Umelecká grafika
Umelecká grafika
ALFONZ MUCHA (1860-1939)
Alfonz Mucha je jeden
z najväčších umeleckých osobností na prelome 19. a 20. storočia.
Bol umelecky všestranný- bol nielen maliarom a grafikom, ale
zaujímal sa aj o sochárstvo, tvorbu šperkov, návrhy interiérov a užité umenie. Mimoriadny talent však prejavoval predovšetkým v oblasti
dekoratívnej grafiky. Vďaka rozvoju reprodukčných techník dosiahli jeho plagáty, dekoratívne panely, kalendáre,
príležitostné tlačivá, obálky časopisov a knižné ilustrácie značnú popularitu.
- Kompozície sa
vyznačovali množstvom dekoratívnych motívov, hojnosťou ornamentálnych prvkov a kaligrafických ťahov línií.
„Style
Mucha“ sa ako typické stelesnenie umeleckých snáh okolo roku 1900 stal vzorom pre celú generáciu grafikov a návrhárov
a stal sa synonymom secesie. Charakteristickým znakom jeho tvorby bola idealizovaná, štylizovaná postava krásnej alebo detsky
pôvabnej ženy, ozdobená ornamentálnou sústavou listov, kvetín, symbolov.
Napriek tomu, že Mucha
pochádzal z Moravy ( Ivančice), kde sa narodil a prežil detstvo, najväčší úspech dosiahol v Paríži. Jeho
práce dokladajú živú atmosféru mesta v dobe, kedy bolo nielen hlavným mestom Francúzska, ale aj kultúrnym centrom celého sveta. Mucha bol
zaplavený zákazkami, čo siahali od rozsiahlych projektov, akým bol návrh pavilónu Bosny a Hercegoviny pre Svetovú výstavu v
Paríži, cez tvorbu nespočetných divadelných a výstavných plagátov, až po reklamné plagáty na šampanské, mydlo či
konfekciu. V roku 1900 bolo jeho meno ovenčené slávou, ale v neskorších rokoch vzrástli kontroverzné kritiky jeho práce.
Paríž - Sarah Bernhardtová a divadlo
Mucha sa chystal na tradičnú
akademickú umeleckú kariéru, odišiel v roku 1888 z Mníchova do Paríža, aby tu pokračoval v štúdiu na Akadémii Julian.
Živil sa ako
ilustrátor magazínov a módnych katalógov.
Zlom priniesol prvý litografický plagát pre Sarah
Bernhardtovú a jej Théatre de la Renaissance.
Divadelný plagát ku hre Gismonda je
dodnes v početných štúdiách uvedený ako špičkový príklad modernej koncepcie plagátu.
Na Sarah Barnhardtovú malo obrazové
stvárnenie jeho dramatického umenia natoľko presvedčivý účinok, že s Alfonzom Muchom okamžite podpísala zmluvu na šesť rokov.
Divadelné plagáty, ktoré v tomto období navrhoval – tvoria samostatný cyklus : Dáma s kaméliami
(1896),
Lorenzaccio (1896),
Samaritánka (1897),
Médea (1898),
Hamlet (1899)
Tosca (1899)
- vyznačujú sa úzkym formátom so
štylizovanými obrysmi, písmom v dolnej a hornej časti a ornamentálnym usporiadaním plochy.
Mucha vedel, ako zachytiť pôvab a kúzlo,
čím Sarah Bernhardtová pôsobila ako hlavná predstaviteľka vo svojich inscenáciách na obecenstvo.
Plagáty, ktoré pre ňu vytvoril,
šírili jeho popularitu ďaleko za hranice Francúzska. Až do roku 1901 nebol Mucha zodpovedný len za plagáty pre Bernhardtovú, ale aj za
výpravu a kostýmy jej Théatre de la Renaissance. Obrovský úspech, ktorý mu priniesol aj značnú spoločenskú prestíž, určil povahu a smer
jeho práce na celé roky.
Od roku 1879 do roku 1881 totiž pracoval ako pomocník vo viedenskom štúdiu špecializujúci sa na
javiskové výzdoby. Nepochybne rozumel tomu, ako scénu efektne naaranžovať. Divadlo bolo naopak aj pre neho zdrojom inšpirácie. Čerpal odtiaľ
nápady pre symboliku gest svojich postáv a ich fantastické kostýmy. Na týchto základoch vybudoval Mucha štýl, v ktorom úspešne zlúčil
prvky rôznych epoch ( cirkevné umenie- svätožiara, umenie Ďalekého východu a hnutie symbolistov)so súčasným secesným dekoratívnym
umením.
