preto bola báseň napádaná)
Detvan: - lyricko-epická skladba
- 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka
- Dej sa dohráva na Slovensku, v Detve.
 
JÁN BOTTO: Žltá ľalia, Margita a Besná, Smrť Jánošíkova
Žltá ľalija – balada o porušení manželskej prísahy vernosti – Eva sa po Adamovej smrti vydá a ten si po ňu príde
Smrť Jánošíkova - lyricko-epická, reflexívna skladba
 - 9 spevov + lyrický predspev
- idealizácia
- 9. spev – alegorický. Jánošíkova svadba s kráľovnou víl = nesmrteľnosť
 
Veršový systém štúrovcov bol jednoduchý, vychádzal z ľudovej poézie, napodobňoval ľudový verš a hudbu. Používali sylabický veršový systém - často sa nazýva aj Štúrovský veršový systém. Ide o najstarší veršový systém.  
Jeho znaky sú:
1. izosylabizmus (rovnoslabičnosť, gréc. syllabe = slabika) – opakovanie veršov s rovnakým počtom slabík,
2. výskyt združeného rýmu,
3. intonačná prestávka v strede verša (dieréza – veršový predel), ktorá ho intonačne rozdeľuje na dve časti – dva polverše,
4. rytmicko-syntaktický paralelizmus – zhoda veršového (významového) a rytmického členenia (končí veta a zároveň končí verš),
5. spájanie veršov do dvoj- a trojverší.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.034 s.
Zavrieť reklamu