Absurdná dráma vo svetovej a slovenskej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 28.02.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 435 slov
Počet zobrazení: 44 563
Tlačení: 1 081
Uložení: 953
Absurdná dráma vo svetovej a slovenskej  literatúre
S. Becket – Čakanie do Godota
V. Havel- Zahradní slavnost
E. Ionesco- Plešivá speváčka
M. Lasica a J. Satinský- Hamlet. Čučoriedkareň, Čerešne
S. Štepka- Jááánošííík

ANTIDRÁMA - ABSURDNÁ DRÁMA
-začala sa rozvíjať v 50. rokoch 20. storočia. Vychádzala z filozofie nihilizmu a existencionalizmu
-chýba v nej súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia
  a rozuzlenie v závere hry
-jazyk neslúži na dorozumievanie, lebo monológy sú nelogické, reč v dialógoch nenadväzuje na
  jednotlivé repliky
-predstavitelia: Samule Beckett, Eugéne Ionesco
 
SAMUEL  BECKETT (1906-1989)
-Francúzsky prozaik a dramatik írskeho pôvodu, nositeľ  nositeľ Nobelovej ceny
-diela: Čakanie na Godota, Koniec hry...-absurdné hry
Čakanie na Godota
-absurdná dráma o čakaní, ktoré neprináša výsledok – vyjadrenie absurdnej situácie súdobého sveta
-hra sa odohráva v neurčitom čase a priestore, postavy sa pohybujú v začarovanom kruhu
-hra nemá dejovú líniu, je bez dekorácií
-divák sa nedozvie, kto je Godot, na ktorého sa čaká. Je to možno Boh( z angl. Got) , alebo alegória smrti,  beznádejného čakania, nádeje
-keď sa Becketta pýtali, kto je ten záhadný Godot, odpovedal, že ani on sám nevie. Práve tá záhadnosť dáva priestor ľudskej fantázii, a tak každý môže čakať na svojho Godota
Dej: dvaja hlavní hrdinovia Vladimír a Estragon sa stretávajú na vidieckej ceste s jedným stromom a čakajú na Godota, ktorý má zmeniť ich osud. Ich neustále sa opakujúci rozhovor o Godotovom príchode preruší iná dvojica – pán Pozzo s bičom a jeho sluha Lucky, ktorý je priviazaný ako pes na reťazi a vlečie kufor, stoličku a kôš s jedlom
-nadväzujú spolu absurdný rozhovor, ktorý preruší príchod chlapca, čo oznamuje, že Godot dnes nepríde, ale zajtra určite áno
-na druhý deň sa v podstate opakuje scéna  z prvého dejstva s tým rozdielom, že Pozzo prichádza ako slepý a je teda závislý od Luckyho a oboch tulákov
- v závere hry prichádza chlapec a znova oznamuje, že pán Godot dnes nepríde, ale zajtra sa dostaví určite
- Vladimír s Estragonom sa chcú obesiť, ale povraz vytiahnutý z nohavíc sa roztrhne. Uvažujú o odchode, ale zostávajú stáť.
 
EUGÉNE IONESCO (1912-1994)
-Francúzsky dramatik rumunského pôvodu - predstaviteľ absurdnej drámy
Plešivá speváčka
-absurdná hra, témou je tragédia reči
-pocit absurdity sa prejavuje v neschopnosti jednotlivých postáv medzi sebou komunikovať, postavy hovoria vo  frázach, pôvodný zmysluplný obsah je nahradený nezmyslom
-neschopnosť komunikácie vyjadruje nepochopenie jednotlivca  – vnútorné rozpoloženie človeka ako je: osamelosť, nemožnosť priblížiť sa rečou k blízkemu človekovi
-hoci dráma obsahuje rozhovory, často netvoria dialógy
-postavy nevytvárajú žiadne charaktery, nenastáva u nich psychologický vývoj, sú degradované  na obyčajné bábky, stáva sa z nich čosi mechanické, desivé a obludné
Dej:
-dva znudené manželské páry: manželia Smithovci a ich návšteva  manželia Martinovci – sa snažia v uzavretom prostredí obývacej izby na predmestí Londýna viesť priateľskú a banálnu konverzáciu. S výmenou fráz medzi nimi postupne rastie vzájomná agresivita, každý sa snaží presadiť sám seba v rozhovore, z ktorého sa nakoniec vytráca akákoľvek výpoveď a nemožno ho už nazvať rozhovorom
-uprostred návštevy vstúpi veliteľ hasičov, ktorý oznámi, že má za úlohu uhasiť požiar, ktorý má ešte len vypuknúť na niekoľkých miestach Londýna. Akonáhle je uistený, že nikde nehorí, stáva sa vrátane slúžky Smithovcov  MARY, vydávajúcej sa za detektíva Sherlocka Holmesa, účastníkom absurdných rozhovorov, ktorých obsah je čoraz nezmyselnejší.
- v okamihu, keď absurdita dosahuje vrchol, reči sa okamžite prerušia, manželia Martinovci zaujmú miesta Smithovcov ako na začiatku hry a všetko sa znovu začína opakovať s rovnakými replikami, ale s výmenou hovoriacich.
 
VÁCLAV HAVEL(1936)
-český dramatik, publicista, autor fejtónov, esejí, polemík
-patrí medzi popredných predstaviteľov Charty 77, za svoje názory bol viackrát väznený. Po roku 1989 pracoval ako verejný činiteľ, prezident ČSFR, ČR.
- je prvým českým autorom absurdných hier: Audience, Zahradní slavnost, Absence...
Zahradní slavnost(1963)
-je absurdná hra
- hlavným hrdinom hry je Hugo Pludek - predstaviteľ strednej vrstvy, ktorý si buduje svoju kariéru a využíva všemožné spôsoby za vytýčeným cieľom, prispôsobuje sa, až stráca svoju osobnosť
-Hugo ide na záhradnú slávnosť Likvidačného úradu, aby sa tu stretol s vplyvným Kalabisom
- v priebehu rozhovoru s tajomníkmi  Likvidačného úradu a s predstaviteľom Zahajovačskej služby  Ferdom Plzákom, sa naučí používať frázovitú reč i úradnícky spôsob myslenia vo svoj prospech
-postupne sa mu darí likvidovať Likvidačný úrad ale i Zahajovačskú službu
-práve Hugo je poverený, aby z trosiek  týchto úradov vybudoval Ústrednú komisiu na zahajovanie a likvidovanie, ale vtedy už Hugo úplne stráca svoju identitu, nepoznávajú ho ani vlastní rodičia a na otázku, kto je, odpovedá: „Já? Kdo jsem já? No tak povídejte, já nemám rád tak jednostranně stavěné otázky, vážně ne! Copak se lze takto zjednodušujícím způsobem tázat?“
 
SÚČASNÁ SLOVENSKÁ DRAMATICKÁ TVORBA
-v súčasnosti sa v divadlách hrávajú tradičné hry slovenských  autorov, často sa siaha po autoroch, ktorých hry boli zakázané alebo sa  sa na ne „zabúdalo“ – Karvaš, Bukovčan ale často sa hrávajú aj moderné, netradičné hry súčasných autorov
-V roku 1962 vznikla Nová scéna SND, kde spočiatku hrávali aj avantgardné hry od svetových  autorov. Tvorcovia  M. Lasica a J. Satinský mali nezhody s vedením, preto v roku 1969 založili Divadlo na Korze- prvú slovenskú alternatívnu profesionálnu scénu, ale ich kriticko-satirické hry nezodpovedali predstavám komunistických predstaviteľov, a tak v roku 1970 divadlo rozpustili.
V 60-tych rokoch sa rozvíjajú  AUTORSKÉ DIVADLÁ- tzv. divadlá malých javiskových foriem
–divadlá s veľmi jednoduchou scénou, malého počtu hercov-  niekedy len jeden herec alebo dvaja, bez kostýmov, bez náročných dekorácií
-sú založené na veľkej obraznosti
-vzniklo tým, že dovtedy oddelené aktivity  : autor, režisér a herec sa spojili  –autor ponecháva priestor hercovej tvorivosti, nie je  prísne predpísané, ako by mal herec danú rolu prezentovať, každý iný herec do nej vkladá niečo nové
-v oblasti výrazových prostriedkov dominuje používanie: sloganov, alegórie, irónie, sebairónie, nárečia- využívajú sa aj mimojazykové prostriedky: gestá, pohyby, aj osvetlenie
-najznámejšie autorské divadlá: L+S ( M. Lasica , J. Satinský)
Radošinské  naivné divadlo ( S. Štepka)
-pomocou humoru a satiry poukazovali na nedostatky v spoločnosti
-ich typickými znakmi sú: vlastné texty , improvizácia a interakcia s obecenstvom
80-té roky predstavujú aj nástup :  satiry ( Feldek, Štepka, M. Lasica, J. Satinský) a vznik avantgardných autorských divadiel  STOKA a GUNAGU, ktoré sa orientujú na oblasť etiky súčasného človeka a spoločnosti
-silná obrazotvornosť, poetickosť, hravosť
- používajú scénku, kabaret, skeč (gag) a štylizované piesne
Kabaret –je zábavný, satirický program s tanečným a hudobným vystúpením, ktoré je spojené so  sprievodným, slovom
Skeč – krátke niekoľkominútové vystúpenie, ktoré vyúsťuje do nečakanej pointy
Gag (ang.)  - improvizácia, žartovná vložka ako prostriedok situačnej komiky, je založený na neočakávanom zvrate vyplývajúcom zo situácie
 