- Dekoratívny charakter kompozícií ešte viac zdôrazňuje priliehavými, nadčasovými, fantastickými
róbami a drapériami, elegantnými záhybmi a skladmi- prepych. Prvky štylizácie preháňa až do krajnosti, celú plochu zaplní rozličnými
motívmi kvetov a listov, znaky zverokruhu a ornamenty najrôznejších druhov, ktoré tvoria zložitý rám pre hlavu zachyteného z profilu. Dojmy
prepychu tiež posilňujú najrôznejšie farby zlata a drahokamov.
Po obrovskom úspechu Muchových plagátov pre Sarah Bernhardtovú sa
tlačiareň Champenois pustila do produkcie takzvaných panneaux dékoratifs = dekoratívnych panelov.
Tlačili sa na silný papier alebo na hodváb a rámovali sa ako obrazy v zhode s vtedajšou módou, používali sa ako dekoračné zásteny.
Motívy sa nelíšili od plagátov, aj tu staval Mucha kompozíciu na výrazové sily postavy, ktorá zaplňovala väčšinu plochy. Prevážnu časť
týchto panneaux tvorili v sérií štyri kusy, všetky boli vytlačení vo veľkých nákladoch takže sa dostali k širokému okruhu záujemcov.
Jednotlivé motívy boli vydávané aj ako umelecké pohľadnice.
Ukazujú Muchovu záľubu v personifikácií vecí a pojmov, alebo námety
sú vždy spojené s alegorickými ženskými postavami, sú radené do cyklov v dvoj alebo štvornásobných variáciách témy:
napríklad prvá štvordielna séria =
Ročné obdobia (1896),
- Kvety (1898),
- Umenie (1989),
- Drahokamy (1900),
- Denné doby(1899).
ZODIAK ( ZVEROKRUH) ROČNÉ OBDOBIA
Pri takej ohromnej produkcií nikoho neprekvapuje, že Mucha
svoj tvoriaci repertoár občas vyčerpal, takže sa z postáv, tvárí, gest, emblémov a farieb stavali určité stereotypy.
Previedol na nich len minimálne úpravy, ktoré pripomínali skôr rutinnú prácu remeselníka. Mucha často prijal zákazky z čistého
finančného dôvodu, ustupoval požiadavkám klientov. Jeho umelecká invencia sa nakoniec rozriedila v množstve reklamných
nálepiek a plagátov(napr. na cigaretové papieriky JOB), jedálnych lístkov ,divadelných programov a kalendárov, ktoré
navrhoval bez ohľadu na to, že veľa z jeho motívov boli zneužité pre komerčné účely.
- ilustroval časopisy(napr.fr.
COCORIKO)
- navrhoval nábytok, šperky, dekoratívne predmety, porcelán,
- vytvoril graf. návrhy množstva československých známok a bankoviek ( aj prvej československej známky)
- etikety na šampanské - vitrážove okno v Chráme Sv. Víta v Prahe(1931)
- V roku
1900 dostal striebornú medailu za plagáty, šperky, pivové etikety a bankovky
- V roku 1904 sa rozhodol opustiť Paríž a odísť do
Ameriky, kde ho očakávali nové zákazky. Možno mu k tomu prispelo o trpké poznanie, že jeho tvoriaci potenciál slabne a sláva začína
pohasínať. Pobyt v Spojených štátoch však prinajmenšom z umeleckého hľadiska, nepriniesol úspech, aký dúfal.
. V Amerike kontaktoval
slovanský výbor, aby preniesol myšlienku slovanskej epopeje do obrazov - 20 monumentálnych obrazov ako spomienka na slávnu minulosť slovanských
národov.
- Keď v roku 1910 rozhodol vrátiť sa do vlasti, bolo to prínosné rozhodnutie. V tomto roku totiž prijal zákazku na
výzdobu Primátorského salóniku Obecného domu v Prahe.
- Dokončený cyklus nazvaný Slovanská epopeja
venoval v roku 1928 mestu Praha; odmenou mu však bolo hlboké sklamanie. Štýl a pojatie cyklu boli odmietnuté.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta