Naturizmus a lyrizovaná próza

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 28.02.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 176 slov
Počet zobrazení: 12 720
Tlačení: 548
Uložení: 543
Naturizmus
Pojmy: reťazový kompozičný postup, monumentalizácia, individualizácia postáv, animizácia zvierat a vecí, personifikácia v próze.
D. Chrobák – Drak sa vracia
M. Figuli – Tri gaštanové kone
Ľ. Ondrejov – Zbojnícka mladosť

Lyrizovaná próza  (naturizmus) vznikla v 30-tych rokoch ako protest proti vojne a fa­šizmu,  vyvrcholila počas 2.sv.vojny a po vojne zanikla. Autori sa nevyjadrovali realisticky (nemohli sa).
Lyrizovaná próza sa snažila upevňovať ľudské hodnoty: česť, svedo­mie, lásku, spravodlivosť, pravdu. Tento prúd sa upínal k dedinskému a vrchárskemu prostrediu.
Znaky lyrizovanej prózy
Rozpor medzi snom a skutočnosťou
Odklon od mesta a prikláňa sa k dedine a prírode
Oslava až personifikácia prírody, zvieratá majú dôležité poslanie, príroda sa stáva jednou z postáv
Rozlet fantázie a predstavivosti, snov, rozprávkové príbehy
Tajomnosť a záhadnosť, výnimočné, démonické postavy
Krásny metaforický a lyrický jazyk, personifikácia, epitetá
Oslabenie deja - mnohé prózy prechádzali do roviny fantázie, mýtickosti
Žánre: novela, baladická rozprávka
Často sa používa reťazový kompozičný postup – jednotlivé udalosti sa reťazovo pripájajú vedľa seba
Stiera sa hranica medzi autorskou rečou a rečou postáv, rozprávanie v 1. osobe,
Vnútorný monológ
 
MARGITA FIGULI
Tri gaštanové kone
Novelou Tri gaštanové kone dosiahla veľký čitateľský úspech. Toto dielo patrí k vrcholným dielam slovenského naturizmu. Prvé dielo lyrizovanej prózy, ľúbostná dráma so sociálnym pozadím.
V centre príbehu stoja dve kontrastné postavy: vnútorne čistá a citovo založená Magdaléna a jej nápadník Jano Zápotočný - bezohľadný sebec a boháč.
Dej sa odohráva na Orave, v blízkosti poľských hraníc, nie je určený čas.
Ide o konflikt dobra a zla, existuje tu trojitá gradácia (vždy sa niečo trikrát opakuje – 3 úlohy, 3 kone), dobro predstavujú Peter a Magdaléna, zlo Jano Zápotočný a Magdalénina mama.
Magdaléna a Peter o sebe snívajú, poznajú sa už od detstva, ale tvrdý osud odviedol osirelého Peter do sveta.
Peter si odniesol obraz svojej milovanej Magdalény hlboko vo svojom srdci.
Po svojom návrate zistil, že sa o ňu uchádza zámožný Ján Zápotočný .
Magdaléna však dala Petrovi sľub že naňho počká kým pre nich vybuduje spoločný domov a vráti sa po ňu s tromi gaštanovými koňmi.
Magdaléna sľub nedodrží. Počas dvoch rokov čo Peter budoval svoje gazdovstvo, chamtivá a dominantná matka prinútila Magdalénu k vydaju za bohatého a násilného Zápotočného. (je prinútená vydať sa za Zápotočného – znásilnil ju).
Zápotočný s Magdalénou zaobchádzal veľmi zle.
Raz, keď ju nútil držať koňa na dvore, aby mu vypálil na bok nápis "TULÁK" (tým myslel Petra), splašený kôň ho zabil.
Magdaléna s Petrom už mohli byť navždy spolu.
Peter si ju odviedol , tak ako sľúbil, na troch gaštanových koňoch na svoje gazdovstvo.
 
DOBROSLAV CHROBÁK  - v jeho diele cítiť vplyv expresionizmu.
Drak sa vracia  - novela
Dej sa odohráva v tatranskej prírode, je to vlastne jej oslava. Hrnčiar Lepiš našiel raz pri ceste opustené dieťa. Zobral si ho k sebe a vychoval ho. Volal ho Martin, ale dedina ho nazvala Drakom. Drak je postava tajomná, záhadná, nik nevie odkiaľ prichádza, je veľmi svojský, človek prírody, považujú ho za symbol zla, za vraha, je sám, po­važujú ho za čarodejníka. Drak stelesňuje v kolektívnom poňatí dediny zlo, a nešťastie. Starý hrnčiar spadol do jamy a zomrel. Dedinčania boli presvedčené, že Drak ho zabil a všetci ho nenávideli. Eva do Draka sa zamilovala. Draka sa našli rozbitou hlavou. Drak odišiel z dediny a opúšťa Evu (čaká s ním dieťa). Eva sa vydala za Šimona Jariabka, ale ich manželstvo bolo nešťastné. Eva ešte stále myslí na Draka. Po rokoch sa Drak vracia späť do dediny. S jeho príchodom sú spojené suchá a lesné požiare. Drak sa podujme zachrániť dedinský dobytok. De­dina mu nedôveruje, posiela s ním jeho najväčšieho nepriateľa Šimona Jariabka. Šimon sa vrátil z hôr prv a zapálil Dra­kovi chalupu, lebo ho podozrieva, že stádo predal Poliakom. Drakovi sa čriedu podarí priviesť a získava tým stratenú dôveru.  Previedol si za ženu mladú Poľku Zošku. Eva zistí, že Drak ju neľúbi a uvedomí si, že má rada Šimona a konečne našli cestu k sebe.