DIVADLO LASICU A SATINSKÉHO L+S
Milan Lasica (1940) a Július Satinský (1941-2002)
-sa zaslúžili o vznik moderného slovenského kabaretu
-najväčšiu popularitu získali  v 60-tych rokoch, počas pôsobenia v Divadle na Korze - bolo to intelektuálne divadlo, kde sa konalo aj ich 1. predstavenie SOIREÉ (soaré)- VEČER
-zamerali sa na kritiku a paródiu vtedajšieho socializmu(morálne a politické problémy)
- v čase normalizácie bolo Divadlo na Korze zatvorené a obaja mali zakázanú činnosť
Ich tvorba bola novátorská a odvážna, vďaka tomu, že boli dvojica, vytvárali atmosféru stálych paradoxov
-nepoužívali jednoduchý , ľahko pochopiteľný humor - ale inteligentný, jemný , citlivý, ktorý chápe človek s istým vzdelaním
-postavy nemali konkrétne mená,  iba napr.  (Optimista, Pesimista...)
Satinský –-bol prostejší, poddanejší, ľudskejší  (už zomrel)
Lasica–prísny, ironickejší, vzdelanec, filozof
Text nikdy nemal konkrétnu podobu, dotvárali ho na javisku improvizáciou a súhrou obecenstva
-ich dialógy bývajú naplnené paródiou, symbolikou, sú bohaté aj na iróniu , sebairóniu a končia nečakanými pointami
-ich divadlo znamenalo zrod moderného slovenského kabaretu a paródie
Tvorba:
 -často parodovali dramatické hry: Nečakanie na Godota, Náš priateľ René, Hamlet
Kabarety: Nikto nie je za dverami, Deň radosti
Obaja boli aj tvorcami známych kníh:
Lasica: Piesne o ničom
Satinský: Moji milí Slováci, Karavána šteká, psi idú ďalej, Čučoriedkáreň. Šľak ma ide trafiť
 
RADOŠINSKÉ NAIVNÉ DIVADLO
-divadlo malých javiskových foriem, vzniklo r.1963 pôvodne ako ochotnícke naivné divadlo v Radošine, zakladateľom je Stanislav Štepka
- pôvodne vzniklo ako dedinské divadlo - ochotnícky súbor (neprofesionálni herci z dediny , napr. Katarína Kolníková - upratovačka v škole)
-od roku 1970 pôsobí v Bratislave ako profesionálne divadlo
Spájajú sa v ňom črty vidieckeho  ochotníckeho a mestského intelektuálneho kabaretu
-hrá iba hry svojho zakladateľa Stanislava  Štepku, ktorý je jeden z najpopulárnejších dramatikov súčasnosti, napísal viac ako 50 hier: Jááánošííík, Človečina, Kúpeľná sezóna, Nevesta predaná Kubovi, Pavilón B, Ženské oddelenie, Alžbeta Hrozná, Lás-ka-nie, Hostinec Grand, Zver sa píše s veľkým Z
-vo svojich hrách spájal láskavý humor s kritickým odsúdením  - konzumného spôsobu života ,nemravnosti, vypočítavosti, intolerancie
-hrdinovia hier sú obyčajní ľudia , ktorí sa na súčasnosť a minulosť pozerajú priamym až detsky naivným pohľadom, čím zvýrazňujú absurdnosť a abnormálnosť sveta okolo nás
-ich naivnosť nie je hlúpa , je to ľudová múdrosť prefíkaných šašov a klaunov - hry píše a hrá v radošinskom nárečí
 
Jááánošíík
-hra s prvkami postmoderny
-nemá súvislý dej, je to súbor scénok doplnených hudbou a pesničkami M. Markoviča
- celá hra je satirou, ale nie na Jánošíkovskú tematiku, ale na tých, ktorí vytvárajú nejaké falošné mýty a legendy, falošné idoly, vzory, ošúchané heslá a frázy
-divadelná hra je namierená proti falošnému hrdinstvu, preto je Jánošík zobrazený v kontraste:
 a) na jednej strane sa vyjadruje veľmi jednoducho, používa drsnú , hovorovú reč
b) na druhej strane používa—nadnesenú , patetickú reč, využíva  umelecké jazykové prostriedky, jeho reč je popretkávaná patetickými citátmi z klasických diel slovenskej literatúry ( citáty z Maríny, Smrti Jánošíkovej, ľudové piesne...)
-základom hry sú : vtipné repliky, komentáre, slovné hry, paródie

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.031 s.
Zavrieť reklamu