Porevolučné a matičné roky

-  Bachov absolutizmus: porážka revolúcie, Viedeň nastolila absolutistický režim (na čele minister vnútra Bach), silná maďarizácia, cenzúra, bránenie rozvoju literatúry; Slovenské noviny začali presadzovať staroslovenčinu
- reforma spisovného jazyka: dohoda medzi katolíkmi a štúrovcami; Krátka mluvnica slovenská (Hattala) – upravené stredoslovenské nárečie; časopisy nevychádzajú – len cirkevné (Katolícke noviny) a almanachy (Nitra, Lipa)
- pád absolutizmu 1859: prijatie Októbrového diplomu (ústava Uhorska spred 1848), uvoľnenie režimu; Pešťbudínske vedomosti (Rimavský) – o rovnoprávnosti v Uhorsku; Rimavský tiež zorganizoval memorandové zhromaždenie v Turčianskom sv. Martine, tu 6., 7. júna 1861 prijaté ...
- Memorandum slovenského národa: žiadali uznanie slovenského národa + jazyka v Uhorsku; sloboda, rovnosť a bratstvo národov; splnenie len nepatrné; vznik gymnázií: Revúca, Martin, Kláštor pod Znievom
- založenie Matice slovenskej 1863: na čele Štefan Moyzes, podpredseda Kuzmány; symbol národnej jednoty, jadro kultúrne a literárne otázky: vyd. kalendárov, zborníkov, čítaniek – rozširovanie jazyka; 60–te roky = matičné obdobie; časopisy Sokol, Černokňažník, almanachy Lipa, Tábor, pol. Strana Nová škola vydávala v Pešti Slovenské noviny
-  Rakúsko – Uhorské vyrovnanie 1867: Slováci stratili vyhliadky na začlenenie sa, uhorská vláda ich neuznávala ako národ, prenasledovanie národovcov, zatvárajú sa slovenské inštitúcie: gymnáziá i Matica (1874/ 5); literatúra sa stáva racionálnejšou a vecnou, vznik nových druhov a žánrov; hlavne próza; riešia sa mravné problémy
-  literárny vývoj po revolúcii: roky absolutizmu 1849-59: literárny život stagnoval, matičné roky 1860-67: zvýšená aktivita romantikov, publicistika, mladá literárna generácia 1868-75

Ľudovít KUBÁNI (Zahorany)
-  žil vo veľkej biede, zomrel pri hraní kariet, keď ho prehrávajúci bodol nožom
-  zapojil sa do spolku Jednota mládeže slovenskej, kde sa začal národne uvedomovať, veľký vplyv štúrovcov
poézia
Slzy osudu, Sahara – trpké skúsenosti z porevolučného Uhorska (národný život ako karavána v púštnej búrke)
Radzwillovna, kráľovná poľská – epos: spleť politických zápasov a osobných záujmov – poľské dejiny, 16. storočie; poľský kraľovič chcel spojiť Litvu s Poľskom ženbou s R., jeho matka ju otrávila
próza
-  líši sa od štúrovskej romantickej, sú to epizódy z bežného života, základný otív: konflikt ideálu so skutočnosťou, vlastnosti postáv vyúsťujú do karikatúry
MENDÍK – poviedka z učiteľského prostredia; sirota Mendík, rechtorova dcéra Sidónia, ev. kaplán Trnovský, mäsiar Volovec, rechtor Šípik a jeho žena; teta nevie Mendíka uživiť, preto ide vypomáhať (M. nie teta) k Šípikovcom, musí znášať vrtochy rodiny, jediná dobrá je naňho Sidónia, ktorá sa zaľúbi do Trnovského, no rodičia s ňou majú iné plány- chcú ju vydať sa surového Volovca; Šípik je proti, no opd papučou: svadba dohodnutá, zaľúbenci plánujú, ako by ju mohli prekaziť; zachráni ich Mendík: prichytí Volovca ako zlodeja, ten ide do basy; happyend: Mendík študuje, bude mäsiarom
Valgatha – nedokončený historický román (veľa archaizmov); Valgatha = veliteľ Jiskrovej pevnosti Drienčany: márnomyseľný, ziskuchtivý, lakomý; ideou diela je zbytočnosť bojov medzi jiskrovcami a Huňadyovcami, keďže im hrozilo nebezpečenstvo od Habsburgovcov a Turkov zvonka; v centre konfliktu Valgathova dcéra Milica, tá ľúbi mladého Huňadyho, kňaz Brožko sa snaží urovnať konflikt prostredníctvom ich lásky, no vzťah stroskotá; najpôsobivejší obraz: bitka o Drienčany
 