Rozprávačkou je Eva ako stará matka, ktorá hovorí tento príbeh vnukom a spomína na svoju 1. lásku.
 
ĽUDO ONDREJOV
Zbojnícka mladosť román
Hoci Ľudo Ondrejov písal toto dielo až ako štyridsiatnik, množstvo zážitkov Jerguša Lapina v skutočnosti aj prežil a v knihe opísal svoje spomienky na detstvo. Aj dej sa odohráva v období, v ktorom autor vyrastal.
Ľudo Ondrejov chcel napísať knihu naplnenú slnkom, radosťou, plnú pohody a detskej bezstarostnosti, čo sa mu aj podarilo, hoci tu „ľudia mnoho trpia, sú zavalení ľudskými starosťami a bolesťami, sú i surovo vykorisťovaní a zúfalo proti tomu protestujú“. Je tu znázornený rozpor medzi vrchárskym životom v prírode a mestom s jeho civilizáciou.
Autor nádherne opisuje prírodu, vyzdvihuje ju, často používa citoslovce na napodobenie zvierat. Používa väčšinou jednoduché krátke vety.
Jerguš Lapin- hlavná postava, veľmi rozumný chlapec. Nepoznal otca, vychováva ho len matka. Má rád prírodu, veľmi jej rozumie a dokonca má i zvláštne schopnosti, napr. má zvláštny cit pre psov, všetci ho poslúchajú- akoby poznal ich reč, očami vie zhypnotizovať vtáka a potom ho chytiť. Má aj veľkú silu a je vytrvalý, odvážny, ničoho sa nebojí. Nedá sa utláčať ani biť.
Matka Jerguša Lapina- jednoduchá žena, ktorá má rada svoje deti a dobre sa o ne stará. V mladosti bola veľmi pekná. Vydala sa za zbojníka, Jergušovho otca, ktorého zabili jeho kamaráti.
Anka a Rudko- Jergušovi mladší súrodenci. Majú sa radi, ale ako všetci bratia a sestry, aj oni sa hádajú.
Maťo Kliešť Horúci- zlý chlapec, tvrdý, kde môže ublížiť, tam ublíži. Nie je to však celkom jeho vina, je sirota a má zlú macochu. Najskôr Jergušovi ubližuje, pobijú sa, Jerguš ho premôže. Maťo mu ponúkne priateľstvo, ktoré Jerguš prijme.
Dudko Červenák- je úplná sirota, bez otca i bez matky, vychováva ho najhoršia macocha v dedine. Nestará sa o neho, nedáva mu ani poriadne jesť. Tiež najskôr Jergušovi nadáva, ale potom si začnú rozumieť. Zomiera, zlá macocha sa o neho nestarala.
Ujo Košaľkuľa- v mladosti chcel za ženu Jergušovu mamu, ale tá ho odmietla. Oženil sa, má dve deti. Má Jerguša rád, aj prácu v meste mu vybavil. Rozprával Jergušovi o jeho otcovi, ako ho zabili.
Zuzka Košaľkuľa- Ankina kamarátka, dcéra uja Košaľkulu. Je prelietavá.
Román je sled jednotlivých príbehov a epizód, ktoré zažíva Jerguš a jeho kamaráti. Dej vrcholí na
jar. K Lapinovcom prišiel ujo Košaľkuľa, že Jerguš môže ísť pracovať do továrne do Hute spolu s jeho synom a Števom. Jerguš išiel. Rúbal tam drevo. Bolo tam malé panské dievčatko Elenôčka, ktorej matka mu povedala, že musí Elenôčke vykať a nedovolila mu hrať sa s ňou. Nechápal to. Neskôr s chlapcami hrali schovávačku v továrni, chytil ich majster a začal biť hadicou a vykĺbil Jergušovi ruku. Jerguš sa biť nenechal a odišiel, chlapci zostali. Jerguš prišiel ku kolibe, kde mu bača ruku napravil. Jerguš tu zostal. Jeho detstvo sa skončilo.
 
K autorom lyrizovanej prózy ešte patrí
FRANTIŠEK ŠVANTNER
Nevesta hôľ
V tomto románe nachádzame sen, fantáziu a mýty prírody, ktoré sú nadradené nad reálnou skutočnosťou.
Hlavná postava je Zuna - dievča z hôľ. Významnou postavou je lesník, ktorý miluje Zunu a hľadá údajného soka v láske. Nakoniec sa dozvedá, že týmto sokom je vymyslená postava - príroda. Zuna sa v závere diela rozplynula.
Toto dielo tvorí vyvrcholenie lyrizovanej prózy.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu