1. svetová vojna v dielach P.O. Hviezdoslava, B.S. Timravy, M. Urbana

1. svetová vojna v dielach P.O. Hviezdoslava, B.S. Timravy, M. Urbana
 
Pavol Országh – Hviezdoslav - predstaviteľ realizmu
*  vo Vyšnom Kubíne v zemianskej rodine.
Študoval na maďarskom gymnáziu v Miškolci, nemeckom gymnáziu v Kežmarku, právo v Prešove. Tu založil študentský literárny spolok KOLO a spolu s Kolomanom Banšellom pripravil almanach Napred. Po štúdiách pôsobil ako advokát v Dolnom Kubíne, v Námestove – tu prežil 20 rokov a vytvoril svoje najväčšie diela. Na sklonku života sa opäť vracia do Dolného Kubína.
Tvorba: písal lyriku, epiku a veršovanú drámu.
 
Krvavé sonety: tematika 1. svetovej vojny. Básnik zobrazil hrôzy vojny a jej ničivé dôsledky pre ľudstvo. Kladie si otázky, kto je za tieto hrôzy zodpovedný. Nenachádza jasnú odpoveď, ale tuší, že je to egoizmus jednotlivcov, skupín, národov, túžba po bohatstve a moci. Trápi ho osud ľudstva, vyjadruje túžbu po mieri – Ó, vráť sa skoro, mieru milený !
Umelecké stvárnenie diela – 32 sonetov, 10 a 11-slabičný prízvučný verš /jamb/, zväčša obkročný rým.
 
Božena Slančíková – TIMRAVA /1867 – 1951/ - predstaviteľka realizmu
Narodila sa v Polichne  v rodine evanjelického farára. Základné vzdelanie získala doma od otca, neskôr navštevovala dievčenskú školu v B. Bystrici. Pracovala ako učiteľka v MŠ. Takmer celý svoj život strávila v dvoch novohradských dedinách – v Polichne a v Ábelovej. Po 2. svetovej vojne sa presťahovala do Lučenca, kde aj zomrela.
Tvorba:
Timrava písala poviedky a novely zo života vidieckej inteligencie a z dedinského prostredia. Pseudonym si zvolila podľa studničky za Polichnom, v ktorej bola vždy čistá voda. Bola vynikajúcou pozorovateľkou. Odvážne vyslovovala svoje názory. Jej krátku prózu charakterizuje ironický, satirický tón  a otvorenosť. Panskú vidiecku spoločnosť i dedinskú chudobu opisuje bez sentimentality a bez ilúzií
Tematiku 1. svetovej vojny zobrazila v novele Hrdinovia. Dielo je usporiadané na princípe kontrastu. Zakladá sa na rozdielnosti názorov na vojnu u ľudu a panských vrstiev. Ľud považuje vojnu za zlo, ktoré prináša len utrpenie. Páni považujú vojnu za správnu a účasť v nej za vlastenecký čin. Kontrast sa prejavuje aj v charakteristike postáv. Na jednej strane sú ľudové postavy a podnotár Širický a na druhej strane notár Baláň a ľudia okolo neho. Baláň je bezohľadný, bezcitný človek. Hrá sa na vlastenca, no v rozhodujúcej chvíli sa prejaví ako zbabelec ako egoista. Jeho protikladom je podnotár Širický, ktorý si uvedomuje nezmyselnosť vojny, jej protiľudový charakter. Neskôr na fronte zachráni raneného ruského vojaka a sám pritom zahynie. Toto dielo patrí popri Hviezdoslavových Krvavých sonetoch k najvýznamnejším dielam s otvoreným protivojnovým postojom.
 
Milo Urban – medzivojnová literatúra
Narodil sa v Rabčiciach na Orave. Zomrel v Bratislave.
Spisovateľ, novinár, predstaviteľ modernej slovenskej prózy. Písal novely: Jašek Kutliak spod Bučinky, Za vyšným mlynom, Z tichého frontu, Výkriky bez ozveny, romány: Živý bič, Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor, Zelená krv.