Gustáv Kazimír Zechenter LASKOMERSKÝ
-  lekár, rád cestoval – cestopisy Zo Slovenska do Carihradu, Zo Slovenska do Itálie, Zo Slovenska do Ríma
-  optimista: chcel pozdvihnúť človeka; písal humoresky – čerpal zo svojej mladosti alebo z reality (Žarty a rozmary, Študentský majáles, Radvanský jarmok)
LIPOVIANSKA MAŠA (podtitul Rozprávka zo života ľudu slovenského) - zobrazuje tu robotníkov na Horehroní, ich sociálne problémy aj lásku dvoch mladých ľudí, Laskomerský patril medzi prvých spisovateľov, ktorí opísali život obyčajného ľudu, čiže realitu - zaujímal o prírodné vedy: podrobné opisy prírody s botanickým výkladom, tiež výrazy prebraté z nemčiny;  Janko Dubec a Anička Dymáková sa majú veľmi radi. Avšak o Aničku sa zaujímal aj Ravasy-uhlomerač, ale ona oňho vôbec nestála. Ravasy však narozdiel od janka vychádzal so starým Dymákom – ten zakázal sobáš Janka a Aničky; Ravasy sa snažil získať si Aničku, hoc aj násilím, ale márne. Anička vbehla Jankovi do náručia. Bitka. Vyhral Janko. Ravasy sa rozhodol Janka zabiť. Poznal cestu, kadiaľ chodieval na bylinky. Viedla ponad rieku cez drevený most – poškodil ho; striehol, kedy pôjde Janko, no umrel nevinný čipkár; šlohol mu prachy a jankov nôž mu bodol do srdca. Vybral si kratšiu cestu domov a padol do medvedej pasce;Janko zachránil život Dymáka, zmierlili sa; po Janka si prišli žandári; našťastie našli Ravasyho, nedalo sa mu už pomôcť, no stihol sa priznať a žiadal o odpustenie; happyend (dobro víťazí nad zlom – znak romantizmu)
 
Jonáš ZÁBORSKÝ
-  evanjelický kňaz, sklamanie, prestup na katolícku vieru; nezhody so Štúrom; triezvy pohľad na skutočnosť
-  inklinoval k realizmu, poukazoval na biedne postavenie slovenského ľudu, jeho vízie do budúcnosti boli fantastické
poézia: vplyv klasicizmu, kritika zo strany romantikov
dráma: historická tematika (Veľká Morava, Uhorsko, Srbsko, Poľsko, Rusko; Bitka pri Rozhanovciach, Chorvátska Helena, Lžedimitrijady), vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi
próza: myšlienka: „Ja som za život a skutočnosť a zdravý rozum.“
Panslavistický farár – autobiografická poviedka; farár Žarnovič je osamelý hrdina, v rozpore c celým okolím
Faustiáda = fantastická hrdinská báseň – výsmech uhorských pomerov; Faust sa vyberie do Kocúrkova, no najprv sa zastaví v nebi, očistci a pekle. Faust prišiel do Kocúrkova poraziť obra Puchora (symbolizuje Bachov absolutizmus), ktorý straší celý kraj - oslepí ho a oslobodil stáda z chlievov, načo Puchor od zlosti skamenel
DVA DNI V CHUJAVE (podtitul Novoveká povesť) – rozsiahla próza, satira na zemianstvo
Deň škaredý - zobrazuje zapadnutú obec Chujava, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú útechu v alkohole. Ľud nezdiera len vrchnosť, ale aj  krčmári a  statkári. Dedinčania musia zaplatiť pokutu a tí, čo sa búria sú palicovaní, richtár so všetkým súhlasí, lebo sa bojí
Deň pekný - do dediny prišiel za farára ľudomil Rastic, spojil sa s úradníkom Rozumovským, advokátom Stupnickým a učiteľom Semenákom - postavil detskú opatrovňu, školu, spoločnú sýpku; premohli pasivitu; všetko sa na dobé obráti (idealizácia práce vzdelancov)
 
Ján PALÁRIK
-  kňaz; dramatik; písal divadelné hry založené na zámene postáv – videl v nich prostriedok na výchovu ľudu
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch – idea: zmierenie šľachty a ľudu; grófka Elíza Hrabovská a jej spoločnica Miluša Oriešková sa vymenia, aby podrobili skúške ženícha baróna Kostrovického, ten si tiež vymenil totožnosť s priateľom Rohoňom; na dožinkovej slávnosti sa všetko vysvetlí, happyend; K. predstavuje konzervatívca, H. liberálku
Inkognito - divadelná veselohra založená na zámene postáv, ukazujúca satirický obraz meštianstva, autor ho vidí rialisticky, vysmieva sa z jeho mravov; kritizuje falošné uhorské vlastenectvo, obrodilstvo, hlúposť, spoločenskú pretvárku, zlú výchovu mládeže a sebectvo; Evička Sokolová, dcéra bohatej vdovy v prvej chvíli odmieta Jelenského, keď ju požiada o ruku z Pešti a s napätím očakáva jeho príchod. Jelenský prichádza do Kocúrkova inkognito, a postupne získava si sympatie Evičky; veľké množstvo komických situácií odhaľujúcich pravé povahové vlastnosti postáv