Námety čerpá z rodnej Oravy. Vo svojich prózach vychádzal z dôverného poznania dedinských ľudí, ich myslenia a cítenia.
Živý bič – Dej sa odohráva v odľahlej hornooravskej obci Ráztoky, vzdialenej od frontov 1. svetovej vojny. Obyvatelia dediny sú spočiatku k vojne ľahostajní, až kým priamo nezasiahne do ich životov. Začínajú si ju uvedomovať, až vtedy, keď z obchodov zmizne múka a petrolej, všetko je drahšie a polia ostávajú neobrobené. Hrôzy vojny im naliehavo pripomenie návrat Ondreja Koreňa ako nemého a bezrukého mrzáka.. Od tejto udalosti sa dej veľmi prudko rozvíja. Má rýchly spád. Obyvatelia Ráztok reagujú na všetky udalosti ako jedna bytosť – una anima. Takýto druh románu sa nazýva unanimistický. Román má dve časti: 1. Stratené ruky, 2. Adam Hlavaj. Dej je popretkávaný lyrickými pasážami, obrazmi prírody, obraznými štylizáciami. Autor poukazuje na utrpenie ľudí v zlých časoch pomocou kontrastov: Jediným svedkom vojny, jej neľudskosti a útrap je človek, ktorý nemôže o nej hovoriť, pretože je nemý. Vojna – bič zanechala stopu na jeho ústach. Vojna mala pre obyvateľov dediny trojaké dôsledky: 1. majetkové – dedinčanom sa berie dobytok, 2. fyzické – ľudia zomierajú na fronte alebo sa vracajú domov ako mrzáci, 3. psychické – narúšajú sa medziľudské vzťahy, rozpadávajú sa rodiny.

Postavy: Eva Hlavajová, Adam Hlavaj, notár Okolický, Ilčíčka, jej syn Štefan,. Ondrej Koreň, Jano Kúrňava, krčmár, farár... Obsah: V 1. časti autor oboznamuje čitateľa s dobou,  prostredím, postavami a rozvíja prvé konflikty. Eva Hlavajová požiada notára Okolického, aby pomohol jej manželovi dostať sa z frontu domov. Notár jej to sľúbi pod podmienkou, že sa mu oddá. Eva čaká dieťa. Dozvedá sa o tom dedina a odsúdi ju. Notár Okolický prisľúbi Eve pomoc, ale iba vtedy, ak neprezradí, že on je otcom dieťaťa. Eva sa nikomu nezdôverí so svojím tajomstvom, preto musí znášať urážky a ponižovanie. Začína sa odťahovať od ľudí, žije len pre synčeka Adama a v nádeji, že sa všetko vysvetlí a napraví. Keď sa jej narodí nemanželské dieťa, nedokáže sa vyrovnať s tým, že ho kňaz nechce pokrstiť. To celkom zničí zmysel jej života a doženie ju až k samovražde /utopí sa v potoku /. 2. časť začína zbehnutím Adama Hlavaja z frontu. Od Ilčíčky sa dozvedá o Evinej tragickej smrti. Hlavaj sa musí ukrývať, ale Jano Kúrňava ho udá žandárom. Adama zatknú. Dedinčania Kúrňavu nazvú zradcom. On má výčitky svedomia a pomôže vyslobodiť Adama. Zároveň mu povie, kto zapríčinil Evinu smrť. Adam Hlavaj sa rozhodne pomstiť notárovi za tragédiu svojej rodiny. V závere románu sa do popredia dostáva ľud ako kolektívny hrdina, ktorý sa živelne búri proti vrchnosti za dlhoročný útlak a vojnové útrapy. Dedinčania pochytajú vojakov, vyplienia krčmu a Okolického utopia tam, kde sa utopila Eva.